Efez IV – 3.misijná cesta ap. Pavla
Vzbura v Efeze
Dnes pokračujeme v návšteve Efezu. Bližšie si všimneme vzburu, ktorá sa tam odohrala. Spôsobil ju ap. Pavel tým, čo povedal, že: „..bohovia rukami urobenými nie sú bohovia.“ (Sk 19,23-40) Niekedy stačí jedna veta – a príde revolúcia. A tento výrok už poznáte (pre úsmev): „Všade tam, kde prišiel apoštol Pavel, vznikla revolúcia. Tam, kde prídem ja, tam ponúkajú čajom.“ Túto myšlienku a citát vyslovil Charles Spuergon (1834-1892), ktorý bol jeden z najväčších kazateľov 19. storočia. To zažívam aj ja na mnohých miestach aj ja – pre úsmev. Veselo, ale aj vážne. V Efeze vznikla priam nevídaná duchovná revolúcia. V minulosti boli už rôzne vzbury. Možno vás napadne vzbura väzňov Leopoldove, či z učebnice dejepisu sa mi letmo vybavuje nejaká vzbura v Krompachoch. A tá Nežná revolúcia, ktorú si ešte dobre pamätáme, pretože sme ju zažili na vlastnej koži – ja priamo už na začiatku môjho pôsobenia vo Vysokých Tatrách. A táto revolúcia najmä pre cirkev priniesla celkom nové možnosti pre jej rozvoj. A iste boli aj tie mnohé ďalšie – ako ich nazveme – vzbury, či revolúcie. Táto, o ktorej budeme uvažovať dnes, vznikla kvôli pravde. Takých vzbúr v minulosti nebolo príliš veľa. Tri mesiace ap. Pavel presviedčal v synagóge – nič sa nedialo, tak sme čítali na začiatku 19. Kapitoly knihy Skutkov apoštolov. Tri mesiace kázal o Božom kráľovstve, ale bez väčšej a hlbšej odozvy. Tá odozva nemusí prísť hneď – neraz stačí, že semienko je už „zasiate“. Tak, ako napr. v Aténach ap. Pavla vysmiali: „Budeme ťa o tom aj inokedy počúvať..“ Tú kázeň, ako pravdepodobne jedinú nedokončil – a išiel ďalej (Sk 17,22 – 32). Nezdržal sa tam tak dlho (Sk 17,1). A boli to Atény! V tom čase tiež veľmi dôležitá metropola. Na Efeze si dal veľmi záležať. Asi aj preto, lebo vedel, že je to aj Božia vôľa. Spätná väzba vždy poteší – no v Efeze žiadne prebudenie sa dlho nekonalo. To bol už jeden kvartál. Apoštol si mohol aj zúfať, aj lamentovať. Nič také nerobil, o ničom takom tu nečítame. Niekde vznikol odpor už hneď – tu to bolo pomerne dlho bez nepokojov, tie však prišli trochu neskôr. Ap. Pavel zo synagógy odišiel do Tyranovej školy. Minule sme sa tomu viac venovali. A čo sa tam dialo, bolo tam to vyučovanie každý deň! Nielen počas sobôt, ako v synagóge, tam mohli ľudia dychtiví po evanjeliu prichádzať každý deň! A potom sa tam začali diať veľké veci. Tam sa ľudia podvolili Božiemu riadeniu, tam sa dejú veľké veci. Spoločenstvo rastie, ľudia sa túžia stretávať, nepadne im to ťažko každý deň. Sú hladní po Božej milosti. Prejavuje sa to telesnými, aj duševnými uzdraveniami. Bili tam aj oní židovskí zaklínačí, ktorí sa snažili napodobniť ap. Pavla, no bezvýsledne. Božiu moc nemožno napodobniť!
