Dvojité oslovenia VII
Šimon, Šimon (Lk 22, 31-38)
Dvojité oslovenie bolo adresované aj Šimonovi Petrovi. Takto oslovil Pán svojho učeníka, jedného z najdôležitejších v kruhu Dvanástich! Išlo o pomerne dôležitú udalosť – oslovenie v rámci blížiaceho osa utrpenia Pána Ježiša. On sám ho na to – a cez neho – aj všetkých ostatných pripravuje. Tieto slová aj v pokračovaní boli slovami hesla ešte v roku 2005. Po toľkých rokoch kto by si na to spomenul? A predsa! Pripomeňme si ich teda: „Tu povedal Pán: Šimon Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu, ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla.“ Druhá polovica tohto biblického citátu a Pánovho slova daného Šimonovi – bola heslom roka – už takmer spred 10-tich rokov. Kto by si tie heslá všetky pamätal? Smieme si ich však opäť a nanovo pripomenúť. Ďakujeme aj za tieto biblické verše, ktoré nás sprevádzajú počas celého roka a plným právom im patrí aj anša zvýšená pozornosť. Čas odvtedy už ale výrazne pokročil. A rýchlo plynie každému z nás. V. Hugo povedal, či napísal: „Ľudský život je krátky, ak mrháme časom, robíme ho ešte kratším.“ A bývalý britský štátnik Jozef Chamberlain mal pozoruhodné motto pre svoj život: 1) mať správny cieľ, 2) zachovávať správny smer. Pánove slová určené Petrovi môžu byť aj nám účinnou pomocou v čase nášho krátkeho života v zachovávaní správneho smeru. Dobre vieme, že ovečka nemá veľmi dobre vyvinutý zmysel pre orientáciu. Veľmi ľahko zablúdi. To potvrdzuje aj podobenstvo Pána Ježiša o stratenej ovečke (Lk 15, 1-8). Tak, kde má toho trochu menej, tak inde je to pridané, že dobre pozná hlas svojho pastiera a za žiadnym cudzím rozhodne nepôjde. To potvrdzujú slová Pána: „Moje ovce počúvajú môj hlas , aj ja ich znám a nasledujú mňa.“ (J 10,28) Pán Ježiš povedal Petrovi , že satan si ich „vyžiadal“ , aby ich preosial. Pašijové udalosti, do ktorých bezprostredne vstúpili, sú tým pomyselným sitom, cez ktoré sa to všetko bude diať. A je to opäť prelomová chvíľa nielen v živote Šimona, ale aj všetkých učeníkov. Aj z tohto dôvodu prichádza dvojité oslovenie adresované Šimonovi a cez neho – vlastne aj všetkým učeníkom, teda celému zboru 12-stich. Sú známe aj Pánove slová, ktoré zaznamenal evanjelista Matúš: „Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda..“ (Mt 26,31) Je to vlastne ekvivaletné miesto u Matúša k nášmu miestu u Lukáša, aj keď tam priamo nie je uvedené dvojité oslovenie špeciálne pre Šimona Petra. A hneď k tomu slovu Pán zašifroval aj slová: „Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galilei.“ (Mt 26,32) Vtedy sa tá veta rýchlo stratila, pretože nik z nich si na to vzkriesenie, keď prišlo v prvý deň po sobote, vôbec nespomenul. A veru že sa aj všetci potom hneď rozpŕchli. Všetci sa veľmi zľakli. Satan ich začal „preosievať!“ A poriadne. To, čo v živote príde, neraz aj nečakane, je naozaj ono – sito. Prejdeme, alebo neprejdeme? Obstojíme, alebo neobstojíme?! A tí Dvanásti? Veď na Golgote z nich bol iba Ján. Iba Ján! Ostatní to nezvládli. A on je ten jediný, ktorý potom nezomrie mučeníckou smrťou. S Petrom (iste, aj s ostatnými 11-stimi) má Pán však svoj špecifický plán. Povedal mu: „A ty, až sa časom obrátiš..“ Iste, bez obrátenia to rozhodne potom ďalej v jeho živote nepôjde! Viera môže zaniknúť, prestať. A veľmi ľahko. Veľmi často sa to stáva. Máme s tým bohaté skúsenosti. Mnohí sa nám stratili. Vytratili sa spomedzi nás, z nášho kruhu a spoločenstva.. Ľahko, nenápadne.. Neprišli raz, potom druhýkrát, tretíkrát sa im nechceli a potom to už brali ako samozrejmosť. A potom prišla korona, ktorá to všetko ešte umocnila a – začali potom už aj „inak“ uvažovať. Prišla vojna na Ukrajine, začali úplne inak uvažovať. To sú témy, ktoré nás v mnohom rozdelili. Samozrejme, aj súčasné politické dianie na Slovensku. Bolo tomu tak však aj v dávnejšej minulosti, napr. počas vojny, počas tej prvej, ale aj tej druhej.. Počas nacizmu, počas socializmu.. Niet doby, ktorá by bola jednoduchá. Je známy nápis z roku 1944 na stene waršavského geta, kde bolo napísané: „Verím v slnko, aj keď ho nevidím.. Verím v lásku, aj keď ju necítim.. Verím v Boha, aj keď mlčí.“ Pokiaľ si dobre spomínam, tak tento citát sa „ocitol“ aj v známom filme Pianista. Jedna sestra, ktorú tento citát veľmi oslovil, keď som ho príležitostne použil v kázni mi napísala sms pozdrav: „Som vďačná Pánu Bohu, že môžem žiť v čase, keď vidím slnko, prežívať Božiu lásku a cítiť Jeho blízkosť a prítomnosť.“ Tlak na vieru tu vždy bol a aj je. A aj bude! Akoby sa dnes ešte aj v mnohom stupňoval, aby úplne zanikla. A to je už profit pre satana, ktorý aj nás pravidelne preosieva, ako pšenicu na site. Dobre vie, že má málo času (Zj 12,12). Svoje útoky v mnohom stupňuje. A darí sa mu. Dnes toľkí veria lži a podvodu. A Slováci obzvlášť. Kde sa to všetko zobralo? Prečo sme sa dali obalamutiť až natoľko, aby sme neboli povoľní pravde? Takéto slová čítame aj v Biblii, ktoré ap. Pavel adresoval cirkevnému zboru v Galácii: „Ó, nerozumní Galatskí? Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde?“ (G 3,1) Kto omámil Slovákov, kto omámil tých mnohých ďalších. Kto omámil takmer celý svet? No my vieme, odkiaľ vietor fúka.. A dobre to vieme. Je to sito a mnohí cez to sito aj „prepadli“.. Či v čom je pointa samotného preosievania? Uvažujme ďalej..
