Sľubný prísľub

Sľub  –  zasľúbenie  –  sľubný prísľub

K Svätodušným sviatkom 2026

       Keď čítame a počujeme, že niekto niečo niekomu sľúbil, rozumieme tým, že povedal a prehlásil (obyčajne verejne) niečo, čo sa vzťahuje k budúcnosti. Pod sľubom rozumieme výrok, tvrdenie, prehlásenie, ktoré sa vzťahuje k budúcnosti a predstavuje záväzok sľubujúceho voči prijímateľovi sľubu.  Prehlásenie, teda sľub môže obsahovať uistenie o budúcom čine, počínaní, konaní jednej strany. Môže to byť slávnostne prehlásenie o niečom konkrétnom, čo sa týka vzájomného, i keď nie vždy a nutne rovnocenného vzťahu. Nás zaujíma, čo k tomu hovorí aj samotná Biblia. Tá používa dva významovo veľmi blízke výrazy: sľub a zasľúbenie. Slovo sľub sa obyčajne používa  vo vzťahu a v prípade vyhlásenia záväzku človeka voči Bohu. Tak napr. „Bože, je teraz na mne splniť sľuby, splatím Ti obete vďaky.“ (Ž 56,13), alebo: Robte sľuby a plňte ich Hospodinu, svojmu Bohu.“ (Ž  76,12)  Slovo zasľúbenie  sa používa pri Božom prehlásení  budúceho dobrého voči človeku, ktoré znamená zároveň aj jeho splnenie. To, čo zasľubuje Hospodin sa naplní,, to čo vysloví – sa aj stane (Tit 1,2).  Na Božie zasľúbenie je vždy spoľahnutie  jednak preto, že to, čo Hospodin zasľúbil, má moc aj  splniť (R 4,21) a tiež aj preto, že náš Boh je pravdivý a verný Boh a je na Neho vždy  spoľahnutie (1 J 5,20).  On svoje slovo vždy dodrží. T o potvrdzujú aj sviatky zoslania Ducha Svätého.

      Slávime sviatky Ducha Svätého. Do tretice. Po Vianociach, Veľkej noci  – sú tu Letnice. A ozaj  –  je leto, ktoré prišlo v poslednej dekáde mája.  Pán Boh  naplnil sľub daný skrze proroka Joela: „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídavať. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha..“ (J 3,1-2) To sa stalo, to sa naplnilo.  Boží sľub sa teda  volá aj zasľúbenie. Ak si porovnáte celú tretiu kapitolu u Joela, tak budete veľmi prekvapení, ako ju Peter takmer komplet cituje pri zoslaní Ducha Svätého na Letnice v Jeruzaleme.  Muž, rybár, bez teologického vzdelania ku takmer komplet cituje. Je to div mojich očiach, podľa žalmu 118, 23. To j to, čo sme  počuli počas celého veľkonočného obdobia: „Veľké veci s nami urobil Hospodin, preto sme sa radovali.“ (Ž 126,3)  Veľké veci sa diali v Jeruzaleme počas Letníc, keď ľudia hovorili jazykmi, ktorým sa nikdy neučili v jazykovej škole (pre úsmev).

     Biblia je plná takýchto  rôznych zasľúbení, teda sľubov Božích daných nám ľuďom. Prvé zasľúbenie je nám dobre známe, bolo vlastne vyslovené na adresu Pokušiteľa:  „..jej potomstvo (ženy) ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu..“ (1M 3,15) Je to tzv.   protoevanjelium  – správa o narodení Pána Ježiša Krista. A potom prichádzali ďalšie a ďalšie. Cez proroka Izaiáša najčastejšie, ktorý sa volá aj evanjelistom Starej zmluvy. A všetko sa to naplnilo v plnosti časov v Betleheme. To je vianočný príbeh. Izaiáš má však aj mnohé zasľúbenia, ktoré sa dotýkajú utrpenia, aj smrti Pána Ježiša (napr. Iz 53). Opísal ho tak verne, akoby bol priamo pod krížom Pána Ježiša Krista.

    Pán Ježiš  svojím učeníkom predpovedal svoje vlastné utrpenie, ale aj vzkriesenie. Všetko sa to naplnilo  –  v pašijnom príbehu, ale aj vo slávnom vzkriesení.  Pán Ježiš to hovoril, oni nemali pre to uši. Povedal, A, povedal však aj B. Oni počuli iba to A  –  a keď  malo prísť to B, tak to vôbec nikto nečakal. Nikto nečakal vzkriesenie. Ženy  chceli len dokončiť svoju službu mŕtvemu Ježišovi. Spomenuli si na to iba Jeho nepriatelia.  Zasľúbenie také zasľúbenie o vstúpení Ježiša na nebesá  –  nachádzame u proroka Daniela: „V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka. Dostal sa k vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc slávu, kráľovstvo, aby mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti, jeho vláda ,je večná vláda a nepominie Jeho kráľovstvo nezanikne.“ (Dan 7,13-14)  To bolo vyslovené, či napísané asi päťsto rokov predtým, než sa tak stalo.  A tu by som ešte dodal, že najviac citovaný biblický verš zo Starej zmluvy je práve po vstúpení  Pána Ježiša  na nebesá: „Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám.“ (Ž 110,1) Všetky tie zasľúbenia sa naplnili do body, do písmenká.

