Prečo je máj májom ?
Názvy našich mesiacov v kalendári majú svoj pohanský pôvod. To nepíšem asi nič nové pre vás. Či? Česi sa tomu „úskaliu“ tak trochu vyhli, pretože oni všetky mesiace v kalendári pomenovali „po svojom“.. Január je leden, keďže je veľa ľadu, máj je květen, keď je všetko v kvete. A september je listopad, keď padajú listy zo stromov. A keď nastane „říjen“ – tak prichádza do zvieracej ríše ruja. A mohli by sme takto pokračovať asi ďalej.. Naše názvy sú vlastne medzinárodné, tak ako vo väčšine krajín Európy, ale aj mimo nej. Medzinárodné, ale pôvod je rýdzo pohanský. Veď aj naši predkovia boli „čistokrvní“ pohania. Spomínam si, že keď som sa týmito názvami začal zaoberať, tak ma to trochu šokovalo a zmiatlo – a istého času mi to ani nebolo celkom jedno. Ale nezmením to.. Spomínam si, ako brat farár Ján Grešo, keď si niekto pri reči poklopal na drevo, aby niečo nezariekol, tak odľahčene naznačil tento pohanský pôvod a decentne položil otázku: „Spomínate si, prosím na svojich pohanských predkov?“ Áno, spomíname aj na nich – mali sme ich. A dokazujú to aj názvy našich mesiacov v kalendári.
Vás to neprekvapilo? Teraz, alebo už aj dávnejšie? Neprekvapilo vás to, že názvy našich mesiacov majú pohanský pôvod? Aj január, aj február, aj marec – a všetky ďalšie? Áno, stalo sa tak ešte pred príchodom kresťanstva. Na našom webe som sa tým v minulosti zaoberal (Januárova úvaha, Marcový pozdrav z Areopágu). A taký mesiac január má pomenovanie priamo po pohanskom božstve menom Janus, ktorého zobrazovali vždy s dvoma tvárami – tvár dozadu bola zamračená a tvár dozadu vysmiata. Dôvod mali tento: pohania sa do budúcnosti pozerali len a len skepticky so slovami a refrénom: „Dobre už bolo!“ Nepripomína nám to niečo aj v tejto našej prítomnosti? Nehovoria tak dnes napr. aj mnohí kresťania? Možno aj papieroví, ale aj tí aktívni. A čo názvy našich letných mesiacov – tie sú tiež veľmi zaujímavé. A je celkom možné, že ste sa s tým už aj v minulosti stretli. Letné prázdninové mesiace majú pomenovanie po veľkom vojvodcovi: júl po – Júliovi Cezarovi a august po prvom rímskom cisárovi Augustovi. Kedysi ma júl iba 30 dní, tak pridali ešte plus jeden deň, aby júl o nič neprišiel, pretože nechcel zaostávať za augustom. Udialo sa to v minulosti, počet dní je dnes už rovnaký, čo určite neuniklo vašej pozornosti. Prázdniny sú teda dlhšie – teda mesiac júl je dlhší o jeden pridaný deň. Žiaci a študenti sa môžu tešiť – a my všetci spolu s nimi nad predĺženým letom. 1 september ako deň voľna je však už myslím už pre tento rok zrušený, takže do školy sa pôjde tradične – 1. septembra. V iných krajinách Európy sa do školy nastupuje už v polovici augusta – čo je pre nás stále dosť ťažko predstaviteľné.
A k tým všetkým doterajším mojím úvahám o názve a pôvode mesiacov v kalendári prikladám úvahu – o máji. Na tento mesiac som sa už dlhšie pripravoval a zbieral potrebný materiál. Je to podľa mnohých, najkrajší mesiac v roku. Po zime sa všetko zazelená množstvom odtieňov zelenej. A zelená je farba nádeje. Maturanti majú stužky práve farby zelenej, nie inej! Pesničky, ktoré vstúpili do dejín – nazývame „evergríny“ – teda vždy zelené (evergreen). A aj máj teda jednoznačne potvrdzuje, že kalendár pochádza z čias Rímskej ríše, keď ešte kresťanstvo v nej nebolo oficiálnym náboženstvom. Máj spomínam v článku na našom webe (Príbeh nelásky mojich rodičov), ktorí sa brali v máji 1951 – a nebrali sa z lásky. Bolo to vôbec možné? Kedysi áno, dnes už je to na ústupe, aj keď sobáše z rozumu ešte celkom nevymreli – napr. v iných krajinách a kultúrach. V prípade mojich rodičov to nebolo z rozumu, ale z praktických dôvodov. V roku 1951 mala mamička Mária 25 rokov, otec Jozef už 28. A to v tej dobe bolo už „veľmi veľa.“ Otec ako starý mládenec a mamičke tiež už „tikali“ hodinky. Nebohý otec „z dobre informovaných zdrojov“ dostal avízo, že Marča z Megeša (z Medzianok pri Hanušovciach nad Topľou) je úprimne veriaca a veľmi pracovitá žena. A ona tiež dostala rovnaké odporúčanie zobrať si otca. Nebolo nad čím dlho uvažovať. Viera – to bol základ a pracovitosť k tomu ako niečo veľmi dôležité – pre život na dedine. V ich prípade ale láska potom nakoniec prišla. Bohu vďaka. Narodili sa im traja synovia – ja ako celkom posledný. Pohanské povery v spojitosti s týmto mesiacom pretrvávajú aj naďalej v zmysle, že manželstvo uzavreté v máji bude údajne nešťastným manželstvom. Celkom tomu dobre asi nerozumiem, odkiaľ sa to všetko zobralo a vzalo, keďže máj je práve mesiacom lásky. A tá láska tak neodmysliteľne patrí k máju: „Život je kvet, pre ktorý je láska medom.“ (V.Hugo) A na tento mesiac sa predsa všetci tešíme – a aj na nejakú májovú svadbu. Žiadna u nás konať nebude, my sme mali v apríli až tri.
