Od jasieľ ku krížu V.
Naša téma už pomaly vrcholí. Dnes sa zastavíme pri výnimočnom Nikodémovi. Je to veľká kapitola v Jánovom evanjeliu (3,1-21) o ňom, ale aj o znovuzrodení zároveň. Ján takýchto kapitol má vo svojej zbierke pomerne dosť. Všetko tomu nasvedčuje, že Nikodéma vo svojej redakcii zámerne zaradil hneď ako prvú veľkú kapitolu a zároveň hlavnú postavu v nej. Nespomína ho žiaden iný evanjelista. Ďakujeme Jánovi, ako ne-synoptikovi, že nám o ňom podal veľmi dôležitú správu. Podotýkam, nie jednu, ale hneď tri pozoruhodné zmienky o ňom.. Inak by sa na neho zabudlo.. Aj v tom je význam štvrtého evanjelia, že zaznamenáva príbehy, ktoré synoptici nezapísali. Buď ich nepoznali, alebo urobili tak zámerne. V tomto evanjeliu budeme vidieť jeho tri kroky bližšie a bližšie k Ježišovi. Je to veľmi sympatické. Krok za krokom. Je možné, že aj rok za rokom. Ak to spriemerujeme, tak za jeden rok – jeden dôležitý krok.. Aj to je úspech a pokrok. Lepšie, ako nič! Niekto neurobí za celý život ani ten jeden.. Ako čas postupne bežal, on sa pomaly približoval k Ježišovi. Počúval o Ňom, jeho viera sa prehlbovala a rástla a mocnela. A stále sa určite vo svojich myšlienkach vracal k onomu nočnému rozhovoru. To poznanie o Ježišovi sa v ňom samotnom umocňovalo. Sú to iste nepatrné kroky, ale za to veľmi dôležité. Zmienky o Nikodémovi v tomto štvrtom evanjeliu ľahko prehliadnete, nakoľko sú dosť nenápadne, hlavne v tých ďalších kapitolách.. Ak by sa tak stalo, bola by to ozaj veľká škoda.
Nikodém bol popredný farizej, ktorý prišiel v noci za Ježišom. Cez deň mal obavy, aby ho niekto náhodou neuvidel. Mal veľmi mnoho otázok. Položil ich tej správnej osobe. Obrátil sa na tú správnu adresu. Ako žena Samaritánka sa z rozhovoru na pravé poludnie dozvedela od Ježiša mnoho zaujímavého. A to je hneď tá ďalšia veľká kapitola, v poradí 4. v Jánovom evanjeliu. V 3. kapitole z nočnej návštevy sa stal ten najznámejší nočný rozhovor v Biblii. Pána Ježiša Krista môžeme bližšie poznať a spoznať v dialógu, tak ako Ho poznala oná žena Samaritánka. Raz je to rozhovor na pravé poludnie, inokedy v noci, tak trochu aj mystický. Nočná rozprava a diskusia medzi Ježišom a Nikodémom mnoho napovedá. V noci preto, že mal snáď obavy a aj strach, aby ho nikto nevidel, keďže nie všetci farizeji boli priateľsky naklonení k Ježišovi. V noci možno aj preto, lebo prítmie a šero dávajú rozhovoru a debate ešte hlbší rozmer, význam, ale aj zároveň duchovnú intimitu. To, čo sa odohralo v noci – potom neskôr úplne vyšlo na svetlo Božie. A Nikodém sa k tomu potom aj hrdo hlásil. Musel tak urobiť on sám, keď zverejnil jeho obsah, pretože to boli slová rozhovoru iba medzi ním a Ježišom : face – to face. Inak by sme sa o tom nedozvedeli, len tak, že na svetlo vyniesol obsah ich nočného stretnutia pri svetle sviečok. Témou dialógu bolo znovuzrodenie z Ducha Svätého. Nikodém spočiatku tomu nerozumel, keď položil otázku: „Ako sa môže človek narodiť, keď je starý?“ Znovuzrodenie, či obrátenie je veľkou výzvou aj pre nás – ale nechceme sa zároveň deliť na obrátených a neobrátených. V Božom ľude má každý svoje miesto. Túto myšlienku ste už určite niekde počuli, je pozoruhodná, preto ju nanovo aktualizujem: „Ten, kto sa narodí dvakrát, zomrie iba raz, ten kto sa narodí iba raz, zomrie až dvakrát.“ Poznáme tento výrok z viacerých počutí. Po telesnom, príde duchovné narodenie a smrť iba jedna – telesná. Ak sa niekto narodí iba raz, zomrie až dvakrát – teda raz telesne a po druhýkrát večná smrť. To je druhá smrť – večné oddelenie od Pána (Zj 2,11 a 20,14). So znovuzrodením sa spája ešte aj tento výnimočný citát: „Keď sa znovu narodíte, už viac nie je ste pozemskou bytosťou, ktorá sa snaží dostať do neba. Stanete sa nebeskou bytosťou, ktorá žije na tejto zemi.“ Skúsme sa na znovuzrodenie pozerať aj takouto optikou v zmysle týchto slov. To je ideál pre každého z nás – byť duchovnou bytosťou žijúcou na tejto zemi. Ak by sme sa takto na svoj život pozerali, hneď by ubudlo problémov a ťažkostí.. A život by sa razom stal oveľa krajší!
