Polnočný  chválospev

Jubilate, Cantate, Rogate

     Sme na vrchole veľkonočného obdobia. Ono vrcholí dnešnou nedeľu Rogate a prichádzajúcim sviatkom  Vstúpenia Pána na nebesá. Tu hneď myslím na Pánove slová: „Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca nepríde k Vám, ale keď odídem, pošlem Ho k vám.“   (J 16,7) To sú slová nášho Pána z rečí na rozlúčku, ktoré zaznamenal iba evanjelista Ján. O náš Pán tieto slová ešte uviedol aj takto: „Ja vám však pravdu hovorím..“..   Ozaj nám prospelo, že Pán odišiel z tejto  zeme. Svoj sľub naplnil v 50-deň po svojom vzkriesení, keď nám zostal svojho Ducha Svätého.  O tom ešte budeme uvažovať v tomto mesiaci máji. Sme na konci veľkonočného obdobia  –  posledné tri nedele sa volajú tak netradične. Za tie roky sme si to možno už zapamätali a povedali by sme to určite aj v správnom poradí  –  Jubilate, Cantate a Rogate. Pred niekoľkými rokmi  som to takto spomínal na službách Božích –  istá pani pacientka, sestra účastníčka služieb Božích v Novom Smokovci si to nezapamätala, tak v pondelok ráno zazvonila u nás na fare. Veľmi sa ospravedlňovala, že ruší, ale chcela to zopakovať svojmu manželovi, zabudla, tak sa prišla opýtať. Bolo to v tú rannú chvíľu veľmi milé, spontánne, aj úprimné.  Veľmi sa tešila, že to opäť počula. Tak som jej to s láskou zopakoval a ona hneď telefonovala svojmu manželovi. Bolo vidieť v jej  očiach radosť, spokojnosť, ktorá sa ozaj nedala prehliadnuť.  Pre úsmev – Ak niečo neviete, alebo ste niečo zabudli,  spýtajte sa aj svojho brata farára, spýtajte sa aj mňa –  síce neviem úplne všetko, ale ako viem, tak odpoviem, ako  budem vedieť, tak na vašu príp. otázku aj odpoviem.

     Na záver tohto veľkonočného obdobia  –  po týchto troch nedeliach  –  som hľadal biblický text, ktorý by bol spoločným menovateľom  –  Plesajte, Spievajte, Modlite sa. Našiel som ho.  Nemusel som ho hľadať ani dlho. V Biblii je všetko  –  tak to spieval kedysi aj Ján Werich slovami: „Čtěte Biblii, tam všechno je..“  Nedalo mi to nejako zvlášť zabrať –  našiel som ho v knihe Skutkov apoštolov, môj obľúbený príbeh o polnočnom speve (Sk 16,25-34). Dalo by sa povedať, aj napísať, že išlo aj o polnočnú bohoslužbu. A tento pozoruhodný biblický príbeh stal sa mi ešte bližším –  po návšteve Filipis z apríla 2025.  Tam sa dostal ap. Pavel na svojej 2.misijnej ceste, tam bola tá Lýdia, obchodníčka pôvodom z Malej Ázie, z Tyatíry, ktorá uverila a dala sa pokrstiť . A po nej niesla aj krstné meno naša bývalá sestra dozorkyňa Lýdia Veslá.  Tam ap. Pavel uzdravil aj dievčinu, ktorá mala veštiaceho ducha a z tohto dôvodu uzdravenia sa ap. Pavel spolu so svojím spolupracovníkom Sílasom dostali do väzenia. Boli to ale zvláštni väzni, boli to v očiach prítomnách väzňov vlastne čudáci  –  keďže o polnoci spievali Bohu chvály  –  aj plesali, aj spievali, aj sa modlili. To je biblický príbeh, ktorý obsahuje 3v1. Tak to nachádzate na rôznych výrobkoch, tak to platí o tejto dávnej biblickej udalosti!  Je tam úplne všetko. Je tam úplne všetko. A to „všetko“  sa dialo o polnoci. Časový údaj: „ o polnoci“ neznamená však len časový údaj. Biblii je veľmi  blízka obrazná reč  – dalo by sa písať –  o polnoci života..  A tá „polnoc života“  –  to je hraničná situácia v živote, keď je ťažko, keď nám niekto blízky odíde , keď príde nečakaná diagnóza. To všetko sme už my sami zažili, to sme zažili s ľuďmi v našom okolí  –  aj po tieto dni. Aj odchody tých našich najbližších  –  a tak spievame aj na pohrebe,  oslavujeme život aj na rozlúčke a veríme v život, aj keď sme na pohrebe. Spev  –  to je aj štýl života  –  spev  to je typická vlastnosť predsa nás Slovákov  –  spevavý národ. Naši predkovia často spievali, pri takmer každej príležitosti.  Aj vtedy, keď smútili, aj vtedy, keď boli šťastní a radovali sa. Kristína Royová povedala:   „Slovenský národ je národ spevavý a slovenskú dušu len spevom zobudíš.“  Akoby tí dvaja vo Filipis  boli Slováci, ktorí nespali o polnoci, bolo to svedectvo aj pre iných, tam prítomných väzňov, ktorí ich počúvali. To určite nikdy predtým nezažili. Boli to väzni, ale vo väzení tí úplne najslobodnejší ľudia. V tej slobode im darovanej, tak mocne spievali, plesali a modlili sa. Aj vtedy, keď im onen žalárnik zovrel nohy tuho do klady. Boli v tom najvnútornejšom väzení, v nejakej hlbokej kobke, ale  ako najslobodnejší zo všetkých. A nikto im tú slobodu nemohol vziať a nikomu si ju nedali ani ukradnúť!

