Radosť z písania III (700)
Jeseň – pani bohatá (K Pamiatke zosnulých)
Sme už spoločne pri reflexii číslo 700. Dovoľte si zaspomínať na článok s číslom 500, ktorý bol publikovaný 3. júna 2025 – pod názvom: „Čas a láska – radosť z písania.“ Teraz voľne ďalej pokračujem – od júna 2025 pribudlo ďalších 100 článkov – do februára 2006 (Radosť z písania II) . Máme teda opäť menšie jubileum. Je to radosť z písania, radosť z duchovnej tvorby. Je to už celkom zaujímavé číslo – 700.. Za deväť mesiacov sa to s Božou pomocou podarilo. A to musíme nejako aj osláviť (s úsmevom). Tak ako inak, než len písaním! A keďže je pestrá jeseň – už viac, ako mesiac – ta kto bude aj jesenné písanie a maľovanie. Sme objatí jesene už vyše mesiaca – je to pre mňa zároveň aj tvorivé písanie a istou formou aj Božia terapia vo všetkom tom, čo prežívame v celosvetovom rozmere, ale aj u nás doma, v našej spoločnosti. Dovoľte začať aj takouto modlitbou – ako prejav našej opätovnej vďačnosti za úrody zeme: „Pane, zem vydala plody z Tvojej ruky prehojné; požehnal si nám úrody, dobrodením pokryl zem. Aj na kopcoch aj v údoliach rozsial si požehnanie, naša túžba sa splnila, dnes radostne plesáme. K Tebe hľadia oči všetkých, Pane, v každej hodine, Ty dávaš chlieb z výšin pre nich, nech nik hladom nezhynie; Ty otváraš svoje dlane, Darca darov najlepší, čo od Teba prijímame, všetkých sýti a teší. Pomôž, by sme s tými darmi verne hospodárili; slovom Božím, modlitbami vždy ich posvätili. Každá snaha, práca pri nás, nech je v Tebe zasiata, potom bude posledný čas žatva hojná, bohatá.“ Amen
V jednej básni Márie Rázusovej Martákovej čítame: „Jeseň, pani bohatá – farbí stromy do zlata.“ Jeseň je naozaj veľmi bohatá pani a rozšafne a priam až márnivo rozdáva plným priehrštím tej pestrofarebnej krásy. Pán Boh sa nám v nej predstavuje ako jedinečný, originálny a exkluzívny Dizajnér a Estét. Má zmysel pre krásno. Má cit pre krásu. Som osobne veľmi vďačný, že poznám Toho, ktorý stvoril tú všetku – aj jesennú krásu. Neviem sa jej nasýtiť – neviem sa jej nabažiť. Sám neviem, prečo sa tak deje. Nepoznám dôvod, ale prijímam to s vďačnosťou – aj ten možno trochu smutný a aj bolestivý proces odumierania a odchádzania v prírode. A napriek všetkému, možno aj trochu smutnému a nostalgickému to pochádza od dokonalého Dizajnéra a Estéta, od živého Boha. V žalme čítame: „Pochádza to od Hospodina, je to div našich očiach.“ (Ž 118,23) Poézia jesenného lístia je vždy takmer dokonalá. Padajúce listy priam „snežia“.. Má svoje čaro, keď sa leskne od kvapiek dažďa, či od slnečných lúčov aj týchto už novembrových dní. Naplnilo svoju úlohu a poslanie a tak padá dole, až na zem. A to lístie je vlastne základným substrátom pre pôdu, tzv. „listovku.“ Jeseň ma fascinuje na rôzny spôsob, napísal o nej už mnoho článkov. A práve aj ten dnešný nedeľný jubilejný, v poradí 700 – je práve na túto tému. Predpokladám, že ani o jednom ročnom období som nenapísal toľko, ako práve o tomto čase, keď sa príroda ukladá na zimný odpočinok a „zhadzuje“ všetko to, čo je nepotrebné. K tejto myšlienke sa chcem opäť vrátiť a pripomenúť ju, že je inšpirujúca tak v mnohom aj pre nás. Zhodiť všetko to, čo je už nepotrebné a prebytočné – aj v čase nášho ľudského dozrievania. Anselm Grün píše: „Každé ročné obdobie má svoju vlastnú vôňu. Jar vonia inak, ako jeseň, leto inak, ako zima. Z vôni prírody možno vycítiť náznaky života, pominuteľnosti a zánik, čistoty a plnosti. A v každej vôni cítime aj božiu plnosť a Božie tajomstvo. Tajomstvo, na dno ktorého nemožno dovidieť.“
Tak, ako tajomstvo je to, čo sa deje v prírode, tak aj ľudský život – so všetkými jeho „ročnými“ obdobiami“ – teda cyklami života, je tiež jedno veľké tajomstvo. Končí sa rok 2026, v ktorom viaceré sestry a jeden brat z nášho cirkevného zboru, z nášho okolia, aj z mojej rodiny by sa boli dožili svojich 100.narodenín. Odišli tiež v jeseni svojho života. Dovoľte, aby to bolo osobné, tak ich spomeniem. Ten zoznam nie je až taký dlhý – tak to zvládneme. Ročník 1926 – teda pred 100 rokmi sa narodila Margaréta Šoltésová, Ondrej Straka, Anneros Dietrich (Löbau – Nemecko), Anna Kušnírová, Klára Horváthová, Alžbeta Šoltésová, Mária Kušnírová, Margaréta Schneck Bednárová, Mária Uhliarová, Ján Hučko. Z tejto galérie „1926“ žije už iba sestra Anneros, ktorú sme v júni 2026 navštívili s manželkou v Löbau. Trvalo jej asi 10-15 minút, pokiaľ sa zorientovala, kto sme. No potom ma milo prekvapila otázkou: „Pavel, povedz mi prosím, kto je teraz farárom vo Vysokých Tatrách?