Láska Božia a trpezlivosť Kristova

    Takto pred rokom sme v pôste  mali   jednu veľkú tému:  „40 dní a 40 nocí.“  Bola to naozaj veľká téma na celý pôst. Pán Ježiš Kristus  bol na púšti 40 dní a 40 nocí (Mt 4,1-11).   Táto  samotná 40 sa v Biblii spomína na rôzny spôsob. V Biblii sa toto slovné spojenie – 40 dní a 40 nocí  –  spomína 24 krát. A číslovka 40 je v Písme svätom spomenutá 150 krát.   40 dní   –  40 rokov. Ak by ste sa chceli k tomu vrátiť, všetko je na našom webe v marci a apríli 2025.  Pôst pokračuje dnešnou už treťou pôstnou nedeľou Oculi: „Moje oči sú vždy upreté na Hospodina..“ (Ž 25,15)  A mám milú spomienku práve na túto nedeľu, keď som ju v marci 2009 trávil v Jeruzaleme. Naše oči boli vtedy upreté na to všetko, čo sme tam videli  –  na mesto i miesto, kde Pán Ježiš Kristus zomrel na dreve kríža, ale aj z mŕtvych vstal!    Sme teda v prvom polčase pôstu, už zakrátko aj v tom druhom polčase. Končia sa nám jarné prázdniny, ktoré sme si užili komplet celý týždeň na prudkom slnečnom výslní. Zohrievali nás jarné lúče  –  veľmi sme sa im tešili. Vyhľadávali sme ich a vystavovali sme sa vplyvu ich pôsobenia.  A tak sme hľadali aj také lúče svetla do tmy týchto búrlivých a nepokojných dní. V Žalme 112, ktorý som len „nedávno“ objavil, čítame: „Statočným zasvitne svetlo v tme..“ Je to žalm, ktorý nesie nadpis: Požehnanie verných. Doteraz som ho akosi prehliadal.  Je v ňom vzácne posolstvo, ku ktorému sa ešte vrátim v tejto úvahe.   Nech nám aj dnes zasvietia minimálne dva  lúče  –  aj dnes, keď sme v spoločenstve zboru a cirkvi. Jeden lúč by mohol byť –   Božia láska a ten druhý – trpezlivosť Kristova.  Potrebujeme aj tieto duchovné lúče do tmy toho sveta –  a v Žalme 112 máme zasľúbenie, že sa tak môže stať aj pri nás!

     Tieto minimálne  dva „predjarné“  lúče nájdeme ich na konci 2. listu  Tesalonickým: „Nech vám Pán vedie srdce k láske Božej a k trpezlivosti Kristovej.“ (2 Tes 3,5) Oslovujúci verš, akoby ani ten som tam  predtým ani nevidel. Láska Božia a trpezlivosť Kristova  – dva dôležité nielen jarné  lúče z Písma svätého  – do týchto pôstnych dní. Pre všetko to, čo sa deje  celosvetovom meradle, ale aj u nás doma.  Spoločným menovateľom tohto citátu: lásky a trpezlivosti  –  je práve náš  pôst. V tomto období veľa  hovoríme opäť o láske Božej  –  a pašie nám budú tlmočiť posolstvo o Kristovej trpezlivosti.  A naše srdcia potrebujú toto nasmerovanie –  pretože často sa obracajú za márnosťou a pozlátkom toho sveta. Ktosi povedal, že: „Ľudské srdce je továrňou na modly.“  Veľmi ľahko si ich vytvára, aj preto ap. Ján napísal: „Dietky, chráňte sa modiel.“  (1 J 5,21)  Izraelci boli veľmi netrpezliví, keď Mojžiš z hory neschádzal  a trvalo to už veľmi dlho – a bolo to tých 40 dní, tak si postavili zlaté teľa.  (Ex 32) A modla, ktorú začali uctievať, bola tak rýchlo na svete. Srdce je veľmi náchylné si tieto modly vyrábať.  Srdce je veľmi náchylné dať na prázdne reči, ako sme to dnes počuli v dnešnej  epištole: „Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami..“  (Ef 5,6) A mnohí v našej krajine týmto „prázdnym rečiam“ našich politikov aj uverili. Niekedy si myslím akoby im Pán Boh odobral rozum. Aj to sa deje – a všetko tomu nasvedčuje.  Naše srdce vždy potrebuje usmernenie  –  napomenutie a povzbudenie.   Potrebujeme Ducha svätého, ako navigáciu to týchto tragických správ tohto sveta.  Svet sa za ostatný týždeň stal ešte a oveľa viac zložitejším.  K tejto téme nájdeme aj takú myšlienku:  „Počas vojny, keď sme prežívali strach a blížiace sa nebezpečenstvo, bol nám oporou verš: „Nebojí sa planej správy, pevné je jeho srdce, dúfa v Hospodina.“ (Ž 112,7)  Všimnime si aj tento pozoruhodný žalm nanovo. Pozoruhodná je aj táto myšlienka: „A keď je Boh centrom našej duše, tak napriek pohromám, ktoré sa na ňu rútia zo všetkých strán a hukotu morských vĺn, je v duši trvalý pokoj.“   Toľko planých správ ku nám dennodenne prichádza  –  sme z toho často úplne  rozhodení. Aj dnešná mladá generácia, ktorá sa v tom prestala orientovať. A nielen oni, ale aj my sami. Náš Tadeáš nám rodičov položil nedávno otázku: „Bude tretia svetová vojna?  A my mu s láskou vysvetľujeme, že nad tým všetkým je určite Boh, ktorému sa v dianí tohto sveta nič nevymklo z rúk.  A aj o tom je aj onen pozoruhodný Žalm 122. Čítajte si ho, nechajte ho na seba pôsobiť  –  ten lúč svetla do tmy tohto sveta.  Ani zlé a plané správy nás nerozhodia, keď sme ukotvení v Bohu.

     O Božej láske sme toľko toho doteraz  už počuli.  Aj v advente, aj na Vianoce, aj v pôste. Nevyčerpali sme sa tou zvesťou? Čo nové ešte povedať o tejto láske, nepresýtili sme sa jej?  Či?  Predsa – milujeme túto zvesť a potrebujeme ju nanovo počuť práve v tomto krutom svete.  Je to správa dobrá  – práve do týchto dní. Je to tá najlepšia do týchto dní. Keď sme začínali pôst  –  tak sme  pred dvoma týždňami začali aj slovom: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zj 2,1-7) A pred týždňom sme si toto slovo opäť zopakovali.  A tlmočili sme tú zvesť, že to bude hlavná myšlienka a idea pôstu 2026.  Veľkú tému sme mali aj v pôste 2025, teraz a sme siahli po tejto myšlienke zo Zjavenia Jánovho, z prvého listu práve do Efezu. Tam sme trávili nedeľu pred troma týždňami, ktorá bola nedeľa Predpôstna.   Túto lásku sme tam našli  a zažili – aj na ruinách všetkých biblických miest, aj napriek tomu, že je to moslimská krajina.   Išli sme po stopách ap. Pavla, po stopách jeho lásky k Pánovi, ktorý sa mu dal poznať pred Damaskom.   Hnacím morom pre jeho misiu a službu aj medzi Židmi, no potom  najmä medzi pohanmi bola Kristova láska.  O nej apoštol napísal: „Láska Kristova totiž nás spája nás..“ (2 K 5,14) Iné preklady majú a používajú toto slovo: viaže  a ešte iné:  Láska Kristova nás núti.  Toto „nútenie“ a nutkanie je  inšpiráciou aj pre nás do ďalšej našej misijnej služby.. Zažili sme to niekedy, ako nás láska Božia priam núti. Ako máte nutkanie niekomu povedať o Pánovi Ježišovi Kristovi – a povedať, čo ste v ňom našli!  To zažíval apoštol pravidelne. Skutočná Božia láska v Kristu – nás núti.   A ani to kameňovanie Pavla a  ich všetkých neodradilo: cez mnohé súženia ideme do Božieho kráľovstva.  Žili tým úplne. Žili tým naplno.  