Staňte sa členom zboru
Človek nebol stvorený, aby životom putoval úplne sám. Bol stvorený pre spoločenstvo. Hneď v úvode Biblie čítame, ako Pán Boh vytvára plán pre človeka slovami:
„Nie je dobré byť človeku byť osamote, učiním mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“
1 M 2,18
Pre Adama stvoril ženu. Manželstvo je to najintímnejšie spoločenstvo, ktoré Boh dáva darom človeku. Je to to jediné, či pochádza z raja. Úplne všetko stratil, manželstvo mu ale zostalo práve z raja.
Človek je tvor spoločenský. Obklopený ľuďmi so spoločnými záujmami vytvára rôzne, aj záujmové spoločenstvá. Existuje však aj také spoločenstvo, ktorého hlavnou témou sú večné a nadčasové hodnoty – a to je cirkev. V mnohom nedokonalá, pretože ju tvoria nedokonalí ľudia. Má však svoje špecifické poslanie na tejto zemi. Je to príprava na večnosť. Človek nebol stvorený pre samotu. Ani v nebi nebudeme ako „sólo“ jednotlivci, ale ako spoločenstvo.
Grécke pomenovanie pre človeka je to známe: „antropos.“ V preklade znamená – „Ten, ktorý sa díva smerom hore.“ V slovenčine tak dlhé, v gréčtine tak výstižné. V cirkvi sa pozeráme smerom „hore“, k nášmu Stvoriteľovi, pretože nesieme Jeho „genetický kód. Máme však zmysel aj pre realitu toho, čo je „dole“ na tejto zemi.. Pozývame Vás k tomu, ak sú vám blízke takéto intenzívne pohľady dohora..
A na záver tejto pozvánky do spoločenstva zboru a cirkvi uvádzam tento príklad skutočného príbehu..
V istom meste žil muž, ktorého po dlhom čase navštívil miestny duchovný. Keď prišiel k nemu domov, sedel vo svojom pohodlnom kresle práve pri krbe.. Pozdravil ho a spýtal sa, či si smie prisadnúť. Domáci dal súhlas a tak spolu hľadeli do ohňa. Po krátkej chvíli však brat farár priloženým náradím z pahreby jeden žeravý uhlík odsunul nabok. A uhlík pomaly zhasínal. Potom ho do pahreby opäť vrátil. A tak to zopakoval ešte dvakrát. Bola to jeho kázeň „bez slov.“ Domáci to veľmi dobre pochopil. A bratovi farárovi povedal: „V najbližšiu nedeľu prídem na bohoslužby do nášho chrámu.“
Príklad veľavravný. Bez pahreby, bez spoločenstva môžeme veľmi ľahko a rýchlo celkom vyhasnúť. A stratiť vieru. Pán Ježiš pri stej príležitosti povedal:
„Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“
Lk 18,8
Apropo.. Viete, čo robia slnečnice, keď je zamračené počasie a chýba im slnko? Keď sa nemôžu natočiť na slnko, tak sa otáčajú smerom k sebe a na seba. Čerpajú energiu jedna od druhej. To robíme aj v cirkvi. Žalmista vyznáva: „Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje.“ Nie vždy je slnko na oblohe, spievame v jednej kresťanskej piesni. V takomto čase sa môžeme oprieť o svojich blížnych, bratov a sestry vo viere vo svojom zborovom spoločenstve. Niet nič lepšieho.. Pozývame Vás v bratskej láske – k tomu prvému, ale aj tomu druhému..
Mnohí hostia – turisti, pacienti, dovolenkári ktorí nás v priebehu roka navštevujú v našich tatranských chrámoch počas nedieľ, aj počas biblických hodín konštatujú, že Vy v Tatrách „žijete ako v jednej rodine.“ Tento výrok počuli mnohí naši členovia, ktorí Vám ho môžu aj potvrdiť. Do tejto duchovnej tatranskej rodiny smiete patriť aj Vy.. Ty osobne.. Ak je Pán Ježiš Kristus Tvojím osobným Spasiteľom, smieš vstúpiť do spoločenstva hriešnikov, zachránených a spasených práve Jeho dielom na dreve golgotského kríža.