Leto a depresia?
S letom sa spájajú mnohé utkvelé predstavy. Sloboda, voľnosť, oddych a mnohé ďalšie. Doplňte si tú vašu asociáciu – čo vás ako prvé napadne, keď povieme leto. Asi sú to prázdniny. Prežívame ich druhý polčas, opäť pri vysokých teplotách a tropických horúčavách. To, že slnko svieti nad našimi hlavami a je modrá obloha nemusí automaticky znamenať, že budeme prirodzene šťastí. Letná dovolenka, grilovanie, slnečné dni a nekonečná pohoda – to ešte nemusí znamenať, že to všetko nám prinesie uspokojenie a vytúžený pocit šťastia. Možno budeme prekvapení – prináša dokonca pravý opak! V posledné obdobie sa tejto téme venujem akosi viac – a intenzívnejšie na to myslím a študujem rôzne odborné články. Informácia o letnej depresii prekvapila mňa, ako možno aj vás. Počas leta nemusíme byť teda automaticky šťastnejší, pretože na našu psychiku vplývajú mnohé faktory spájajúce sa najmä s letom. A sú to už aj tohtoročné vysoké teploty. Začiatkom augusta padali rekordy – a tri dni po sebe. A to naozaj ešte nebolo. A slovenský rekord 42,2 stupňov je údajne rekordom aj stredoeurópskym. Leto automaticky neznamená radostné obdobie. Pocity prázdnoty, či smútku sú v tomto období omnoho častejšie, ako si ľudia myslia. Už aj to slovo prázdniny – evokuje akúsi prázdnotu! Tento stav sa nazýva a často označuje ako letná depresia, alebo letná forma reverznej sezónnej efektívnej poruchy (SAD). Kým jesennú, či aj zimnú depresiu podporuje nedostatok svetla – v lete psychiku zaťažujú úplne iné faktory. V tomto prípade ide dokonca o „nadbytok“ svetla. A čo ešte? Tak napr. sociálne siete sú plné fotiek z dovoleniek. Vzniká pocit, že sa všetci bavia, všetci dovolenkujú – iba vy nie. V lete sa častejšie porovnávame s ostatnými. Vysoké teploty spôsobujú zníženie kvality spánku – to spôsobuje podráždenosť. Pobyt pri mori spôsobuje, že ideme do plaviek a následne pri porovnávaní – vzniká nespokojnosť s naším vlastným telom. Príliš veľa slnečného svitu u niektorých narúša produkciu melatonínu a serotonínu. Strata dennej rutiny – zmena režimu, prázdniny a dovolenky narúšajú stabilný harmonogram. A mohli by sme pokračovať ďalej. Tak sa na leto tešíme – až na jeho konci sme možno viac unavení, ako na jeho začiatku. A nedávne tropické dni spôsobili, že sme boli v tom teple priam ako „uvarení“. Na také teplá nie sme ozaj zvyknutí. A už si možno aj prajete, aby leto skončilo. Tak sa tešíme na leto a nakoniec chceme, aby sa už skončilo a prišli povinnosti a istý režim, ktorý podporuje istú pravidelnosť.
Leto máme teda spojené s dovolenkou – svieti slnko a vďaka nemu naše telo viac produkuje vitamínu D. No v ostatnom období sa čoraz viac publikuje odborných článkov na túto tému. V lete sa úzkosť môže prudko zhoršiť, pretože horúčava zvyšuje hladinu kortizolu, čo je stresový hormón, ktorý podporuje príznaky tiesne. Ovplyvňuje totiž mozgové centrum strachu a tým spôsobuje nárast myšlienok spúšťajúce väčšiu dýchavičnosť, nevoľnosť, únavu, nepokoj, závraty – dokonca strach z odpadnutia. Čo s tým?! Všetko s mierou! Ako vo všetkom a vždy – tak aj počas leta. Netlačte na seba – že musíte prežiť dokonalé leto. Stačí ho (s)pokojne a oddychovo prežiť. Kvalitný oddych, odpočinok – dobré čítanie – všetko s mierou. Receptov na internete je neúrekom – dopriať si spánok, vyhýbať sa dehydrovaniu, menej slnka.. A čo tak ešte duchovný manuál, aj keď leto ide pomaly do finále.