   Prorok Joel predpovedal vyliatie Ducha v 9. storočí pr. Kristom   –  to sa naplnilo na prvé Letnice. Boh dáva sľub  –  ten sa vždy  naplní. Je to zasľúbenie či prísľub. Všetko sa naplní. Aj to, že sa Pán Ježiš  vráti ešte raz na túto zem. Je to sľubný prísľub. Vyzerá nádejne, pretože všetko sa doteraz naplnilo. To potvrdzuje aj ap. Pavel slovom napísaným do Korintu: „Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky: áno, preto v Ňom je aj amen na slávu Bohu skrze nás.“ (2 K 1,20)

       Pán Ježiš svojich postupne pripravoval na odchod – a my dobre vieme, že tieto slová sú iba u evanjelistu Jána v troch kapitolách (14-15-16). My sme ich ako evanjeliové texty počúvali počas tých troch nedieľ po veľkej noci  –  Jubilate, Cantate a Rogate.  Ak by sme ich nemali zaznamenané týmto evanjelistom, boli by sme veľmi ochudobnení. Sú to nádherné texty, slová, reči, ktoré môžeme označiť aj tak, že ozaj nemajú obdobu. Sú to celé tri kapitoly. Počas týchto sviatkov by sme ich mali nechať na seba pôsobiť. Alebo ešte vyslovené aj takto: mohli by sme im dovoliť na seba pôsobiť. Vyžaruje z nich taký pokoj, láska. Aspoň niektoré si sprítomnime: „Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca nepríde k Vám, ale keď odídem, pošlem Ho k Vám.. A ja budem prosiť Otca a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky  Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nezná. Vy ho znáte, pretože pri vás zostáva a bude vo vás.. Neopustím vás, ako siroty, prídem k vám.. “   Mohli by sme ich opakovane čítať  –  ako mocné zasľúbenie o opätovnom  príchode Pána v plnej miere, skrze Ducha Svätého. Pán Ježiš je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20).  Je s nami so všetkými v plnej miere tak, ako to nemohlo byť predtým, keď chodil po tejto zemi.  Jeho poslednú vetu na zemi môžeme používať ako našu prvú vetu v každom novom dni nášho života.  Pripomínam to, čo ste si mohli prečítať v predchádzajúcej úvahe. Po všetky dni, to znamená, že aj dnes.  Je to jeho sľubný prísľub.

    Keď povieme, že niečo vyzerá sľubne, tak tým konštatujeme, že to vyzerá veľmi nádejne. Niekedy dokonca myslíme to aj tak, že vyzerá to reálne. A to je Ježišova reálna prítomnosť v tomto svete. Možno najviac ju prežijeme a pocítime, keď nás nie je veľa, keď nás nie sú masy a davy, ale keď je nás málo, keď je nás malé stádečko. Pán Ježiš dáva ďalšie zasľúbenie: „Neboj sa malé stádečko, lebo zaľúbil osa Vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.“ (Lk 12,32) To nie sú ani davy, ani masy, to sú konkrétni jednotlivci, milovníci Pána a Jeho svätého Slova.   Sú to napr. biblické hodiny, ale sú to už aj služby Božie, keď sa naše počty znížili a prudko išli nadol. Platí také zasľúbenie Božie dané skrze Pána Ježiša Krista  –  je to Jeho sľub daný nám ľuďom: „Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ (Mt 28,20) To je veľmi mocný sľubný prísľub. Stačí toľko. Pán Ježiš s tými počtami tiež išiel prudko nadol. U Židov muselo byť desať  mužov, aby mohla  konať bohoslužba. Pán Ježiš udáva iné čísla. Ďakujeme! Je to jeho sľubný prísľub. Už sme to mnohokrát takto precítil možno viac vtedy, než keď bol plný kostol. Sú také chvíle a okamžiky, či dokonca momentky  –  keď to priamo reálne a bytostne prežijeme v mocnom Božom dotyku. Na Vianoce je plno, na Veľkú noc je plno, do tretice už je nás najmenej. A možno nás bude ešte menej. Musíme byť na to pripravení. Aj z tohto dôvodu ďakujem za každého milovníka Božieho slova, za každého horlivého človeka, člena cirkvi, aj cirkevného zboru,  pri ktorom sa naplní slovo Pánovho zasľúbenia, ktoré sme dnes počuli  v dnešnom staro-cirkevnom evanjeliu: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec bude ho milovať a  prídeme k nemu a budeme u neho prebývať. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete nie je moje, ale Otcovo.“ (J 14,23-25) A veľmi ma potešilo pri citovaní môjho konfirmačného verša (Ž 143,10), keď mi sestra Betka na konci služieb Božích povedala: „Môj konfirmačný veršík je z Joela!“ A ten tvoj, keď si sľuboval vernosť svojmu Pánovi na celý život?