Ježišova škola

(tip z archívu – Poďte ku mne všetci – júl 2022)

    Tento text (Mt 11,28-30) na vhodný viac na začiatku leta  –  lebo náš Pán nás pozýva k odpočinutiu – ako na jeho konci.  Za tie roky  –  doteraz sme ho mali vždy na začiatku leta. Tento text si však dáme tentoraz na konci leta, lebo je to aj pozvanie aj do školy. V našom odseku Pán nás pozýva: „..učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“   Je to zároveň pozvanie aj k odpočinutiu, ktoré potrebujeme vždy a nanovo, aj  keď sa obdobie prázdnin skončilo.  Je to aj pozvanie aj do školy tými Jeho známymi slovami: „.. učte sa odo mňa..“   Pozvanie aj k odpočinutiu, aj do školy zároveň. Ježiš založil skutočne novú školu – nie nie je to preklep. Je to nová duchovná škola.  Je to Jeho duchovná škola, je to Božia škola. Je to škola všetkého nového, čo priniesol svojim účinkovaním, dielom, aj smrťou, ale aj mocným slávnym vzkriesením. A práve v tomto čase sa už viac hovorí o škole  –  na konci letných prázdnin  –  slovo škola sa skloňuje takmer vo všetkých pádoch. Tak poďme teda do Božej školy, ktorá je otvorená celoročne  – je to škola v ktorej Pána nasledujeme a kráčame za Ním. Škola, v ktorej nie sú žiadne prázdniny. Škola, v ktorej nie sú na nás a na naše plecia nakladané nejaké ťažké bremená. Sám Pán hovorí že Jeho jarmo je lahodné a Jeho bremä ľahké. Ako to? Dosť dlho som tomu textu nerozumel – v kontexte práve Ním spomínaného bremena a jarma.  A pochopil som to o to viac vtedy, keď  som si uvedomil a niekde aj hlbšie študoval a  prečítal,  že v tom čase už existovali rôzne školy  –  v zmysle rôznych myšlienkových prúdov a tokov.

     A aby sme sa v tom vedeli zorientovať – tak si to tak zjednodušíme (kvôli prehľadnosti)  – a povieme, že v tom čase boli dve školy.  Škola pohanov  –  vieme, že v nej bolo všetko dovolené. Tú spomína aj ap. Pavel: „Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.“  Je to prúd hedonistickej školy, teda pohanskej – hedonizmus – bolo užívanie si života. Tomuto životnému štýlu bolo blízke  slovo: “Carpe diem“  – v preklade: užívaj dňa. Tento citát mám vlastne v podstate rád, lebo nás pozýva využívať kapacitu dňa, kapacitu času –  so všetkým, čo každý nový deň ponúka a prináša. Pôvod  je ten pohanský. No my mu môžeme dať hlbší význam a zmysel.  Ap. Pavel v kázni na Areopágu citoval pohanského básnika: „..boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“  (Sk 17,27-28) No on mu dal kresťanský význam. To malé b nahradil veľkým..

     Toto nájdeme aj v Starej zmluve, v knihe proroka Izaiáša:  „Tu však je veselosť a radosť, zabíjanie dobytka a rezanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína. Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.“ To je hedonizmus, tak blízky pohanom. Môže sa to stať aj náboženstvom života, ktoré človek uctieva.  To spomína aj ap. Pavel v tej veľkej kapitole  o vzkriesení: „Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.“  (1 K 15,32) A hneď za tým  –  nedajte sa klamať. Zlé reči kazia dobré mravy. Škola pohanov sa riadila heslom: všetko je dovolené. A sám ap. Pavel aj na to reaguje tým známym slovom: „Všetko je dovolené, ale nie všetko je prospešné.“ (1 K 6,12)

    Tou druhou školou bola škola farizejov, zákonníkov  –  škola, v ktorej boli na ľudí nakladané rôzne príkazy a zákazy.  Uvediem aj presne čísla: 365 zákazov a 248 príkazov  – spolu 613 prikázaní tvorí základ židovskej Tóry príkazov a zákazov.  Kto sa v tom mal všetko vyznať!?  365 to je počet dní v roku  –  248 tradičný počet kostí a dôležitých orgánov v ľudskom tele  –  každá časť tela hovorí:  vykonaj dobrý skutok  Sám Pán Ježiš Kristus  kritizoval farizejov v tej známej kapitole: „Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji.. zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú pohnúť ani prstom.“ (Mt 23,2 – 4) 

     Slovami pozvania: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení …“ náš Pán teda založil celkom novú školu, popri už tých dvoch  existujúcich. V „škole farizejov“ v prehnanej prísnosti ľudí zapriahali  do jarma a nakladali na nich ťažké bremená. V „škole pohanov“ bolo pre zmenu zase všetko dovolené – každý môže robiť, čo chce, čo sa mu páči. Chlieb a hry – zábava bez pocitu zodpovednosti za prežitý život.. Ježišova „nová škola“ je v pozvaní – poďte.. Nie: „Musíte, inak budete mať smrteľný hriech!“  Veď pozvanie je vážna vec!  Pozvanie v láske  s Božou ľahkosťou k odľahčeniu neraz aj veľmi ťažkého a náročného bytia a žitia.   V mojom slovníku je to škola „odľahčenia“ od bremien. Veď aj titulka na Tesnej bráne  –  už niekoľko rokov po sebe svojou ilustráciou pozýva zhodiť bremená.