Manuál na leto, na jeho druhý polčas – v boji proti možnej aj letnej depresii nachádzam v Biblii. Ján Werich mal obľúbenú vetu: „Čtěte Bibli! Tam všechno je!“ Sám pre seba som si ho napísal. Pre vlastné potešenie – v túžbe zabojovať proti možnej letnej depresii.. A už som o tom aj písal: letné čítanie nemusí byť letmé. Obľubujem aj svetské, či profánne motivačné čítanie – s mnohými inšpirujúcimi myšlienkami. Ale je to nadovšetko Biblia, Kniha kníh! Ja to motivačné nachádzam v 90. Žalme: „Uč nás počítač dni života, aby sme múdre srdce získali.“ A vždy tam rád pridám oslovenie: „Pane…“ Počítať vieme – vieme, čo sa oplatí a čo nie. Kalkulovať ekonomicky dobre vieme – to sa nemusíme nejako zvlášť učiť počítať. Čo nám neraz uchádza, to je to „duchovné počítanie.“ To je iné „počítanie“, to sú iné „počty“.. To je „duchovná matematika“ nášho života – a k tej vás pozývam. Tak úprimne a v jednoduchosti. V nej je vždy krása! Je to 90 žalm, ktorý hovorí o ohraničenosti ľudského života. Je to manuál na ľudský život – liek proti akejkoľvek depresii – či aj tej letnej, či jesennej. Každý z nás potrebuje múdre srdce. V knihe Prísloví čítame: „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.“ (4,23) Chrániť si vlastné srdce, ako zrenicu oka (Ž 17,8). Chrániť ho a chrániť sa pred nadmerným porovnávaním, pred slnkom páľavy tohto sveta. Na Kajúcu nedeľu sme spievali: „..ja ešte príliš na svet zriem, ach zoškliv jeho zvod a klam, nech Tebe žijem, Tebe mriem.“ (ES 493,3) Tá pieseň ma zasiahla – ani nie tak pri výbere v sobotu večer, ako pri speve – a to až na trikrát. Speváčka Kristína v skladbe Navždy spieva: „.. aj keď už krídla nemáme – môžeš sa odlepiť od zeme.“ Sme k nej ozaj nejako až veľmi prilepení. A chrániť si srdce aj pred sociálnymi sieťami. Mne rozhodne nechýbajú, nie som tam (akože neexistujem, pre úsmev) – mám oveľa kľudnejší a (s)pokojnejší život. A pripustiť si to naozaj k srdcu, že život je ozaj ohraničený. Mnohí sa aj tomu vyhýbajú, pretože to prináša úzkosť a depresiu. Môže to byť na prospech – a k duchovnému úžitku!
Mnohí žijú tak, ako by ich život nebol neohraničený. Steve Jobs (1955-2011), o ktorom som už tiež písal – začal hneď inak v živote uvažovať, keď mu diagnostikovali rakovinu pankreasu. Siahnite po jeho textoch. Život je ohraničený – má svoj zrod, počiatok – ale aj koniec. A je to viac, ako jedenie a pitie. Pre apoštola Pavla to bola v danom čase tiež istá bolesť. Poznáte ju aj vy. V liste Filipským napísal: „Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich – a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriatelia kríža Kristovho. Ich koniec je zahynutie, bohom im je bruchom, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské.“ (F 3,1-19) Je to opis života ľudí vtedajších ľudí – akoby aj tých dnešných. Nič nové pod slnkom. Koniec je však zahynutie. Ich koniec – nás čaká nebeská otčina, o ktorej ap. Pavel píše hneď v ďalšom verši. „Ale naša otčina je v nebesiach, odtiaľ aj očakávame nášho Spasiteľa, Ježiša Krista.“ (F 3,20)
Striedmosť je účinným nástrojom – v boji proti možnej letnej depresii. Všetko s mierou – v skromnosti. Aj o tej píše ap. Pavel v liste Filipským (4,11-13): „Ja som sa naučil pristávať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený – sýtym byť, aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ S nikým sa neporovnával – to urobilo jeho život ozaj veľmi požehnaným. Ak sa porovnáte – život máte v mnohom nepokojný z dôvodu, že je to vždy vo váš neprospech. Apoštol vedel byť aj v blahobyte, aj v skromnosti. Ako to prišlo, tak to v danej chvíli aj prijal. Tak to je recept a manuál aj pre nás. Návod pre naše ťažšie dni – pristávať na Božej vôli – aj v hojnosti, aj v nedostatku. Pri porovnávaní s inými – zaručene vždy budete mať menej – a to bude dôvod k nespokojnosti, nervozite – a depresii – možno nielen letnej, ale aj celoročnej, či dokonca celoživotnej. Neboli ste na takej, či onakej dovolenke – ako napr. vaši susedia. Čo ste si však mohli dovoliť – to ste si aj dopriali. A možno na budúci rok, ak Pán dá – to bude bohatšie. A možno aj chudobnejšie, aj skromnejšie.
Pred rímskokatolíckym kostolom v Poprade vo výveske bol pred časom tento text: „Prázdniny.. Nie sú prázdne dni.“ Letné dni – nie sú prázdne dni.. Nemusia také byť. A už vôbec nie depresívne. Prázdne dni sú len bez Pána Boha. Tak to vyslovil aj Milan Rúfus: „Prázdno je Bože, chýbaš nám. Prázdny je priestor. Tu i tam.. Prázdno je, Bože, bez Teba.“ Prázdne a depresívne sú len z nášho vlastného zavinenia. Prázdne sú bez nášho Pána. Ďakujeme, že vždy môžeme naberať plným priehrštím z Jeho plnosti: a to milosť nad milosť (J 1,16). Haleluja