Bremeno ustarostenosti
Pánovo pozvanie k „odľahčenému“ bytiu a žitiu
To je téma dnešnej nedele na konci septembra. Po nedeli vďačnosti, pred týždňom – máme opäť dobrú tému. Každá nedeľa prináša vždy dobrú, aj aktuálnu tému do toho všetkého, čo prežívame. V nedeľu vďačnosti sme ten zoznam neukončili. Nemohli sme, pretože zoznam je dlhý. Tak ešte pridajme a pridávajme, podľa slov jedného brata, ktorý m a takto „doplnil“ – ukotvenie v európskych a aj v transatlantických štruktúrach. Ospravedlňujem sa, to som povedal aj pred týždňom, nestihneme vymenovať všetko. Ale uznávam, v tejto súčasnej situácii je to pomerne dôležité, ak ide o naše spomínané ukotvenie ! A zoznam pokračuje ďalej. Sestra Martinka v spätnej väzbe mi v priebehu týždňa napísala, že zoznam vďačnosti si doma urobili a dokončili. Taká spätná väzba vždy poteší. Sme takmer na konci prvého školského mesiaca v novom školskom roku. Aj september sa pomaly končí, školský rok sa rozbehol, naše deti sa v škole udomácnili a aklimatizovali. Všetko je v pohybe, všetko plynie. To je to naše domáce obľúbené Panta rhei, od filozofa Herakleita z Efezu. Bola to nedávno aj súťažná otázka v Dueli. Apropo Efez – dnešné Turecko, malá Ázia. Moja sesternica Ľudka z Prešova, pravdepodobne aj s najstaršou účastníčkou biblického poznávacieho zájazdu, sestrou Adelkou Hoffmanovou, ktorá mala včera 93. narodeniny – sú na biblickej poznávacej ceste: „Po stopách 7-mich zborov v Malej Ázii“, od štvrtka, včera navštívili aj Efez. Pán tomuto zboru napísal hneď prvý list zo siedmich (Zj 2,1-7), ktorý postupne ochladol: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ Je tam aj sestra Beatka s mamkou Máriou z našich biblických hodín. To je ešte aj náš cestovateľský sen spolu s manželkou, ak dá Pán, tak na jar budúceho roku. Myslíme aj na Efez, za ktorý sa apoštol Pavel Modlil tú známu modlitbu zaznamenanú v liste: „Preto skláňam kolená.. aby Kristus vierou prebýval vo vašich srdciach..“ (Ef 3,14-21)
Touto nedeľou nás Pán pozýva ku vskutku „odľahčenému životu“.. Učíme sa tomu práve v Božej škole, v ktorej nie sú žiadne prázdniny. Nikto z nás nie je dokonalý. Tá Božia škola s nami pokračuje – a Pán má s nami toľko trpezlivosti. Tak veľa, ako nikto iný. „Odľahčené bytie“ mi pripomína odľahčené stavebné materiály. S manželkou Emíliou často na túto tému hovoríme, keďže je stavbárka. Stavby a to všetko, čo s nimi súvisí, je často témou našich rozhovorov. Tak dovoľte práve použiť toto slovné spojenie. V súčasnosti sa používajú mnohé odľahčené materiály v stavebníctve pri budovaní (napr. pórobetón). Je celkom možné, že tak sa deje aj v iných oblastiach a odvetviach. Pán nás pozýva práve k takému životu, lebo vie, že nás bude mnohé trápiť a sužovať. Aj náš život, ako stavby, ktorú budujeme verím na pevných základoch, teda na skale a nie na piesku (Mt 7,23-27) vyžaduje takéto stavebné prvky, aby sa náš život práve takým spôsobom „odľahčil“. A tu ho hneď máme – je to dôvera – tá veľmi pomáha a pri budovaní nášho života ne nepostrádateľná – tak vo vzťahu k Bohu, ako aj k človeku!