Miestny zlatník Demeter vyrábal napodobeniny chrámu bohyne Diany. Boli to nejaké malé miniatúry, dnes by sme povedali, vyrábal možno aj magnetky (u nás doma nie sú v obľube, tak ich vôbec nekupujeme, mále len tie, ktoré sme dostali. A máme jedného známeho, s ktorým sa radi podelíme o tie, ktoré sme dostali od známych a priateľov). Demeter mal, povedané dnešnou rečou – „živnosť“, tak tým poskytoval svojim zamestnancom nemalý zárobok, keď vyrábali napodobeniny chrámu bohyne Diany. Tie išli priam na dračku! Kto taký malý chrám doma mal, ten mal zabezpečenú ochranu – ľudia tomu tak v tej dobe tak verili. Pre porovnanie – čomu veríme my dnes, že nás niečo ochráni?! Dnes sú to často amulety, červené stužky na rukách aj malých detí, (proti urieknutiu), ale aj pri dospelých, pri politikoch, ktorí tie červené stužky nosia a – pritom sa hlásia ku kresťanským hodnotám. Do toho prichádza ap. Pavel, ktorý v Efeze hovoril a neohrozene kázal, že iba Boh v Kristu nás ochráni. Zamestnávateľ sa teda veľmi zľakol, že príde o biznis, rozdúchal vášne a vzburu. Čo dokáže urobiť jeden človek. Ten zvolal zhromaždenie remeselníkov, ktorých presvedčil, že Pavlove reči: „..bohovia vyrobení ľudskými rukami nie sú bohovia.. “ zničí ich živobytie a znevažujú chrám bohyne Artemis (po grécky Diana). Mesto sa naplnilo chaosom a zmätkom, ľudia sa zhromaždili v divadle, teda amfiteátri (ilustračný záber z Efezu z februára 2026 – počas jeho rekonštrukcie) a v tranze počas dvoch hodín kričali: „Veliká je Diana efezská.“ Poriadok nastolil až obyčajný mestský pisár, ktorý zhromaždený dav upokojil a pripomenul im, že ide o nezákonné zhromaždenie a nespokojných remeselníkov odkázal na súd. Ap. Pavel po tom z mesta odišiel.
V Efeze teda vznikla priam pekelná vzbura. Ako to skončilo? Zvíťazil ich krik? Pamätáte, aj pred Pilátom zvíťazil krik, ale iba nakrátko (Lk 23,23). Možno tam vtedy áno, ale ozaj iba do času. Pohania v mnohom reptali, pretože sa boja o svoj zárobok – o svoj príjem. Písmo však konštatuje, že mamona môže byť a aj je veľkým bohom pre človeka (Mt 6,19-34). Je smutné, že často aj v kresťanských kruhoch sa tvoria silné vzbury proti komukoľvek – či už proti svetskej, ale aj cirkevnej vrchnosti, ak sa nejaké opatrenie, či rozhodnutie dotkne ich peňaženiek. Prídu vášne, keď ľuďom siahnete na euro. Zabúdame však na to, že sme nahí prišli na tento svet, nahí aj odídeme. To už dávno pred nami vyslovil zbožný Jób (1,21). Siahnite niekomu na príjem, na majetok – tak hneď uvidíte, čo sa bude diať! A čo bola naša reformácia v minulosti? Hneď sa nám tu ponúka paralela s našimi dejinami. Luther siahol na dôležitý príjem cirkvi – vystúpil proti predávaniu odpustkov. Tak sa Luther predovšetkým duchovne „vzbúril!“ Proti klamstvu a podvodom – a nepravému a falošnému učeniu cirkvi. Aj proti obchodovaniu s odpustením. Aj to bol poriadny biznis. A aký! Tie vatikánske banky sú aj dnes plné peňazí – tak sa o tom neraz hovorí. No samozrejme môže ísť iba o klebety. Pápež Lev X, ktorý bol v úrade počas reformácie, potreboval peniaze na výstavbu chrámu sv. Petra, tak nariadil predávanie odpustkov. Aj to bol taký „pohanský“ biznis v tej dobe: „Peniaz do pokladnice skočí – duša z očistca vyskočí!“ A to bolo tak jednoduché, stačilo zaplatiť – a všetky hriechy sú odpustené! Ten chrám, ktorý stojí na námestí v Ríme bol teda veľmi „drahý“ – stál jednotu kresťanov. Navštívili sme ho s manželkou v roku 1992. To sme si vtedy aj priamo uvedomili. Ap. Pavel v Efeze – M. Luther v Nemecku, vo Wittenbergu. Čo dokáže vykonať jeden človek! Vieme teda, čo môže spôsobiť jeden človek. Je však pravdou, že si ho neidealizujeme, pretože nemal rád Židov – v tom čase to bola mnohá úžera.. Vzbura, reformácia, revolúcia – ako to nazveme dnes, keď to porovnávame aj so zápasom Martina Luthera o pravdu evanjelia a čisté učenie stredovekej cirkvi.
