Prinášame dobrú správu

     Po maturite 1. júna 1983 v Prešove na gymnáziu na Konštantínovej ulici som rok pracoval ako poštový doručovateľ. Dôvodom toho bola tá skutočnosť, že ma na bohosloveckú fakultu, na štúdium teológie  do Bratislavy v danom roku neprijali.  Odpoveďou, prečo sa tak stalo bolo „šalamúnske“ zdôvodnenie   rozhodnutie prijímacej komisie: „Iní lepšie vyhoveli prijímacím pohovorom, ako Vy.“  To bolo oficiálne zdôvodnenie, ktoré ma v danom čase,  priznávam  dosť rozhodilo. A tak som rok čakal. Pokračoval som v práci na Hlavnej pošte v Prešove, kde som sa už predtým počas leta zamestnal ako brigádnik pri roznášaní pošty. A čakal som, kedy si opätovne podám prihlášku na štúdium teológie. A už vo februári 1984 mi prišiel list od vtedajšieho dekana prof. ThDr.  Karola Gábriša, že ak som „vytrval“ pri  záujme o štúdium teológie, aby som si urýchlene podal prihlášku. Ten list mám dodnes starostlivo odložený. Vďaka Pánu Bohu, pri tomto rozhodnutí som (mocou Ducha svätého)  zotrval a podal opäť prihlášku. A prijali ma bez akýchkoľvek ťažkostí a problémov. S radostným srdcom som nastúpil na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu do Bratislavy na denné štúdium evanjelickej teológie k 01.10, 1984. Ukončil som ho k 30.06.1989 a s dátum 01.augusta 1989 som bol pridelený za námestného kňaza do Vysokých Tatier.

       Keď na niečo čakáte, Pán Boh mocne koná.  Prečo to všetko spomínam práve na tomto mieste? V svojom „regióne“ na sídlisku Sekčov v Prešove (ul. Federátov a Justičná)  som ako poštový doručovateľ roznášal   (1983-1984)  správy aj smutné a tragické, ale aj dobré. Dnes, už vyše 30 rokov službe narodenému Pánovi – už iba správy radostné – o záchrane nás hriešnikov skrze narodeného Božieho Syna Pána Ježiša Krista a vďaka Jeho vykupiteľskému dielu.. Stále sa cítim ako „poštár“ s tým ale, že dnes prinášam už iba samé dobré správy. 

     K dobrej správe Vianoc patrí to, že Kristus prišiel k nám, na našu modrú planétu Zem. Slovné spojenie „Modrá planéta“, pochádza od Jurija Gagarina, ktorý keď obletel našu Zem, videl ju ako modrú, tak povedal pamätnú vetu: „Ja vižu golubuju planetu.“ Odvtedy je to modrá planéta, pre to množstvo a kvantum vody – vyše 70 percent. Naša planéta je nielen modrá,  ale  zároveň je  aj „navštívenou“ planétou. V jednej knihe sa spomína veľmi zaujímavá konverzácia medzi dvoma anjelmi: starším a mladším. Aj keď je pomyselná, je tak zaujímavá, že z nej môžeme odcitovať istú krátku časť. Ten mladší bol unavený z prehliadky nekonečných galaxií a žiarivých planét. „Všimni si hlavne túto modrú planétu“ – hovorí starší – pri pohľade na malé teleso krútiace sa okolo vlastnej osi. „Prečo si ju mám všimnúť? Čo je na nej také zaujímavé?“ opýtal sa mladší. Je to navštívená planéta! Navštívil ju sám náš princ slávy Ježiš. On tých ľudí na tejto planéte tak miloval, že sa stal jedným z nich a nakoniec za nich aj zomrel!

Prinášame dobrú zvesť a správu práve o tom.. Som vďačný, že tak môžem konať aj v tomto našom tatranskom prostredí. K tomu ma veľmi motivuje biblický verš, ktorý som 9. júla 1989 dostal pri ordinácii v mojom rodnom zbore  chráme sv. Trojice v Prešove: „“A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by  sme mali dosť spasenia.“ (Sk 4,12)

Svoje poslanie v šírení dobre správy nachádzam aj v biblickom posolstve, ktoré je môjmu srdcu veľmi blízke: 

„Z Božej pomoci môžem chváliť Jeho slovo.

Z Hospodinovej pomoci chcem chváliť Jeho slovo.“ 

Žalm 56,11