Časy duchovného osvieženia od Pána (Sk 3,20)

     Veľkonočné obdobie je najradostnejšie obdobie v rámci cirkevného roka. Tak, ako pôst je najsmutnejšie, najťažšie, ale aj zároveň najhlbšie – tak veľkonočné je najjasavejšie zo všetkých. Pán Ježiš Kristus prichádzal k svojim učeníkom, dokazoval im, že je živý, prítomný a súčasný.  Prichádzal do stredu, aby každý mal na neho dobrý výhľad, aby nikto nikomu nezacláňal (J 20,19-23). To je veľká radosť, keď Ježiš prichádza do nášho stredu. On tam patrí, On patrí aj do stredu nášho života. S manželkou sme kedysi na mládeži v Prešove spievali pesničku: „Príď do nášho stredu, Pane..“  A On pravidelne prichádzal. A prichádza aj dnes všade tam, kde sa Jeho sväté slovo úprimne a čistotne káže a zvestuje. Prichádza k nám vo zvestovanom slove, ktoré je živé a mocné a ostrejšie, než ktorýkoľvek dvojsečný meč (Žid 4,12). Prichádza k nám cez udalosti tohto sveta, ale aj tiež  cez udalosti nášho osobného života.  To je naša  radosť a úprimná vďačnosť. Už žiadne smutné tóny, iba radosť a plesanie – Ježiš je v našom strede. Tak to čítame v žalme 118,14.15: „Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou. Hlas plesania a spásy v stanoch spravodlivých: pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu.“  Na Veľký piatok bol veľký plač  –  a za tri dni – obrovská radosť. Na Veľkú noc  to bola veľká radosť! Čo sa všetko môže zmeniť za tri dni!  Od smútku a žalosti – až po plesanie vďačným srdcom.  V našom starom Spevníku v prídavku sme mali pieseň: „Radosť –  strasti, smútky  – slasti, striedajú sa v živote, za oboje nesme vďaku Božej dobrote.“ Naša radosť je znásobená aj tou dnešnou druhou nedeľou po Veľkej noci – nedeľou Dobrého pastiera.

    Na nedávnom pastorálnom stretnutí nášho Tatranského seniorátu v prvej polovici apríla  sme mali tému:   časový manažment. V rámci diskusie bola aj zmienka medzi nami kolegami –  kto si kedy píše kázeň na nedeľu. Bolo to aj úsmevné. Sestra farárka z nášho seniorátu skonštatovala, že ona tak robí   v piatok večer, najneskôr v sobotu. O svojom manželovi, tiež bratovi farárovi skonštatovala, že on len v nedeľu – a to vždy skoro ráno, keď si musí privstať. A dodala, že ona sama by to takto nedala, ona rada plánuje a má veci dopredu pripravené. A ja som v tej chvíli s úsmevom dodal, že v prípade jej manžela, keby si kázeň napísal už v piatok, tak by už vo veľkonočnú  nedeľu nebola aktuálna, pretože Ježiš  vstal z mŕtvych! Čo sa všetko dokáže stať a aj zmeniť za tri dni. Sami to viete potvrdiť z vlastnej skúsenosti – že sa veci menia v živote dokonca z minúty na minútu – a  z hodiny na hodinu. Vzhľadom na to, že sa stále nachádzame vo veľkonočnom období, vám ponúkam brilantný citát od nemenovaného autora:  „Veľká noc je ako ľudská cesta.. Nikoho na nej neminú: Veľké piatky smútku.. Veľké soboty nádeje.. Veľké nedele radosti.  Veľká noc je ako náš život: niekedy plný bolesti, niekedy pochybností, ale často nevýslovného šťastia. Veľká noc je chválou života, ktorí sa rodí, aby vydržal, odpúšťal, plnil sny  a miloval.“

     Veľká noc nám priniesla duchovné osvieženie, na ktoré sme tak túžobne čakali.  A tak sme veľmi pookriali počas nej, aj v tejto novej duchovnej  jari. Aj telesne, pretože prišla skutočná  jar -s teplotami netypickými práve pre apríl, skôr na máj a jeho koniec. Veľmi sme pookriali aj duchovne, pretože Veľká noc nám priniesla aj duchovné občerstvenie. Ďakujeme aj za novú duchovnú jar, za časy duchovného, tak potrebného  osvieženia. Tieto slová vyslovil ap. Peter vo svojej druhej reči, či kázne počas Letníc (Sk 3,11-26). My im ideme v ústrety, kedy sa pripravujeme na zoslanie a vyliatie Ducha svätého, ako nám to prorokoval Joel v 3. kapitole. Peter v Jeruzaleme kázal o akútnej potrebe pokánia, ktoré prináša odpustenie hriechov – s hlbokou a vrúcnou túžbou, aby nám prišli časy duchovného osvieženia.  Tri slová – a čo sa všetko v nich skrýva. Časy duchovného osvieženia – čo si vieme pod tým všetkým vieme predstaviť? Je dôležité skonštatovať, že také časy prichádzajú  so zasľúbeným a  zoslaným Duchom svätým. On to predovšetkým spôsobuje – duchovné osvieženie. Čítame si Božie slovo aj doma, ideme na služby Božie, ideme na  biblickú hodinu, čítame si Tesnou bránou. Modlíme sa, čítame si kresťanskú literatúru, po návrate zo zhromaždenia si pospevujeme  aj nejakú konkrétnu kresťanskú pieseň, ktorú sme spievali. Sme duchovne veľmi osviežení. Potrebujeme to – po zime. Tá nebola síce dlhá, ale bola. Jarná únava nás nemôže premôcť a pohltiť!   Nová jar nám prináša telesné osvieženie skrze prírodu. Všetko pučí, rastie, rozvíja sa a ide do kvetu a potom prináša plody na jeseň. V prírode všetko živé rastie.  Po posune času sú naše viditeľne dlhšie dni, slnko svieti, ťahá nás to do prírody. No proste v jari ožijeme, v jari – sme jarí, aj keď možno ešte nie sme celkom starí (úsmev). Ale aj keď sme už v zrelom veku – tak nová jar dokáže činiť divy a zázraky. Tak možno aj v zmysle nasledovného  citátu: „Keby sme nemali zimu, jar by nebola až tak príjemná. Keby sme občas neokúsili nepriazeň osudu, prosperita by nebola taká vítaná.“ (A. Bradsreet) Pastieri už vyšli na zelené pastvy, ktoré sa zazalenali už začiatkom apríla. A my sme už počuli o prvej – nie májovej, ale už aprílovej bryndzi. Náš dobrý pastier nás vedie na zelené pasty svojho Slova a k osviežujúcim vodám. Skorá jar, či predčasné leto – spôsobili, že sme celkovo obžili. A prišla aj nová duchovná jar – to všetko od Pána, skrze Jeho mocné dielo aj v prírode, ale najmä v diele skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista.

