Zatmenie Slnka a Mesiaca
Zatmenie – zatemnenie – vyjasnenie
August bol – a ešte bude toho plný. Tak trochu odľahčene – pobláznil sa takmer celý svet. Je to síce aj biznis, no ľuďmi samotnými podporovaný, veľmi vyhľadávaný a tak do istej miery aj komerčný produkt. Sledovali to milióny, či až miliardy ľudí. Bolo to len teraz nedávno, vlastne iba včera – 12. augusta 2026 – Mesiac pri ňom zakryl až 83 percent Slnka, čím sa to priblížilo k úplnému zatmeniu. To úplné bolo na Islande, aj v Španielsku (ilustračný záber). Tam bude aj rok, keď sa táto krajina dostane do pásu tzv. totality. Tak úsmevne, povieme si – z tieňa Mesiaca na Slnku sa tak ľudia v mnohom pobláznili. A všetci hlavy hore – fanúšikovia, odborníci, astronómovia, či aj náhodní okoloidúci. Ozaj biznis, na ktorom sa dalo aj zarobiť – ak napr. na Devínskom hrade ak by boli mali k dispozícii špeciálne okuliare na pozorovanie, boli by ich všetky určite dobre predali. Prišlo tam toľko ľudí, že všetci boli z toho zaskočení. Takmer v priamom prenose sa to dalo všetko sledovať. V minulosti bolo zatmenie spojené s mnohými poverami, dnes skôr senzácia a túžba zažiť niečo výnimočné, priam až mystické. A na Islande, keď sa z dňa stala na pár minút noc, ľudia mali až metafyzické zážitky. K tomu všetkému sa pridali ešte aj Perzeidy, nebeské meteorické roje – a o nebeské divadlo bolo postarané. Na konci mesiaca to bude dokonca ešte aj zatmenie Mesiaca, konkrétne 28. augusta. Takže august v znamení týchto zatmení. V minulosti to ľudia vnímali ako veľmi zlé znamenie. V súčasnosti skôr pomáha pri vedeckom skúmaní našej najbližšej hviezdy. Napr. to zatmenie Slnka pomohlo objaviť plyn, ktorým sa dnes fúkajú balóny. A v roku 1868 počas úplného zatmenia v Indii francúzsky astronóm Jules Janssen analyzoval slnečnú korónu. A to zatmenie Slnka potvrdzuje Teóriu relativity Alberta Einsteina.
Patrím aj ja k fanúšikom toho „všetkého“, čo sa deje na oblohe. Pravidelne každý mesiac pozorujem spln. To ma veľmi fascinuje a privádza do úžasu – s takmer dokonalou presnosťou sa dá to všetko vypočítať. Už vieme, že najbližšie čiastočné zatmenia Slnka bude možné u nás pozorovať aj na budúci rok – 2. augusta 2027. A dá sa to presne vypočítať. Odborníci vedia, ako na to! Podmienky na sledovanie budú oveľa lepšie – bude to v priebehu dňa – a západ Slnka ho nijako nepreruší. Tentoraz trochu splývalo priamo aj so západom Slnka. No nič neubralo na jeho kráse. Mnohí pritom spomínali na to veľké posledné – v roku 1999. A odvtedy už uplynulo 27 rokov. Je to ozaj zriedkavý úkaz, ktorý človek tak často naozaj nevidí. A aj preto, pravdepodobne je tak žiadaný. A ľudia za ním precestujú stovky, či až tisícky km. A to veľké úplné zatmenie bude v roku 2075, pričom naposledy sa udialo 1842. Ako je to možné, že sa to všetko dá tak vypočítať – s takou úžasnou presnosťou priamo na konkrétne dni, ale aj veľmi vzdialené roky!? Vo vesmíre totiž vládne presnosť a vypočítateľnosť. Tam je poriadok a nie chaos. 1.kapitola 1.Mojžišovej knihy opisuje, ako ten poriadok do chaosu vložil sám Boh. Boh je Bohom poriadku. Tak to konštatuje aj ap. Pavel: „Lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.“ (1 K 14,33). Boh teda miluje harmóniu, má ju v obľube – ju iste aj preferuje. Boh od samého začiatku postavil veciam isté konkrétne hranice. Tak to konštatuje aj slovo Žalmu: „Ty si vymedzil všetky hranice zeme, leto i zimu si utvoril.“ (Ž 74,17)