      Každá škola v  čase ale niečo „žiakom“ sľubovala. Tá Ježišova? Tá nesľubuje!  Všetko garantuje.  Nezbaví utrpenia ani seba samého, ani svojich nasledovníkov. Pán Ježiš z nášho života neprišiel odstrániť utrpenie.. On sám prechádzal cez mnohé súženia. A nám tlmočí: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16,33) Jeho jarmo je však lahodné a bremä ľahké. Prišiel ho naplniť svojou blízkosťou a prítomnosťou. Napriek tomu všetkému Jeho pozvanie  je balzamom pre odpočinok tela aj duše. Pozvanie s otvorenou náručou aj na čas leta, ktoré pomaly vrcholí. Chopíme sa ho nanovo? Dnes sú tu rôzne filozofie, rôzne koncepcie re-generácie a oddychu. Rozhodne je tu Ježišova škola s pozvaním k odpočinku. Učí nás žiť v tomto  prevrátenom svete plnom nelásky: „Poďte, ja vás občerstvím, osviežim. Dám vám silu  kráčať ďalej..“  A ty pribehneš, kedykoľvek budeš potrebovať – k otvorenej náruči svojho Pána. Aj počas rušného dňa, aj vo svojej komôrke, v deň na to určený. Milované dieťa Božie svojho Pána nemôže objať nesprávne. Rozbehni sa k svojmu Pánovi. Objíme Ťa. Aj ty Jeho svojou vierou. V objatí sa nikdy nemôžeš pomýliť, či urobiť chybu. Zažiješ najúžasnejšiu terapiu a liečebnú kúru odpočinku a oddychu v Pánovom náručí. V kontexte uvedených veršov toto odpočinutie zahŕňa pokoj, istotu spasenia a nádej, ktorú nemôžu a nebudú mať tí, čo Ho odmietli. Tak urobili aj Nazareťania (Lk 4,16-30) a nechali si ujsť jedinečnú šancu k odpočinku. Nikde v evanjeliách nečítame, že by sa  Ježiš ešte raz k svojim rodákom vrátil. V týchto neistých časoch je to jedinečné „isté“ pozvanie. Nemôžeme si ho nechať ujsť.. A pozvanie je veľmi vážna vec.

      V tej škole ľahkosti nášho Pána počujeme  –  nestarajte sa, nebuďte ustarostení. A vo svojom vyučovaní na vrchu (Mt 5-6-7) spomína tie veľmi známe obrazy – poľné ľalie, nebeské vtáctvo, atď atď.  atď.  Poľné ľalie  –  sú obrazom, ktorý prehovára nám do duše. Ani Šalamún sa neobliekal tak, ako jedna z nich  –  to povedal Pán.  Sú to veľavravné obrazy zo života  – do života. A keď sa do nich započúvame, tak cítime tú „ľahkosť“ bytia, ku ktorej sme v Ježišovej škole pozvaní.  Nič lepšie Pán nemohol svojim poslucháčom povedať a dať veľavravnejšie a výstižnejšie obrazy a príklady. To je tá škola bez bremien. To je tá škola s ľahkým Jeho bremenom a  jarmom. Apoštol Peter to napísal takto: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa stará o vás.“ (1 Pt 5,7) O istom misionárovi bolo známe, že keď prišiel do nejakej krajiny, tak sa vždy dlho pozeral do neba. Pýtali sa, čo to znamená a on veľmi rád odpovedal: „Pozerám na poletujúce vtáctvo, o ktoré sa Pán Boh stará. Keď sa Pán Boh o neho stará, postará sa aj o mňa.“   Ak by sme sa mali starať, tak iba o to, ako ešte s väčšou intenzitou a naliehavosťou hľadať Božie kráľovstvo  –  očakávajúc, že všetko to ostatné nám bude pridané (Mt 6,33). 

         V liste Židom je tiež pozvanie k odľahčenému životu: „Preto aj my, keďže toľký oblak svedkov máme okolo seba, zložme všetko, čo je na ťarchu i hriech, ktorý nás tak ľahko obkľučuje a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery ..“ (12,1-2) Pozvanie k dôvere v nášho nebeského Otca. Ježišova škola je školou dôvery v jeho vedenie, ochranu a starostlivosť. Je to škola, v ktorej sa učíme vždy a nanovo, kto je náš blížny  –  podľa témy dnešnej nedele  –  13. po  sv. Trojici. Je to  škola Božieho kráľovstva, jeho hľadania  –  s o to väčšou horlivosťou. Ap. Pavel napísal: „Lebo  kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť a pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (R 14,17)  To hľadajme –  a o to ostatné sa Pán Boh postará. Dovoľme Mu to. Dajme Mu na to priestor. A zažijeme nie jedno prekvapenie na našej ceste viery. Také zažívame my v Tatrách už dlhé roky, keď sa náš nebeský Otec tak predivne stará o nás  –  cez mnohých z vás. Nemáme ani pole, ani záhradku, ale máme všetko dostatok, lebo sa Pán Boh o nás predivne stará  –  cez mnohých, ktorí sa s nami delia aj o úrodu v vlastnej záhradky a poľa. Aj cez vás, ktorí si čítate tieto riadky. Po duchovnej  –  aj po materiálnej stránke. Aj o naše malé stádečko v Tatrách.  Haleluja Amen