Kvôli jednému jedinému človeku..
Sú príbehy, ku ktorým sa často vraciame. Také, ktoré vám prirástli ku srdcu. Takým je aj Zacheus, ku ktorému sa opätovne už čoskoro opäť vrátim (Lk 19,1-10). Ten dnešný je jeden z nich, ku ktorému často prichádzam. Ponúkam vám ho opäť v letnej „repríze“, ale s novým pohľadom. Rád sa k tomuto príbehu vraciam. Veľmi rád a vďačne! Naposledy som o ňom písal na tomto našom webe v októbri 2023. Neuplynuli ani dva roky a opäť sa mi žiada. Zahorelo mi srdce. Čítam si tento príbeh ďalej a ďalej. Znovu a znovu. Opakovane a s vďačnosťou. Nachádzam niečo aj nové medzi riadkami a písmenkami. Je to pozoruhodné svedectvo o tom, čo Boh dokáže urobiť, ak ide „len“ o jedného jediného človeka. To všetko kvôli eunuchovi, mužovi z Etiópie, ktorý sa vracal z Jeruzalema domov (Sk 8,26-40). Bol hľadajúcim, bol vzývať Hospodina. Vracal sa, sedel na parádnom hintove a čítal zvitky, ešte kniha ako taká nebola na svete, až neskôr pán Gutenberg objavil kníhtlač. Eunuch čítal čítal, snažil sa rozumieť, ale pravdepodobne ničomu z toho prečítaného nerozumel. Snažil sa čítať s porozumením, ale bolo to dosť ťažko. Ale veľmi sa usiloval a snažil, aj keď nerozumel. Jemu, ako pohanovi to bolo všetko vzdialené. Všetky tie proroctvá, to bola ako hora, ktorú nemôže ani preskočiť, ani prekonať. Tak aj napr. Lukáš, ak písal evanjelium pre bývalých pohanov, tak žiadne citáty a odkazy neuvádzal. Inak na tom bol napr. Matúš, ktorý písal svoje evanjelium práve pre Židov, tak tých citátov je tam neúrekom, že ten zasľúbený Kristus je Mesiáš a nebudeme už čakať iného Spasiteľa. A dovoľte ešte vďačnú spomienku na všetkých zahraničných turistov a návštevníkov, ktorí prišli na naše bohoslužby, tak málo, alebo vôbec nič nerozumeli, ale boli v chráme Božom. Nedávno sa tak stalo na službách Božích v Tatranskej Lomnici. Zvládli celú hodinu v pozornom vnínamí toho všetkého, čo sa deje na našich slovenských bohoslužbách. Pri východe mi tí v polovici júna povedali: „Auf viedersehen“ a lámanou slovenčinou: „Dovidenia“.. A mne to vždy príde ľúto, že takmer nič nerozumeli.. Mnohí sa v minulosti pousmiali a dodali: „Das machts nicht! Ist so wichtig in Gottes Haus sein!“ V preklade: „To nevadí! Je tak predsa dôležité byť v Božom dome.“ My rozumieme , káže sa v našej rodnej reči.. A predsa..
