Ako si „zaistiť“ budúcnosť?

Ježišove podobenstvá podľa Lukáša

     Podobenstvo o nespravodlivom šafárovi  (Lk 16,1-9) je  tiež veľmi zaujímavé z viacerých dôvodov. Je opäť provokatívne, na to nesmieme zabúdať. Záležitosti Božieho kráľovstva, na ktoré sa snažíme hľadieť duchovným pohľadom a zrakom  (ako si sme si na to už aj medzičasom zvykli), sa prirovnávajú  k ekonomickým pomerom.  Možno to na prvý pohľad nevyzerá celkom vábne a  najšťastnejšie, aj v tom prípade, keby tie ekonomické pomery boli aspoň počestné. Ono to tak trochu v tomto príbehu vyzerá, že Ježiš  veľmi dobre pozná ekonomiku a dobovú hospodársku kriminalitu.  Témy podobenstiev sú podozrivo podobné (podobenstvo o poklade – kde sa počíta s podvodom na pôvodnom majiteľovi poľa, podobenstvo o perle, kde sa predpokladá obchodná chytrosť, podobenstvo o hrivnách, kde sa vyčíta poslednému služobníkovi, že si nepožičal na úrok, aj keď to  bolo v SZ prísne zakázané). Pred sebou máme príbeh, kde podozrivo bohatý muž  má veľmi  podozrivého správcu.  Čo je však prekvapujúce, ba až šokujúce či provokatívne, že nie je za to pokarhaný ako odstrašujúci príklad (ako márnotratný syn). On je dokonca daný za vzor a príklad, ako dokáže úskočne podvádzať. Vďaka Ježišovej záľube v provokácii tu môžeme nahliadnuť  do vtedajšej  biblickej „šedej“   ekonomiky.  Vo verši  8. čítame, že pán pochválil tohto nepoctivého správcu za jeho chytrosť (múdrosť a prezieravosť).  Pochvala na konci je tak nepochopiteľná, že sa to vykladači snažia nejako vysvetliť. Najčastejšie tak, že onen pán už nie je ten z podobenstva, ale sám Ježiš Kristus.  

     Toto podobenstvo je určené pre učeníkov. Istý bohatý muž, ktorý si z nejakého dôvodu nespravuje majetok sám, ale má správcu  – vlastného oikonoma (ekonóma),  či manažéra. Bohatému človeku to všetko patrí, ale sám sa tým nezaoberá. Je to možné aj preto, že má toho veľmi veľa alebo je niekde pracovne vzdialený na cestách. Tento jeho manažér nie je otrok, ale slobodný a najatý odborník. A práve on je očiernený u svojho pána.  Dalo by sa to preložiť – ohovorený. V gréčtine slovo dieblethé znamená zlý úmysel na prvom mieste – a to mu má veľmi ublížiť.  A až potom na druhom mieste je otázka, či je to pravda alebo nie je.  Pán sa vlastne ani na to vôbec  neopýta, či je tomu skutočne tak. Nejaví vôbec žiadnym náznakom, že by si to chcel overiť  –  alebo ho požiadal o vysvetlenie. Počujeme, že  prichádza kontrola a „hĺbkový audit“  a musí odovzdať celú svoju agendu.  Povedané dnešnou rečou – je to jedna veľká aféra! A keby ten bohatý muž bol minister alebo predseda nejakej politickej strany, už by z toho bola veľmi veľká  politická aféra.  