V máji sa všetko sa prebúdza k životu. Je celý rozkvitnutý. A aj veľmi vonia. Patrí k najkrajším a najvoňavším mesiacom v roku, podľa svedectva a tvrdenia mnohých. Tento rok bol však výnimočný tým, že všetko to začalo už v apríli. Po Veľkej noci prišli letné predčasne letné teploty, vegetácia prudko vyrašila – a u nás v Tatrách (pri porovnaní s fotografiami s predchádzajúcich rokov) asi o tri týždne všetko skôr. A potom koncom apríla prišlo prudké ochladenie. V Česku až 90 percent úrody zamrzlo, u nás sa odhaduje jedna tretina. Udalosť, ktorá sa udiala u našich susedov – po 100 rokoch. Pri nedávnej návšteve našich susedov som mal možnosť vidieť množstvo zamrznutých orechov, keďže u nich bolo až do mínus 15. stupňov. Ja som napr. klasické májovky, aj po prudkom ochladení našiel už na Juraja – 25. apríla. A bolo ich pomerne dosť. Aj v lese sa niečo deje, začala sa hubárska sezóna predčasne, ako to konštatovali viaceré články na internete. Globálne otepľovanie je výsostná téma týchto dní, ale téma už aj predchádzajúceho obdobia. Niečo sa deje s týmto svetom. Nás to ani neprekvapuje, pretože znamenia koncov sú opísané v Písme svätom. Pán Ježiš nás na to všetko pripravil, všetko je v Biblii. Nemali by sme byť tým všetkým teda zaskočení. Celé veľkonočné obdobie sme sa zaoberali Emauskými učeníkmi a ich prosbou: „Zostaň s nami, lebo sa už zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ Zvečerieva sa aj tomuto svetu, aj nám všetkým.. Väčšiu časť života mám za sebou, tak sa aj mne už zvečerieva. Aj tomuto svetu. Zostaň s nami, Pane – s nami všetkými a so svojou milosťou (ES 259).
Vráťme sa teda k máju – k našej téme. Čo nám prinesie? Uvidíme, či ešte prídu traja zamrznutí. Je možné, že nás navštívili už predčasne, teda koncom apríla. V starom rímskom kalendári bol mesiac máj zasvätený bohyni Maji (lat. flos – kvet), preto sa v tento mesiac oslavoval jeden z veľkých rímskych sviatkov – floralie. Možno si spomeniete na najväčšiu výstavu kvetov v Bratislave pod názvom – Flora Bratislava. Nultý ročník sa konal už roku 1966. Z našej mládeže z Prešova sme sa jej pomerne často zúčastňovali, stáli sme v dlhých radoch a čakali na tú krásu z Božej exkluzívnej prírody. Tie rady (pre úsmev) boli počas socializmu aj na banány, pomaranče, či aj mandarinky pred Vianocami, ale to je celkom iná kapitola. Bratislavská Flóra, to bola udalosť – užil som si ju ešte aj ako študent v Bratislave, potom už nadobro skončila. A nemusela..
V máji – všetko je v kvete. Preto je máj – v českom pomenovaní – květen. Priam excelentne ho ospieval Karel Hyněk Mácha vo veľkolepej básni, z ktorej je najznámejší jej úvod: „Byl pozdní večer – prví máj, večerní máj – byl lásky čas.. Hrdličin zval ku lásce hlas, kde borový zaváňel háj. O lásce šeptal tichý mech…“ Kto by to urobil lepšie a dokonalejšie, ako spomínaný autor? Česi teda majú svoj „květen“ ale často v poézii zostáva a držia sa často – mája. Pripadalo by vám to asi veľmi divné, keby takto a takýmto spôsobom niekto ospevoval iný mesiac – no možno jún ešte áno, pretože to v minulosti nebol len majáles, ale aj napr. juniáles.. ten si pamätám ešte z detstva. Ale ospevovať takto napr. apríl, či september si nevieme dosť dobre prestaviť – o novembri už ani nehovoriac. Pri iných mesiacoch si to tiež nevieme predstaviť. Mesiac máj po zime je mesiacom, ktorý sa teší takému záujmu a pozornosti. Aj v poézii, či literatúre. V tomto mesiaci sa stavajú tzv. máje – slobodným dievčatám, tak robili a ešte stále tak robia na vidieku švárni mládenci. No v ktorom inom mesiaci, ak nie práve v máji. Je to iste zaujímavá tradícia v našom slovenskom folklóre. Aj leto má svoje čaro, slnko oddych a všetko s tým spojené. No máj je májom, ktorý sa dokonca spomína aj v jednej našej piesni v našom Spevníku. Nevieme si asi predstaviť, že by sme spievali v nejakej piesni o zimných mesiacoch. Máj je sympatický, máju to pristane. Spomína sa v ľudových piesňach, ale dokonca sa dostal aj do našej duchovnej piesne. Myslíme na duchovný máj – v našej cirkvi a v našich zboroch slovami práve tejto piesni, ktorú určite nevynecháme ani v tomto máji: „Ó, príď už príď, čas nášho Pána, príď ododávna sľúbený, nechže sa znova zazelená a skvitne domoc milený, a pusté role nášho kraja sa zaskvejú zas krásou mája.“ (ES 273,1)