   Pred troma týždňami sme boli u priateľov v Nemecku, kde sme zažili priamo o polnoci spev. Veľmi rád na to spomínam! Naša priateľka Elisabeth, ktorá v apríli oslávila svoje 70-te narodeniny nám pustila krátke video, ako ich o polnoci pravidelne navštevuje jeden „nočný vták“, ktorý im vyspevuje a trilkuje. Aký to ale môže byť vták, rozmýšľam, veď o polnoci všetko vtáctvo nebeské už predsa spí a sní. Oni predsa skoro ráno vstávajú a vyspevujú na chválu slávu Božiu. Pred časom som to už spomínal, možno si to pamätáte, ktože to spieva o polnoci  –  no predsa slávik. A keď nám pustila krátke video, sediac do polnoci – slávik priletel a začal trilkovať „naživo“.  Bol to silný zážitok, na ktorý sme spomínali aj teraz nedávno. Stal osa to v máji, v roku 2019, kedy sme ich navštívili pred-poslednýkrát.  A v nemeckom jazyku slávik je: „der Nachtigall“.. A ak viete po nemecky, tak počujete, že tá noc (die Nacht) je tam priam  zakódovaná.  Slávika neodradí ani tma, neodradia ho ani okolnosti, možno ani nepriaznivé poveternostné podmienky. Spieva a trilkuje – priam o 106! A nikto mu v tom nemôže zabrániť! Tí dvaja vo Filipis tiež spievajú o polnoci. Neprestávajú, nedajú sa ničím vyrušiť  –  ani okolnosťami života, ani nespravodlivým väzením. Nesťažujú sa nič a na nikoho. Spievajú, čo im hrdlá stačia a ich srdcia vládzu.  Tá polnoc môže byť ozaj všeličo – doplňte si ju vy sami, to , čo prežívate teraz a momentálne po tieto dni.

      A bolo to veľké a mocné  svedectvo pre okolie. Boli dokonca vo vnútornom väzení, nohy mali tuho zovreté v kladách. No spievali by ste? Oni áno  – nič ich nezlomilo, ani väzenie. My by sme sa aj posťažovali. Tak, ako to mnohí, aj tzv. kresťania povedia: „To i ono som si nezaslúžil, veď predsa  chodím do kostola.“ Často to počujem. Pavel a Sílas, ani len náznakom  –  nesťažujú sa na „lampárni“, na nikoho, na nič!  Plesajú, spievajú, modlia sa  –  tri v jednom. Tam je úplne všetko!  Ap. Pavel napísal v liste Rímskym pozoruhodný odsek, ktorý by sme si mohli prečítať aj celý: „Milujúcim Boha všetky veci slúžia nadobro…  Nič nás neodlúči od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“  (R 8,28 – 39) A do Tesaloník napísal: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás, v Kristu Ježiši.“ (1 Tes 5,16-18)  To, čo písal, tým žil, tak sa aj správal – aj v krízových situáciách  -svojho života. Tu vidíme jednotu slov a činov – žiadna schizofrénia, že by jedno hovoril a celkom inak žil. Bolo to silné svedectvo, natoľko, že tí väzni okolo možno počúvali nielen s otvorenými srdciami, ale aj priam ústami. A prišlo zemetrasenie, dvere väzenia sa otvorili. To je Božia  odpoveď – na „polnoc“  ich života. Boha na svojich nezabudne! To je zvesť Písma. To je aj zvesť proroka Izaiáša: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj zabudli, ja na teba nikdy nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl.“ (Iz 49,15-16) A dnes je Deň matiek, takže ďakujeme za lásku našich matiek, ešte žijúcich, aj tých, ktoré sú už vo večnosti.

    Onen žalárnik, vojak, ktorý do Filips prišiel na dôchodok  zažil niečo výnimočné!  Filipis to bolo miesto a mesto, kde vojaci Rímskej ríše prichádzali a trávili svoj zaslúžený odpočinok. Aj pre neho to bola veľmi silná káva. Tasil meč, lebo si myslel, že všetci väzni utiekli a on niesol za nich zodpovednosť. Chcel si siahnuť  na svoj život, no zabránili mu v tom. A on položil tú otázku všetkých čias: „Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?“ Ja v tejto jeho otázke nachádzam tak mnoho: „Čo mám robiť, aby som aj ja o polnoci spieval, čo mám robiť, aby som neprepadol depresii a skepse, čo mám robiť, aby som o polnoci nepreklínal, nezlorečil, nekopal do dverí..“  atď atď.  A tak tí dvaja,  skoro ako unisono mu odpovedajú: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“  Uveril, dal sa pokrstiť  –  a veselil sa s celým svojím domom, že uveril Bohu. Radosť prišla na dôchodok jeho života. To si takto vôbec nepredstavoval a ani netušil. Boh mal s ním svoj plán. Nie častá mrzutosť na dôchodok, ako vieme a ako to aj často býva   – to bol dar pre jeseň jeho života, ale aj pre celú jeho rodinu. Našiel zmysel svojho života. Skoro to neprežil  –  a tu hľa, uverí v Boha a celým svojím domom!  Radosť v Bohu  –  to je to, čo nám tak často chýba. Radosť nás sprevádzala počas celého veľkonočného obdobia. Radosť nie je lep pre obdobie 40 dní po Veľkej noci! Radosť je na celý náš pozemský život!  Veď stále platí:  „Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je našou silou.“ (Neh 8,10)