“ S úsmevom som odpovedal – „Ja, stále ja..“ Bolo to veľmi milé stretnutie a sme vďační, že sa nám ho podarilo zrealizovať. Všetky ostatné sestry a brat – sú už vo večnosti – moja mamička Mária, ktorá by sa 100.narodenín dožila 10. septembra a teta Anna, ktorá by svoju stovku oslávila 17.júna. S láskou spomíname aj na sestru Máriu Uhliarovú, ktorá svoju jeseň prežívala ako už vdova, u dcéry Márie v Dolnom Smokovci. Pri mnohých stretnutiach mi recitovala básne, texty, ktoré si ešte pamätala z čias svojej prípravy na konfirmáciu. Svojich 100. narodenín by sa dožila budúci týždeň, 10.novembra, kedy sa v meste Eisleben narodil aj náš reformátor Martin Luther (10.11.1483 – 18.2.1546). A ja som sa vždy tak cítil zahanbený, že som tie svoje texty zabudol, okrem môjho výnimočného duchovne exkluzívneho konfirmačného verša z 21. mája 1978: „Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď ty si Boh môj! Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi.“ (Ž 143,10) Spomíname na nich s láskou a vďačnosťou na konci cirkevného roka – blížiac sa k nedeli večnosti. Aj tým slovom: „Po smrti sa dostaneme tak, kde sme si kúpili lístok už počas nášho pozemského života.“ Pri tých, už u Pána, sme videli, že to tak aj bolo. Nech je to inšpiráciou pre nás, ešte žijúcich. Počas ich požehnaného života si „kúpili“ lístok do večnej domoviny. Na lístku sme niekedy čítali aj také odporúčanie: „Lístok si prosím uschovajte, v prípade potreby.“
Ponúkam citát pozoruhodného poľsko-nemeckého klaviristu židovského klaviristu, ktorý povedal: „Mám divný zvyk: každé ráno, len čo sa zobudím, sa teším z toho, že ešte vidím a vnímam, že som schopný počuť, že všetky moje zmysly sú ešte v poriadku, dokonca môžem aj chodiť. Nie sú všetky tieto dary úžasné? Veď mohlo by to byť aj inak! Aj s tým by som mal byť zmierený. Preto máme byť predovšetkým vďační.“ (Arthur Rubinstein) Tento jeden z najväčších klavírnych virtuózov 20. storočia žil v rokoch 1887-1982, zomrel v jeseni svojho života – jeho kariéra trvala takmer 80 rokov, odohral vyše 6000 vystúpení po celkom svete s mnohými renomovanými orchestrami a dirigentmi. Nedožil sa síce 100. narodenín, ale napriek tomu zanechal po sebe priam geniálne dielo. Mám radosť z písania aj o ňom, že to bol človek, ktorý priniesol tak bohaté ovocie svojho života. A čo bráni nám?
Ďakujeme za tú možnosť a dar nového sviatočného nedeľného dňa na koni cirkevného roka, a príležitosť byť a žiť ešte na tomto svete. Ešte sme stále tu – ja spolu s vami, vy so mnou. Vzájomne a spoločne. Aj napriek všetkému, čo sa deje v našej blízkosti, aj v okolí. Mnohí sú už vo večnosti, my sa dnes prebudili, aby sme tu ešte boli a prinášali ovocie. Pán Ježiš Kristus nám povedal: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás, aby ste šli a prinášali ovocie, a vyše ovocie aby zostávalo.“ (J 15,16) Aj uprostred farebnosti jesene, v jeseni svojho života, aj potom, keď časom padne (dúfajme) beloba na celú našu krajinu. Keď to Boh takto naprojektoval, aj nadimenzoval, nadizajnoval náš nebeský Dizajnér a Estét, akú nádhernú večnosť nám pripravil Ten, ktorý vie pripraviť nám toľko pozemskej krásy. Jeho Syn nás k tomu pozval, aby sme si všímali poľné ľalie, ktoré majú taký šat, aký nemal ani kráľ Šalamún (Mt 6,28-30). A Boží verný služobník, apoštol Pavel to napísal takto: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani na srdce človeka nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú.“ (1 K 2,9) Len pre tých, ktorí Ho milujú. Ho milujú. Dizajnér pre časnosť a ešte veľkolepejší pre úžasný nebeský domov. Som vďačný, že Ho osobne poznám. Cez svojho Syna Pána Ježiša Krista sa nám dal poznať všetkým. A poznávať Ho môžeme v moci Ducha Svätého každý nový deň nášho života. Aj ten dnešný. Veď stále platí, že milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro (R 8,28). Aj to, čím momentálne prechádzame. Aj dnes.. Haleluja