    Tento príbeh nemá politický rozmer, ale  – existenciálny  nádych. Šafár si kladie otázku – čo urobím?  Máme tu človeka v hlbokej kríze. Musí sa rozhodnúť, ako ďalej. Svojím  spôsobom pripomína márnotratného syna, ktorý svoj majetok rozhádzal. Aj náš manažér je na tom podobne, rozhádzal majetok, ide do seba ako stratený syn, bude musieť urýchlene konať. Má to však oveľa ťažšie ako stratený syn, pretože nemôže podniknúť kroky domov, pretože ho práve z tohto domu vyhadzujú. Musí rýchlo konať, aby si zabezpečil svoju budúcnosť.  Kopať nevládze a žobrať sa hanbí  –  tento status vyjadruje tragický osud tohto úradníka. Ale pri ceste do svojho vnútra príde na jedinečné riešenie, ktoré má vyriešiť jeho neblahý údel. Už to mám! A nepopisuje samotné riešenie, ale ukazuje ho rovno v akcii. Jedná s každým osobitne – medzi štyrmi očami. Vykladači sa domnievajú, že ide buď o roľníkov alebo o obchodníkov, ktorí obchodujú s tovarom. A následne je tu opis geniálneho technického riešenia, ktorému tak málo nerozumieme. Odpisuje sa z dlhov!  Čo je na tom tak geniálne, že dostane za to pochvalu?  A opäť sú to vykladači, ktorí to chcú všetko legitimovať a legalizovať a konštatujú, že ide o skrytý úrok a že vlastne vrátil „len“ nezákonne vynútený úrok. Tým pádom získal priazeň platcov, ktorí sa ho z vďačnosti ujmú. A dokonca niektorí uvažujú, že vylepšil meno svojmu pánovi – vylepšil image firmy. Je to však dosť naivná predstava – najprv boli vydieraní a teraz budú plakať od vďačnosti, že im pri poslednej príležitosti, z núdze odpustil dlh?  Ale je tu ešte aj táto možnosť  –  že pri výklade tohto príbehu možno spomenúť, že manažér mal v oblasti podnikania voľnú ruku a mal nárok na vlastnú províziu, v tomto prípade ju len úplne škrtá. Vzdáva sa svojho, celkom legálneho zisku v prospech tých, ktorým  dlh odpúšťa. Sú tu možné ešte mnohé iné výklady, s ktorými som sa stretol, že ide totiž o klasický „tunel“.. Peniaze boli vyvedené z majetku pána a účtovne všetko bolo v poriadku. Takého manažéra je potrebné sa rýchlo zbaviť a nie ho za to  pochváliť. Účty má  v poriadku.. Ale? Mnohí si myslia, že tu zlodej okradol zlodeja a nemôže ísť na políciu, pretože.. Musel by povedať: ja som tu mal lup a on ma o neho obral. Viacerí sa však domnievajú, že v pozadí tohto podobenstva je nejaký geniálny ťah a na poslucháčov to zabralo a celému príbehu veľmi ľahko porozumeli. Celá transakcia vyzerá dosť primitívne, ale práve  toto býva znak tých najgeniálnejších podvodov. Vyzerajú tak prosté, ale prísť na to!     

    Nepoctivý správca je teda pochválený! Nečakaná reakcia, však? Sú pokusy ju vysvetliť nejakým racionálnym vysvetlením. Tak napr. že ide o chybu pri preklade z arajemského jazyka – že v pôvodnom texte ho nepochválil, ale preklial. Čo je teda celkom pochopiteľné.  Druhá možnosť je v tom, že by šlo o doplnenie otáznika –  myslíte si, že by ho azda pán pochválil? Do tretice – je to, že vo verši 8. už nevystupuje pán z podobenstva, ale Pán Ježiš. Takýto výklad by však celý príbeh dosť pomotal.  Najpravdepodobnejšie riešenie je, že je to pán z nášho podobenstva. Nevieme, prečo by to však robil. Ponúkajú sa nám dve možnosti: je to (aj pre neho) nejaké výhodné riešenie. Pracovne môžeme to nazvať, že by si to odpísal z daní  –  povedané dnešnou rečou. Alebo, že pán uznal porážku a uznal silu a kvalitu svojho protivníka.  Existuje ešte jedno riešenie,  že žáner podobenstva  tvorí vlastne miniatúrne divadelné jednoaktovky  –  zjednodušene povedané:  chovajú sa ako komédia alebo tragédia.  A práve toto podobenstvo je už dobovo veľmi známy a populárny typ komédie, v ktorej vystupuje sympatický zlodej (niečo na spôsob Belmonda, ktorý hral bankového lupiča). Je to zlodejíček, ktorému vlastne všetci  držíme palce, pretože je sympatický, vtipný a má aj svoj šarm. Pokiaľ by sme to vztiahli na tento náš príbeh, že obchody nášho pána sú dosť podozrivé –   a teda  nemôže príliš hlasno kričať.  Na peniazoch mu veľmi nezáleží, takže ocení genialitu vlastne svojho „kolegu“. 