V tejto spojitosti možno uviesť, že v Efeze ide o zápas a boj medzi pravou a nepravou bohoslužbou. To pravé sa tak často falšuje. To robí ten, čo rád falšuje Božie slovo. Je to Pokušiteľ, ktorý tak často k božiemu slovu pripisuje otáznik tam, kde dal Boh bodku. V raji Boh povedal: „..zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť…“ (1 M 2,16-17) A Pokušiteľ povedal: či naozaj riekol Boh?“ (1 M 3,1) Cítite ten posun? Cítite tam tú úlisnosť? Tá faloš a podvod sa množí tak rýchlo – vedľa toto pravého, je mnoho nepravého, medzi pšenicou je často kúkoľ. A apoštol Pavel starším v Efeze, keď si ich zavolal do Milétu, povedal: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás povstanú mužovia, ktoré budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. Preto bedlite a pamätajte, že som tri roky neprestával deň a noc so slzami napomínať každého z vás.“ (Sk 20,29-31) Aj týmito slovami podčiarkuje, že to nepravé a falošné už číha pri dverách ľudských sŕdc a striehne len akoby na to, kedy ap. Pavel z Efezu po trojročnom pôsobení odíde. A aj sa tak stalo. Dnes platí to isté – a musíme si dávať pozor ešte viac, vo zvýšenej miere. Platí citát: „Kým si pravda obúva topánky, lož a podvod s klamstvom už obehnú polovicu sveta.“
A na záver v našom texte sa spomína slovné spojenie, že v Efeze nastala: trma – vrma. Toto slovné spojenie som použil na Štefana – vo vianočnom programe detí v Zborom dome. Malý Peťko hneď zareagoval, pretože počúval: „A čo je to: trma – vrma?“ Toto slovné spojenie nikdy predtým asi nepočul. Aj v betleheme bolo tak, aj keď tieto slová nie sú tam takto použité. Sčítanie ľudu, pri narodení Pána v Betleheme, takúto situáciu mohlo tiež priniesť. Trma – vrma bola aj v Efeze, už vieme, ako to aj skončilo. Taká „trma – vrma“ je aj v tomto svete – aj čo sa týka pravdy a nepravdy. Diabol to otočil a poprekrúcal! A platí, že stokrát zopakovaná lož sa stala pravdou. Žiaľ! To je propaganda na štýl Goebbelsa aj počas 2. svetovej vojny. On túto propagandu šíril, ako minister propagandy. A ešte mal aj takú zásadu: „Čím je väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta.“ A ešte jeden jemu pripisovaný citát: „Pravda je najnepriateľskejším nepriateľom človeka.“ Podľa ap. Pavla si ľudia v posledných časoch budú zháňať učiteľov podľa toho, čo chcú počuť, nie podľa toho, čo majú počuť. Dôvod je jednoznačný: „svrbľavé uši“ (2 Tim 4,3-4). O tom písal svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi, aby sa vedel aj on pripraviť, že taká situácia môže nastať a môže to sám aj zažiť vo svoje službe. Dnes sme pozvaní k tomu, aby sme mali „čujnosť“ pre Pravdu Písma, Pravdu nášho Pána. On nám dnes nanovo kladie na srdce, že On sám je Cestou, Pravdou a životom (J 14,6). Haleluja