Druhý dôležitý krok, ktorý Nikodém vykonal bližšie k Ježišovi je zaznamenaný na konci 7. kapitoly slovami: „Tu Nikodém, ktorý predtým bol prišiel k Ježišovi, hoci bol jedným z nich, povedal im: či náš zákon súdi človeka, že by ho najprv nevypočul a nezvedel, čo robí?“ Tu je dôkaz, že Nikodém sa už zastal Ježiša, už bol o niečo smelší. Už o niečo ďalej pokročil k Ježišovi a hovorí na Jeho obranu. Vieme, aké to bolo mnohokrát ťažké sa niekoho zastať – a urobiť tak verejne. Niekedy to znamenalo aj koniec kariéry. Spomeňme si na ten bývalý režim, ktorí stále mnohí ešte velebia. A ten tretí krok je už v pašiovom príbehu, keď Nikodém spolu s Jozefom z Arimatei prišiel za Pilátom a vyžiadali si Jeho mŕtve telo (J 19,38.39). A pri zmienke o Nikodémovi sa opäť priamo uvádza, že bol v noci prvýkrát za Ježišom. Tentoraz sa k Nemu celkom oficiálne priznáva. K mŕtvemu, ale priznáva! Nie tak dávno, keď ešte žil, sa Ho zastal. Teraz sa k Nemu oficiálne priznáva. A v tom vidím jedinečný posun z moci a skrze Ducha Svätého! My tak smieme urobiť dnes, že sa môžeme priznať k živému Ježišovi. Už viac nepatrí medzi mŕtvych, ani do ríše mŕtvych. Apoštol Pavel napísal:
„Ježiš Kristus už viac nezomiera a smrť už viac nad ním nepanuje.
R 6,23
V spomínanom nočnom rozhovore odznelo evanjelium v evanjeliu – J 3,16. Túto šifru veľmi dobre poznáme. Je to 21-slovná prehliadka nádeje, ako konštatuje Max Lucado. Dokonca napísal knihu – J 3,16 ktorá nesie nadpis: Súradnice nádeje. A v tej knihe je mnoho zaujímavého k čítaniu a obohateniu. Je to veľmi dobré čítanie. Tak napríklad: J 3,16 je „záchranná vesta“ pre nás všetkých, plaviacich sa na Titanicu. Všetci sme na jednej lodi. To dnes počujeme často. Je to „abeceda milosti“, je „trezor perál!“ Siahnite po tejto knihe a dozviete sa oveľa viac. Ponúkam aspoň pár myšlienok a prirovnaní z tejto knihy. Boh svet miluje a neprestal ho milovať. Čakali by sme možno rozhnevaného Pána Boha, ktorý tento svet potrestá, či ho „recykluje“, alebo ho celkom opustí. Ale milovať ho? Dá sa to? Je to vôbec možné? Ján vo svojich spisoch spomína, že nemáme milovať svet ani to, čo ponúka a dáva. Zo sveta pochádza žiadosť očí, pýcha a rozkoš života (1 J 2,16). Sme vystríhaní, aby sme boli veľmi opatrní voči všetkému tomu, čo svet ponúka. Apoštol Pavel píše, že „Démas ho opustil, zamilujúc si tento svet“ (2 Tim 4,10). Všetko to, čo ponúka. Tým je povedané úplne všetko. Stratil sa v tomto svete. Utopil sa v ňom – vo všetkých jeho ponukách a rozbúrených vlnách. Mnohí tak už urobili. Mnohí tak, žiaľ urobia. Mnohí tak robia aj v tomto období, súc frustrovaní zo všetkého diania v tomto svete. Boh je dnes veľmi často na lavici obžalovaných. A ten istý Boh miluje svet originálnym a jedinečným spôsobom. Napriek všetkému tomu, ako sa svet správa k Nemu! Boh miluje tých, ktorí v ňom žijú. Neprestal ich milovať. To potvrdzuje aj naša šifra – J 3,16. Miesto svet si dosaď svoje meno a hneď tam nájdeš osobné vyznanie lásky Pána Boha k Tebe samému, ktoré hneď nadobudne rýdzo osobný charakter. A to slovo J 3, 16 – je tak univerzálne, že je predmetom mnohých úvah, zamyslení, reflexií nielen počas adventu, ale aj pôstu. Je to nevyčerpateľná priam téma na celý cirkevný rok. Boh poslal svojho Syna – s istým zámerom, cieľom a programom. Urobil tak len a len z lásky! V tejto známej biblickej myšlienke počujeme postupnú gradáciu. Božia láska spôsobila, že Boh poslal svojho Syna z lásky, aby (z tej istej lásky) nik nezahynul, ale získal a obdržal večný život. Ešte tu nie je reč ani o smrti, ani o vykúpení, oni o výkupnom, ako pri iných citátoch a slovách nášho Pána. Tomu sa budeme venovať v poslednej budúcej úvahe. Tá smrť je tam ale zakódovaná a zašifrovaná. Bez nej to nepôjde. Len tak sa dá zachrániť svet, ktorý tak Boh miluje, že Jeho jediný Syn sa stane hriechom za nás (2 K 5,21), aby sme my mohli byť zachránení pre celú večnosť.