Eunuch akútne potreboval exaktný výklad, nemal mu ho však kto ponúknuť. Až do istej chvíle. Výklad je dôležitý. Ten nás nasmeruje tým správnym smerom. Určte to môžete iba potvrdiť. Eunuch bol na ceste domov, ale bol aj na svojej duchovnej ceste hľadanie Boha Izraela. A Boh to všetko vidí a požehná tomu úprimne hľadajúcemu človeku. A všetko to „nastrojí“ tak, aby všetko dobre dopadlo! A to urobí kvôli jednému jedinému človeku! Čítame, že sa k vozu časom pripojil Filip, ktorý najprv kráčal dlho vedľa voza. Nevieme, ako dlho.. Ako dlho išiel popri a pozoroval eunucha, ako si študuje proroka Izaiáša. Najprv pozoroval, aby mal na čo nadviazať. Pristúpil a pripojil sa k vozu. A tak išli spolu. Jeden vedľa druhého, jeden vyššie, druhý nižšie. Jeden v pohodlí svojho parádneho koča, jeden celkom peši. Ale veď pohyb je zdravý a hýbať sa je veľmi potrebné. Jeden vedľa druhého, ale mlčky.. A to všetko kvôli jednému jedinému človeku. Opakujem a podčiarkujem! Tam, na tej opustenej cesty, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy. Tá Gaza, ktorá je dnes tak ťažko skúšaná. Tam má isť, tam má počkať na onen koč. Boh o všetkom vie. On vie o všetkých našich cestách – tak to vyslovil aj kráľ Dávid v tom známom 139 žalme (v.2.3): „Ty vieš, či sadám, či vstávam i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.“ Nielen o tých cestách, kde sa nachádzame – momentálne, počas leta, na cestách za oddychom a odpočinkom, aj počas tohto leta a nášho prázdninovania. Vie dobre aj o našich životných cestách. Boh má vo všetkom prehľad, kde sa pohybujeme – o čo sa zaujímame, čo čítame, čo sledujeme, aké myšlienky idú našim srdcom. Čo momentálne prežívame, čo nám robí radosť a aj neraz vrásky na čele. Boh má jedinečný a úžasný prehľad o stave nášho srdca.
Kvôli jednému jedinému človeka sa dávajú veci do pohybu – Boh posiela Filipa tam, tak sa naozaj stretnú. Filip ide, lebo je poslušný. Tam na tej opustenej ceste, kde ich nikto nebude rušiť, tam je priesečník množín životov dvoch ľudí. Každý iného náboženstva, presvedčenia, farby pleti – Boh má s každým svoj zámer a aj cieľ. S eunuchom – počíta v Etiópii, tam je dodnes veľmi silná pozícia kresťanov. V Etiópii počet kresťanov rastie priam geometrickým radom. U nás, na starom kontinente – je to ako tlejúca pahreba – kresťanstvo akoby už nemalo žiadny potenciál osloviť ľudí – ani starších, tobôž mladších. Etiópia v Afrike – to je silná pozícia kresťanov, ktorá kresťanská identita im dáva silu žiť a prekonávať každý nový deň. My v Európe sme zažili a vlastne stále zažívame blahobyt, všetko máme – a akoby sme už ani Pána Boha nepotrebovali. Plytvali sme, plytváme Božími darmi, ale Afrika – je na tom úplne a celkom inak. Je tam veľká bieda. V africkej Etiópii kresťanská kultúra a vierovyznanie – je to aj spôsob aj prežitia, ak to tak nazveme dosť zjednodušene. V komfortnej zóne vôbec nerastieme. V komfortnej zóne si všetko iba užívame. V komfortnej dobe duchovne zakrnieme. Aj zakrpatieme a všetko aj to ostatné, čo je s tým spojené. A je toho pomerne dosť – čo súvisí so zakrpatením aj dnes, v našom trvajúcom blahobyte a komfortnej zóne. Len málokto ju chce prekonať a sa jej aj vzdať.