My sme sa v tej láske počas študijného pobytu nanovo utvrdili, my sme sa opäť  ukotvili. Iste, nedá sa tam cestovať  –  teraz opäť nie. Nie všetci sme povolaní cestovať tak ďaleko, ale sme povolaní žiť túto lásku doma  –  tu, pod Vysokými Tatrami, kde sme a žijeme  –  v rodinách, v zbore, v cirkvi, vo vzťahoch. Žiť láskou, žiť evanjelium  –  to je to isté evanjelium, ktoré zvestoval ap. Pavel  všade tam, kde bol.  To napísal ap. Pavel do Tesaloník miestnemu cirkevnému zboru, ktorý tam založil na 2. misijnej ceste.  Kvetnú nedeľu 2025 sme práve trávili tam. Bola to nezabudnuteľná nedeľa. Tak, ako tú dnešnú nedeľu Oculi    som trávil v Jeruzaleme 2009. Ľudia v Tesalonikách čakali na druhý príchod Pána, na Kristovu parúziu. Dokonca prestávali pracovať, že sa to už neoplatí  –  že to nemá zmysel. A apoštol im napísal: „Kto nepracuje, nech a ani neje.“  A v rámci týchto napomenutí  –  je odsek v 3. kapitole:  Modliť sa a pracovať. V latinskom jazyku je to známe ako: Ora et labora.  Nech nám tento pôst obnoví lásku k Pánovi  mocou Jeho Ducha –  viďme to všetko, čo vytrpel pre nás. Uvažujme nad Božou láskou  –  pôst nás k nej pozýva  –  vrátiť sa k nej, obnoviť si ju. Niet nad lásku: „Láska je jedinou skúškou pravosti nášho kresťanstva.“ (J. Leppich)

       To druhé, ten druhý dôležitý jarný lúč  je –  trpezlivosť Kristova. Vidíme ju najmä v pašiách. Nikto na Pána a jeho svätú trpezlivosť  nemá. Niet and  Jeho „Božskú“ trpezlivosť. Je obdivuhodná. Ap. Peter píše: „Keď Mu zlorečili, nezlorečil, keď trpel, nehrozil, ale všetko porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi. Na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom  a žili spravodlivosti. Jeho krvavé rany vás uzdravili. Bol iste ako blúdiace ovce, ale teraz navrátení ste Pastierovi a biskupovi vašich duší.“ (1 Pt3,23-25)  Konal tak vo svojej veľkej trpezlivosti, pokore a tichosti. A my dobre vieme, obdobie korony nás to naučilo, že trpezlivosť je po latinsky patientia  –  a od tohto slova je odvodené naše slovenské slovo: pacient. Pacient je vlastne  –  trpezlivec.  Každý lekár nám povie: „Musíte byť veľmi trpezlivý!“  To nám hovorí aj Lekár všetkých lekárov  – Pána Ježiš Kristus:  „Buď trpezlivý. Vydrž  a  netlač na pílu – veď  všetko má svoj čas!“   Škola trpezlivosti čakania  je aj v čakárni u lekára, kde často počujeme, ako je Boh na lavici obžalovaných.  Za všetko môže Boh – v tomto svete. Mnohí z toho človeka úplne vynechali.  A my často, keď rekapitulujem deň, tak máme výčitky, že sme sa mohli ozvať. Lebo veď stále platí: „Keď my budeme mlčať, kamenie bude kričať!“ (Lk 19,40)  Je to aj čakanie  na výsledky od lekára, čakanie   na zásah  Boží  – na mnoho a mnohé. Sme v tejto Božej škole každý nový deň. Radi veci urýchľujeme a posúvame dopredu.  Ježiš je príklad pokory  (ES 244). Ježiš je príklad trpezlivosti. Vytrvajme na tejto ceste. Viem, nie je to jednoduché. V mnohom neraz aj náročné. Ježiš nám však  ukázal príklad, že sa to dá.  Povzbudzuje nás k tomu Božie slovo: „Buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, ktorá Ho čakala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe,  aby ste neustávali a neklesali na mysli.“ (Žid 12,1-3)