     Svet sa po korone veľmi zmenil. Celkovo spoločnosť akoby nenaberala ten lepší a správnejší kurz. Skôr ten kontroverzný. Antisystém robí svoje a  ideologické konvergencie tiež.  Voľby na jeseň  v USA prinesú možno ďalší šok do tohto nášho sveta. Sme konfrontovaní odcudzením –  medzi ľuďmi, odcudzenie voči samotnému Bohu. Spoločnosť je polarizovaná, každý sa atomizuje, uzatvára do seba. sú nakoniec aj znamenia doby, ktoré sú sprievodným znakom blížiaceho sa Pánovho príchodu. Čítame o tom v Božom slove, ktoré nás ozaj na všetko pripravuje. Jan Werich spieval: „Čtěte Biblii, tam všechno je..“ Potrebujeme sa zahĺbiť do rýdzo čistého biblického posolstva, do Ježišových slov zaznamenaných v evanjeliách, v listoch apoštola Pavla, do proroka Izaiáša, Ezechiela, kde je opísané všetko, čo sa stane v posledných časoch.  Mnohé z veršov týchto veľkých prorokov sú ťažké, ale Pán nám dá porozumieť slovu, ak necháme na seba pôsobiť Božie slovo. Pápež František povedal vetu, ku ktorej sa rád vraciam: „Nechajte sa podmaniť krásou, ktorú do života prináša Božie slovo.“ Je to skutočná duchovná  krása. Lepšie to nazvať už ani nemohol. Keď si pravidelne čítame Božie slovo, tak nás nič vlastne ani nič neprekvapí. Veľmi sme sa od neho odklonili a tak veríme takmer všetkému, čo k nám prichádza.  V Biblii je všetko, je to tak úžasná a jedinečná kniha. A tak ma neraz, keď som aj ja skleslý nad stavom sveta a našej spoločnosti, povzbudzuje manželka slovami: „Nad všetkým je Pán Boh.“  A my sme to vlastne spievali aj v jednej veľkonočnej piesni – siahnime po nej: „.. nad všetkým je Božia moc, nedesí ma smrti noc, ani hrob tmavý.“ (ES 135,5) Aj tento text si môžeme pohmkávať..  Veľmi pozoruhodné je práve to slovné spojenie: Nad všetkým je Božia moc. Pán Boh má všetko pevne vo svojich rukách. Neprišiel nás zmiasť, ani  popliesť – to robia ľudia, to robia politici. Klamú nás a dali sme sa im opäť tak ľahko  oklamať.

     Modlime sa teda  za časy duchovného osvieženia v tomto zmysle medzi nami – aj v našej cirkvi v tejto novej jari. Nepríde to samé, bez  nášho úsilia a aktivity určite nie, len ak z tej modlitebnej – so zloženými, nie založenými  rukami. Často spomíname na to, aké to bolo kedysi – pred koronou sme mali plnšie  chrámy,  bolo akosi aj viac radosti, viac duchovného nadšenia, viac zápalu a záujmu pre Božie veci.. Mám v pamäti, ako som pred 35. rokmi prišiel do Vysokých Tatier v lete, ešte pred revolúciou v novembri 1989. Po nežnej revolúcii prišli časy duchovného osvieženia. Prišla vytúžená sloboda, stretávali sme sa na biblických hodinách a keď prišlo ďalšie leto a prázdniny, tak sme si povedali, že sa budeme schádzať aj počas júla a augusta. Robili sme tak aj v kostole v Novom Smokovci, aj v chráme v Tatranskej Lomnici. A keď prišla zima, tak sme sa začali schádzať po rodinách. To boli časy duchovného osvieženia! Vrátia sa nám? Nemôžeme žiť len a len z minulosti a spomínať iba na to, čo bolo! Čo preto urobíme dnes? Ty a ja? Ešte máme nadšenie a duchovný entuziazmus? Veď sme žiaci nášho Pána Ježiša Krista – a môžeme byť plní energie Jeho Ducha svätého. Je dôležité mať entuziazmus života a zapáliť sa v cirkvi pre niečo konkrétne. Kdesi som čítal, že je dobré pre niečo konkrétne v živote zahorieť – v krematóriu bude už neskoro. V závere je nám všetkých adresovaná výzva: „Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri onom roztrpčení.“ (Žid 3,15)