Život v mnohom nie je jednoduchý, vie sa skomplikovať a zamotať. Biblia o tom niečo vie, tak aj z tohto dôvodu čítame na viacerých miestach rôzne výzvy. Tak napr. „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa stará o Vás.“ (1 Pt 5,7) To je zvesť Novej zmluvy, no s ňou korešponduje aj zvesť Starej zmluvy. Uvaliť – znamená prekotúlať, priamo pregúľať z našich pliec – na tie Božie! Bližšie si všimnime úvod Dávidovho 37 žalmu, v. 3-5: „Dôveruj Hospodinu a čiň dobre, bývaj v krajine. Pravdu ostríhaj! Raduj sa v Hospodinu a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ Stručné a výstižné! V jednoduchosti je krása! Čo k tomu dodať? Je tam všetko pre život. Je to osobná skúsenosť kráľa Dávida, autora týchto slov. Písal na základe len a len svojich osobných skúsenosti. Je to zo života a do života. Povedali by sme: je to manuál na život – ako prežiť svoj krátky ľudský život. Čím ho naplniť? Aký mu dať zmysel? Jednoduché, ale veľavravné. Čo sa jemu osvedčilo, platí aj pre nás. Pravdu nie „zostrihať a ostrihať“, ale ostríhať, teda zachovávať. Pravdu, ktorá nie v móde v našej spoločnosti! Bývať v krajine, zostať v nej. Mladí odchádzajú zo Slovenska – my tu zostávame, pretože stále platí – sme soľou zeme a svetlo sveta. Máme nádhernú krajinu, kde by sme odišli! No mnohí mladí tu nevidia perspektívu. Raduj sa v Hospodinu – len v Bohu je radosť. Nenájdeme ju na klinike „Veselý“, nájdeme ju na našej duchovnej poliklinike, aj v našom chráme, ktorý pravidelne navštevujeme. Nechajte na seba pôsobiť úžasný text žalmu 37, naše spomínané verše. Je to ozaj manuál na všetko!
Návody na obsluhu, návody, ako zvládnuť to, či ono – to je manuál. Vieme, že sú manuály na rozličné oblasti – dokonca manuál na Vianoce. Možno poznáme ešte manuál aj na niečo iné. V Biblii je manuál na život. Dal nám ho aj náš Pán Ježiš Kristus. A nachádzame ho aj v kázni na hore – evanjelium podľa Matúša: tri kapitoly 5-6-7. Pán vie, že si budeme robiť starosti, že nás život bude tlačiť k zemi, že nám ovisnú plecia. A kladieme si často otázku: čo budeme jesť a piť, čím sa budeme odievať atď atď. Máme ešte aj iné starosti – obávame sa o stav sveta, situácia je veľmi vypätá a vyhrotená. Lietajúce drony nám nepridávajú na pokoji a dobrom spánku. Lietajú v krajinách, kde donedávna bol relatívny kľud. Je veľa nepokoja vo svete, toho vonkajšieho. A Pán nám vraví: „Pokoj svoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam, nech sa vám nestrachuje srdce a nermúti.“ (J 14,27) Verím tomu, že aj napriek tomu všetkému má Pán Boh všetko vo svojich rukách. To je moja osobná viera a preto nemusím niesť bremeno ustarostenosti. Aj keď budeme mať možno menej, Pán sa o nás postará. Ap. Pavel to vyznával: „Viem aj sýtym byť, aj hladovať. Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13) je to mocné vyznanie apoštola Pavla. Je celkom možné, že sa budeme musieť do budúcnosti ešte aj viac uskromniť. Ak taká situácia nastane, čo sa môže veľmi ľahko stať – spomeňme si na veľkého apoštola: Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje. A posilní nás v tom všetkom. Preto aj čítame slovo zaľúbenie: „Netraťte teda dôveru, kynie je veľká odmena.“ (Žid 10,35)
