Pane, uč nás počítať dni života II.
Môžeme skonštatovať, že počítať vieme celkom dobre. A „kalkulovať“ ešte lepšie. Vieme si všetko dobre spočítať, čo sa nám oplatí a čo nie. Vieme si dobre prekalkulovať v tom ľudskom počítaní, že sa nám oplatí to, či ono. Oplatilo sa nám ísť na nákup do Poľska, odísť do predčasného dôchodku, vziať si výhodný úver, kúpiť väčšie balenie atď. My ľudia to máme v tých svetských a pominuteľných veciach veľmi dobre prešpekulované. Mojžiš však neprosí o to, aby bol lepší v matematike a vedel si všetko dobre prepočítať a prekalkulovať. Na púšti prosí a modlí sa, aby bol lepší v tej duchovnej matematike. Aby sa na svoj život, každý nový deň díval ako na dar Všemohúceho. Aby sme začali takto „kalkulovať“ aj v tej duchovnej oblasti aj my žijúci pod majestátnymi Tatrami. Mojžiš nás vedie k „duchovnej matematike“ počítať dni nášho života ako dni jedinečné a neopakovateľné. Škoda každej chvíle, hodiny, ktorá v našom živote nebola správne investovaná. Škoda každého dňa, keď sme sa v ňom „nespojili“ s naším Pánom na modlitbe. Škoda každej nedele, počas ktorej sme boli z vlastného pričinenia a ľahostajnosti ochudobnení o spoločenstvo s naším Pánom pri Jeho svätom slove. Škoda každej chvíle, keď nemôžeme spievať oslavnú pieseň nášmu Pánovi. Tak to skonštatoval Ch. H. Spuergon:
„Ani piesne anjelov nie sú také milé v Božích očiach, ako oslavná pieseň Božích detí, ktorá vytryskne z hĺbky ich sŕdc, keď prijali odpustenie a pokoj.“
Škoda, že isté závažné rozhodnutia stále presúvame do budúcnosti, alebo odkladáme stále na neskôr. Veď ešte nie sme taký starý! Veď ešte nie som dôchodca. Na Pána Boha mám ešte stále čas! Niekedy sa to javí tak, akoby sme nevedeli ozaj „počítať“ dni milosti nášho Pána. Akoby sme nebrali vážne ich „exkluzivitu“ a neopakovateľnosť. Akoby sme nevedeli naplno prežívať dar prítomného času a jedinečnosť okamžikov, ktoré sú nám darované naším Pánom. Formálnym členom cirkvi, ale aj mnohým vo svete sa zdá, že Ho budú potrebovať až „neskôr“. Teraz je čas pre kariéru a prácu. Pre nič iné čas nezostáva. Tak uvažujú mnohí, pokiaľ nie sú „zastavení“ častými ťažkými diagnózami, ktoré sa tak často opakujú v prítomnosti, či aj inými udalosťami tragického charakteru. V tomto kontexte sa Mojžiš modlí, aby získal múdre srdce. Múdre srdce, ako žiť a prežiť svoj život – tých zopár rokov v tejto časnosti. Ako neprežívať, ako neživoriť, ale žiť naplno v prítomnosti s dosahom pre budúcnosť. A chceme múdro počítať dni života, aby neplatilo to, čo ste si prečítali v Tesnej bráne už dávnejšie: „Ľudia dnes často volajú Ježiša len k smrteľnej posteli, nie k svadobnému stolu. Volajú Ho vtedy, keď prežívajú trápenie, nie vtedy, keď prežívajú radosť. Ak sa však bojíme, že by Jeho prítomnosť rušila našu radosť, potom je tá naša radosť veľmi pochybná vec.“ (07.01.2010).
Mojžiš si myslel, že už končí. A to bol pritom vlastne „iba na začiatku“. Na začiatku veľkej drámy v dejinách Božieho ľudu. Niečo sa končí a niečo nové začína, to sa konštatuje v jednej piesni. Mojžiš si myslel, že v 80-tke končí. A on iba začína! Aj my mladší sme si mysleli, že už končíme. Nemali ste už niekedy takú skúsenosť? A pokračujeme ďalej.. Je to ako so striedaním rokov. Končíme… A nanovo začíname… Nedávno sme sa naštartovali pre nové obdobie, pre nový rok. Pán nás „prepúšťa“ z jedného roku do druhého. Akosi to už považujeme za samozrejmosť. Dostali sme nový prídel času na základe milosti nášho Pána. Je to úžasný dar. Také kvantum času pribudlo na našom osobnom účte. A môžeme čerpať a čerpať. A stále naberať plným priehrštím. Inak si nový rok ani nevieme vysvetliť, než len ako novú dávku milosti. Kedysi sme v starom Spevníku mali aj „Prídavok piesní“. Tak sa smiem pozerať na rok 2023 ako na skvelý, úžasný, jedinečný a „exkluzívny prídavok“ od nášho Pána. Tak, ako Mojžišova modlitba bola vypočutá, tak bola vypočutá aj príhovorná modlitba nášho Pána u nebeského Otca: „Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho“ (Lk 13,8-9). Tieto slová sú z podobenstva o figovníku, ktoré sú začlenené do odseku o pokání (Lk 13, 1-9). Jeho aktuálnosť je podčiarknutá všetkými tragédiami za minulý rok, ako aj na začiatku tohto nového. Náš Pán nikdy žiadnu tragédiu nevysvetlil. Zareagoval však nasledovne: „Ak sa nebudete kajať, všetci tak isto zahyniete.“ (Lk 13,5). A tých tragédií ozaj akosi pribúda… Daný je nám ešte rok k dispozícii. Rok k nášmu osobnému pokániu, duchovnému rastu, napredovaniu. Rok osobného života, rok v živote cirkevného zboru. Aj keď je pravdou to, čo konštatuje Jakub:
„Veď neviete, čo bude zajtra s vašim životom, ste para, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne.“
Jk 4,14
Nikto z nás teda nevie, koľko času nám ešte zostáva. Ako dlho bude trvať ešte moja a naša zemská návšteva. Vždy, keď vidím niekde presýpacie hodiny, alebo viacero hodín na TV obrazovke, či na recepciách hotelov s aktuálnym časom vo svetových veľkomestách, tak som konfrontovaný otázkou: koľko je hodín v mojom osobnom živote? Aký je „aktuálny“ čas v mojom živote? Ešte sa „nezvečerieva?“. Keď premýšľame a meditujeme o Mojžišovej modlitbe, nie je aktuálnou mojou osobnou modlitbou aj prosba emauzských učeníkov: „Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ (Lk 24,29). Aj táto prosba bola vypočutá. Aj tá Mojžišova, keď sám vedel, že sa v jeho živote zvečerieva.. A zvečerieva sa ozaj všetkým nám. Každým prežitým rokom, mesiacom, týždňom, dňom, vlastne každou sekundou sme bližšie k večnosti. Tak aktuálne nás na konci prvého kalendárneho mesiaca roku 2023 oslovuje biblické slovo: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ (Ef 5,16)