      Zašli sme už dosť ďaleko, že? Ale je vhodné poznať aj možné vysvetlenia dobových okolností. Aké ponaučenie máme teda  z tohto podobenstva? Vysvetlenie je možné v existenciálnom vysvetlení . Človek sa dostal do krízy, bol vlastne do nej priam uvrhnutý. V situácii, v ktorej sa zrazu ocitol, musí rozhodne konať. Je to takmer hraničná situácia, ktorá vyžaduje  jeho okamžitú reakciu a jeho plné nasadenie.. Odhliadnuc od všetkých ekonomických machinácii, ktoré v tejto chvíli dávame celkom bokom – správca má „vyhadzov“, má padáka, je vytrhnutý zo svojho zabehaného života , odstrihnutý od všetkého, s čím bol spojený bezprostredne každý deň. Nemá pred sebou žiadnu budúcnosť, veľa toho nevie,  je celkom stratený, ak niečo rýchle nepodnikne. A v tejto kríze, v ktorej sa ocitne, podniká kroky, ktoré vlastne dávajú ozaj zmysel. Takíto sme vlastne my všetci – zoči voči smrti. Pavel napísal: „Odmena za hriech je smrť..“ (R 6,23).. To je náš údel a „dlažba“, na ktorú sme vyhodení.  Je možné to povedať  aj takto: „Vydaj počet zo šafárenia“  –  je to slovo, ktoré nás privádza všetkých pred majestát smrti.   Je to totálna existenciálna kríza, ktorá nás vytrhne zo všetkého toho, čo nám bolo milé a čo nám robilo radosť! Vyhadzuje nás kdesi priamo  na dlažbu mimo. Sme potom odsúdení  priamo a aj nepriamo, aby sme pred tým našim „posledným vyhadzovom“  podnikli niečo, čo má zmysel.  A tie  kroky šafára zrazu majú svoj zmysel, pretože začína nadväzovať užšie vzťahy. To predtým nerobil. Získava si viacerých priateľov. Priateľov silnejších, ako je vlastne smrť – povedané rečou múdroslovnej starozmluvnej literatúry. To je to, čo sa dá z toho podobenstva vytiahnuť a priamo vyťažiť. Pre tento výklad nepotrebujeme všetky tie ekonomické okolnosti, nepotrebujeme rozumieť všetkým tým operáciám, ktoré tam prebiehajú. Je to príbeh, ako človek môže vyriešiť svoju budúcnosť. Je tu návod hodný použitia aj dnes, v 21. storočí  –  robiť si priateľov z nespravodlivej mamony. Ona sa raz pominie! Ale aj „cez ňu“ sa dá zabezpečiť skvelá budúcnosť v nadväzovaní vzťahov, s tým  najoriginálnejším   priateľom všetkých nás – Pánom  Ježišom Kristom (J 15,15). A nezabúdajúc ani na genialitu nášho nebeského Otca, ktorý tak predivne a mocne zasiahol v príhodnom čase,  aby sme nemuseli skončiť na dlažbe pekla tohto sveta. Citát od ap. Pavla má však aj druhú polovicu, nechceme ju prehliadnuť: „..ale Božím darom milosti je večný život v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.“