Pán Boh si používa poslušných ľudí vo svojom diele. A tak idú spolu vedľa seba. Aké to muselo byť aj zvláštne. Nevieme, ako dlho boli takto ticho, ako dlho to trvalo. Až potom sa ozval Filip: „Či aj rozumieš, čo čítaš? Akoby som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí?“ A tu prišiel bod zlomu. Prejavil svoj záujem, nie na silu. Nerozumel tomu, čo čítal. Potreboval objasnenie a výklad. A Filip zvestoval mu Krista, on uveril – a dal pokrstiť. Ešte aj voda bola nablízku. Hneď a zaraz – po ruke. Povedal: „Ajhľa voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť?“ Voda nie na okúpanie, ako by sme to my využili v lete, ale na potrebný krst. Vedel, že je to dôležité. Ak chce patriť Kristu, v ktorého uveril, tak potrebuje krst! Vyznal vieru, ako sa to deje práve pri krste dospelého. Nie v zastúpení cez krstných rodičov, ako je to pri dieťati. Mali sme nedávno krst Dianky, kde bola celá rodina z obidvoch strán. Plný kostol v Novom Smokovci sa rýchlo naplnil kvôli svojej „malosti“ , že by sme si mohli urobiť služby Božie – predovšetkým rodinné. A pri tom milom krste Dianky som pripomenul myšlienku: „Toto všetko sa deje kvôli jednému človiečiku, malému dieťaťu, ktorého takto spoločne vítame v rodine! Aj v duchovnej rodine cirkevného zboru.“ A Dianka mala 1.júla svoje už prvé meniny. Všetci prídu z rodiny, zblízka, aj zďaleka – všetko sa dáva sa do pohybu – celá rodina. A to je kvôli jednému jedinému malému človiečiku. Slávnosť krstu je a aj smie byť niečím takým v rodine. Deje sa to kvôli jednému malému stvoreniu, malému uzlíčku. Nie vždy príde tak mnoho ľudí z danej rodiny.
Vráťme sa k udalosť na opustenej ceste z Jeruzalema do Gazy – Filip si tam počká na eunucha. Je to muž neschopný manželstva, správca pokladu. Bolo to zámerne prepojené. Dobrý ekonóm zároveň – poctivý správca, nie ako ten šafár z kázne počas júnovej nedele, ktorý bol obvinený z machinácii (Lk 16,1-9). Eunuch poctivo viedol účtovníctvo. Všetko mal v poriadku. Evidencia stavu pokladu bola prehľadná a vzorná. Svoju prácu si konal dôsledne. No tá práca, aj keď ho bavila, určite ho nenapĺňala. Hľadal ešte iné poklady. Preto išiel do Jeruzalema. Aj z tohto dôvodu sa vybral na ďalekú cestu. Mal túžbu v srdci. Prísť k niečomu vyššiemu, než len k práci, k svojmu možno nejakému prepáčte, primitívnemu africkému náboženstvu. Eunuch je človek na ceste, o ktorom Boh vie, že je hľadajúci. Ako mi to povedala nedávno jedna pani v Poprade, pred Lidlom, keď som čakal na syna Tadeáša. Videla, že stojím, obzerám sa, tak sa ma opýtala, či mi môže niečo povedať. Súhlasil som (poznal som ju), tak mi s láskou povedala: „To nie ľudia hľadajú Boha, to Boh hľadá človeka.“ Možno aj o tomto našom biblickom prípade by sa dalo napísať, že platí aj jedno, ale aj to druhé. Eunuch ho hľadá. Boh o to viac dnes hľadá človeka! Boh o ňom vie a posiela za ním Filipa. Boh je v plnom nasadení – kvôli jednému jedinému človeku. A dáva eunuchovi, ale aj nám – svojho Filipa! A tým dnes jeho duchovným Filipom je Svätý Duch! A povieme si dnes. „Aké je dôležité mať Filipa!“ A máme Ho – v Duchu Svätom. Haleluja!
Boh je vždy v plnom nasedení aj počas leta. A pozoruje, či vstávaš, či líhaš. Vie o všetkých Tvojich cestách. Či ležíš a oddychuješ pri mori, či za ním cestuješ! Či poznávaš pamiatky a kultúru krajiny, v ktorej sa momentálne nachádzaš. Vie o tebe úplne všetko! Ešte ti dokonca aj všetky vlasy na hlave spočítal (Lk 12,7). Toľko toho vie o tebe. Lepšie ťa pozná, než ty sám seba samého. Je s tebou aj pri najďalšom mori, dokonca ešte aj v záhrobí (Ž 139,8-10). Čo všetko robí pre teba – jedného jediného človeka. Dáva ti toto leto k tvojmu oddychu a relaxu a načerpaniu nových síl. Tých fyzických, ale aj duchovných. Toto všetko Boh robí – aj kvôli tebe – a ty sa smieš v tom nájsť.. (K tejto téme je aj článok z nedele – „Neobyčajnosť zjavení“)