Na včerajší deň – 27. september pripadlo 71. výročie odchodu do večnosti nášho prvého zborového dozorcu PhMr. Samuela Buľovského (1880-1954). V tomto roku si pripomíname 75. výročie založenia nášho samostatného zboru a on bol pri tom všetkom. On bol iniciátorom, on bol pri zrode samostatného mesta – po druhej svetovej vojne a za pár rokov aj pri zrode cirkevného zboru. Bol zakladateľ nášho zboru, aj on sa často obával a mal svoje bremeno ustarostenosti, že zbor bude komunistami zrušený. Aj on niesol mnohé bremeno zodpovednosti za zbor, ktorý vlastne svojím úsilím a horlivosťou založil, ako samostatne existujúci. A vtedy, v 50-tych rokoch minulého storočia sa to nestalo, aj keď reálne nebezpečenstvo tu bolo. Reálne nebezpečenstvo čoho všetko je tu – iste aj cez média sa to znásobuje a stupňuje. Búľovský bol rodený demokrat, bol to aj prvý predseda Revolučného národného výboru po vojne, ktorý po roku 1948 sa stiahol do ústrania a bol to veľmi veľkorysý človek. My si často pripomíname jeho krédo: „Všetko ja milosť Božia, to ostatné je len pechorenie sa.“ A často sa pechoríme a máme zbytočné obavy a sme ustarostení. A to mu asi aj veľmi pomáhalo – jeho životné krédo a mohol žiť odľahčený život. Aj keď vieme, že aj na neho to doľahlo. A čo nám pomáha žiť odľahčený život – no predsa dôvera v Pána Boha. Pán Boh sa postará. On sa vždy postará. My sme vymenili poradie. Hľadáme matériu a to duchovné sme odsunuli do úzadia. Pán Ježiš nás v dnešnom evanjeliu pozýva hľadať Božie kráľovstvo – a všetko ostatné nám bude pridané (Mt 6,25-34). Vymenili sme poradie, zamenili sme si priority. To spoľahnutie v dôvere, je úžasný dar. Pán Boh sa o nás postará aj zajtra. Manna na Izraelcov na púšti padala každý deň, Boh sa o svoj ľud vždy staral. No z manny sa časom stal pokrm, ktorý im prestal chutiť a omrzel ich. A Boh sa vždy postaral. A s veľkou láskou! A to nám prízvukuje Pán Aj v dnešnom evanjeliu: pozrite vtákov nebeských, ani nesejú, ani nežnú.. Všimnime si ľahkosť ich bytia, ľahkosť ich letu a mávania krídlami. Ach, tá ich ľahkosť, ako sa môžu „povzniesť“ na to všetko, čo je tu dole. No zrovna to takto môžeme aj my – v tej dôvere voči nášmu nebeskému Otcovi. Len ju nestratiť! Kynie jej veľká odmena. A je potrebné aj trochu vytrvalosti, aby sme vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. (Žid 10,36)
Pamätám si jednu Veľkú noc, keď bola zvesť o starostiach žien, ktoré šli ku hrobu a kládli si otázku: „Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu?“ (Mk 16,1-8) A keď prišli, našli ho už otvorený. To sú naozaj zbytočné starosti, ktoré si robili cestou. Ten čas mohli využiť nejako zmysluplnejšie. No nie, oni sa len a len umárali s daným kameňom – a práve evanjelista Marek, aby ich obavy aspoň sčasti ospravedlnil, keď poznamenal a napísal, že ten kameň bol: veľmi veľký! A čo sa stalo po službách Božích v Tatranskej Lomnici? Pri východe z chrámu, pri podávaní rúk mi jedna sestra mi povedala v spätnej väzbe: „Dnes ste pán farár hovorili o mne! To ja som tá, čo si robila a robí neraz zbytočné starosti!“ Dnes bola opäť na službách Božích v Tatranskej Lomnici a pousmiala sa nad tým všetkým! Dobre si to všetko pamätala! Či iba o nej to platí, či to nie je o mne a aj o tebe? Bremeno ustarostenosti dolieha na každého z nás. Našli sme sa v tom dnes? Aj dnes, pri počúvaní tohto slova? Pán hovorí: „Dosť má deň svojho trápenia.“ Ak sa budeme takto umárať, nepredĺžime si svoj život ani o lakeť. Život v dôvere v láskyplné vedenie nebeským Otcom ti v mnohom tvoj každodenný, a iste aj neraz ťažký život – uľahčí a odľahčí! Zoberme Pána Boha konečne za slovo: „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ Je už najvyšší čas! Haleluja