Takým sitom bol potrápený aj nám dobre známy zbožný Jób. Často sa k nemu vraciame. Ako to všetko prežíval on sám, nuž spomeňme si.. Postupne o všetko prichádzal. Počul tie Jóbove zvesti, ktoré smutné správy sú pomenované práve po ňom. Jóbova manželka ho potom všetkom navádzala: „Rúhaj sa Bohu a zomri!“ Oponoval jej: „Aj Ty hovoríš ako nejaká bláznivá žena. Iba dobré budeme prijímať od Hospodina a zlé nie? Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“ (Jób 2,9-10). Ona vieru úplne stratila, zanevrela. Pán Boh predsa také niečo nemôže dopustiť. A keď aj dopustí – my vieme, že neopustí. No ona to nepoznala tak, ako my to poznáme dnes. Nechce to byť iba nejaké klišé. Pán Boh často dopustí – a najmä na svoje dietky. No predsa nikdy neopustí. Máte svoje životné skúsenosti. Máme svoje bohaté skúsenosti, ktoré to potvrdzujú. Sú to mnohé skúšky, do ktorých sa dostávame. V tých mnohých bol Jób, náš Pán, ale aj Jeho učeníci.. Pán ich na to všetkých pripravuje. Utrpenie a s tým spojené skúšky nás „preosievajú“ a sú to často tie zlomové udalosti, do ktorých všetkých zaznievajú dvojité oslovenia Pána Boha a Jeho Syna Pána Ježiša Krista.
Pán Ježiš Kristus oslovuje Petra takto „dvojito“ , no nielen to. On sa ešte aj za Petrovu vieru modlí. Vedel, že padne. Vedel, že zaprie, ale môže vždy nanovo povstať. Tak, ako on, tak každý z nás! Pán pozná našu krehkosť, aj krehkosť viery. Viera je krásne slovenské meno. Viera je krásny vzťah plný dôvery v Pánu Bohu. Pán všetko preto urobil, aby Petrova viera nezanikla. On sa prihovára aj za nás v nebesiach u nášho Otca. Je náš Prímluvca, je náš orodovník. Ale aj ja sa smiem o svoju vieru starať a „zalievať“ ju ako kvetinku, aby celkom nevyschla. Nemôžem nechať všetko „iba“ na nášho Pána. Je potrebné ju zalievať, ako rastlinku. Pravidelne, každý deň. Pravidelne, každý siedmy deň v týždni je nedeľa. Pravidelnosť je v duchovnej oblasti veľmi potrebná. Ako napr. hra na klavír a cvičenie. Živá biblická viera potrebuje spoločenstvo bratov a sestier. Zdieľame spolu s nimi našu vieru, naše zápasy. Naše prehry, ale aj naše víťazstvá. Verím Pane! Avšak často padám a klesám. A aj preto vyznávam spolu s otcom, ktorý mal posadnutého syna: „Pane, verím! Pomôž moje nevere!“ (Mk 9,24) To bolo zase heslo v roku 2019. Pripomíname si ich nanovo, s láskou a vďačnosťou. Koľkokrát máme chuť zvolať práve tieto slová v čase, keď sa nás zmocňujú pochybnosti.. A Pán na teba myslí, prihovára sa.. Tak robí niekto aj z tvoje rodiny, aby si sa duchovne nestratil v tomto svete. Nemaj obavy aj takto prosiť a zápasiť, aby tvoja viera nezanikla. Ďakujeme, že tak robili pravidelne naši rodičia, ktorí sa za nás modlili a ich modlitby nás niesli. To, že sme pri Pánovi a v Jeho cirkvi je určite aj vďaka ich vytrvalým modlitbám. A to nám pomohlo v prehĺbení a utvrdení v našej viere. Stále platí: „Svoj život nemôžeme ani rozšíriť, ani predĺžiť. Môžeme ho však prehĺbiť.“ (G.Fock) Takéto úprimne zvolanie, či modlitba ho určite prehĺbi.. V moci Ducha svätého
A na ešte záver dôležitá rekapitulácia našej letnej série. V týchto dvojitých zvolaniach a osloveniach vidíme, o čo všetko išlo pri 7-ich biblických postavách, ktoré sa ocitli v zlomových situáciách svojho života..
Pri Samuelovi – o povolanie do prorockej služby..
Pri Mojžišovi – o posvätenie pre službu..
Pri Marte – o prioritu pri počúvaní Božieho slova..
Pri Jákobovi – o disciplínu, ktorá prináša ovocie..
Pri Saulovi – o spasenie vyvolenej nádoby..
Pri Abrahámovi išlo o vieru, ktorá ospravedlňuje..
Pri Šimonovi Petrovi – o cvičenie a obnovenie..
A pri nás ? Pri tebe a pri mne?