Vesmír je teda „vypočítateľný“ vďaka tejto presnosti – takým ale nie je sám ľudský život. Tam vládne tá „nevypočítateľnosť“. V živote sa to nedá takto všetko vypočítať dopredu, čo bude, čo príde, čo všetko človeka postretne. A to je dobre! Tak to má byť. Ľudský život je jedinečný a originálny a neopakovateľný – aj napriek tejto „nevypočítateľnosti“. V ňom platí, že: všetko má svoj čas. Prvý, ktorý to takto skonštatoval a opísal bol kráľ Šalamún. Úplne dokonale to vystihol v tej známej knihe Kazateľ, v 3. kapitole. Táto kapitola je mojou veľmi obľúbenou. A tak sa všeličo strieda v našom živote – bez možnosti to nejako ovplyvniť dopredu. V jednej piesni, kedysi v Prídavku sme spievali: „Radosť – strasti, smútky – slasti, striedajú sa v živote. Za oboje nesme vďaku Božej dobrote.“ Aj za jedno, aj za druhé. Aj pre jedno je čas, aj pre to druhé. A máme okolo seba ľudí, ktoré to ponesú s nami podľa slov ap. Pavla: „Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi.“ (R 12,12) A máme aj to známe slovo: „Jedni druhých bremená znášajte – a tak naplníte zákon Kristov.“ (G 6,2)
Aj v našom živote sa to neraz zatemní, potom vyjasní. Často prídu mračná, ťažká búrka. A zdá sa, že Slnko prestane svietiť. Vieme však, že ono vždy svieti nad oblakmi. V Žalme 84,v.12 čítame: „Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje.“ Keď sme tým všetkým konfrontovaní, alebo nevieme, čo máme na to povedať – nevieme sa k tomu vyjadriť – predsa môžeme takýmto spôsobom reagovať: „Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, tak kto proti nám?“ (R 8,31) Začínam to takto uplatňovať na všetko to, čo sa deje okolo mňa. Tomu, čo hlavne nerozumiem. To by mohla byť aj naša kresťanská „mantra“, keď často nemáme slov. A to často naozaj nemáme. Naše ľudské slová sa strácajú, môžu nastúpiť tie z Biblie, od ap. Pavla. To je návod: „Čo na to povedať?“ Na to, čo sa všetko deje v tomto svete? Skúste – to je veľmi dobrá receptúra.
Zatmenie sledoval naozaj celý svet. Zatmenie Slnka bolo aj počas ukrižovania Pána Ježiša Krista na Veľký piatok – tam tma trvala až tri hodiny: od poludnia – až do tretej hodiny popoludní. Aj na to som si spomenul pri tom všetkom, čo sa dialo po tieto dni. Tri hodiny (naše preklady udávajú od šiestej – do deviatej). Zatmenie Slnka (Mesiaca) sa dá vypočítať aj spätne – podľa presných výpočtov – napr. 3. apríla 33 bolo v Jeruzaleme čiastočné zatmenie Mesiaca. Astronómovia a historici tento deň spojili s ukrižovaním Pána Ježiša Krista na Golgote. Keď Mesiac v ten večer vychádzal nad obzor, mal červenkastý odtieň. To zodpovedá biblickému textu zo Skutkov apoštolov, že slnko sa premení na tmu a mesiac na krv (Sk 2,20). Mnohí teológovia považujú trojhodinové zatmenie za nadprirodzený úkaz, ktorý vtedy presahoval vtedajšie prírodné zákony. Pre porovnanie – ak ide o zatmenie Slnka, to môže trvať max 7 minút a 31 sekúnd (bežne len pár minút)! A úplne zatmenie Mesiaca môže v plnej fáze trvať až 1 hodinu a 44 minút.
Vesmír sa zdá byť tak presný a usporiadaný, pretože sa riadi stálymi prírodnými zákonmi a matematickými pravidlami. Tieto pravidlá, ako gravitácia, či rýchlosť svetla fungujú všade rovnako. Vďaka nim drží hmota pokope, planéty obiehajú po dráhach a hviezdy svietia. Čísla ako aj sila gravitácie majú presnú hodnotu. Keby boli iné, hviezdy by nevznikli. V chaotickom vesmíre by život nemohol vzniknúť a ani sa udržať. Štandardný model vysvetľuje tri zo štyroch známych základných síl prírody – silnú, slabú a elektromagnetickú, zatiaľ čo všeobecná relativita vysvetľuje štvrtú – gravitáciu. Vesmír je postavený na vzťahoch medzi týmito silami, z ktorých majú všetky špecifické hodnoty. A my veriaci by sme mohli skonštatovať – Pán Boh chcel, aby svet takto existoval, a preto nastavil tieto hodnoty tak, aby svet mohol a vesmír práve takto existovať. A tu by sa dalo ešte mnoho písať – to nie je účelom. Zaujíma nás predovšetkým – tá presnosť. A možnosť vypočítať všetko dopredu – to je naozaj pre mňa fascinujúce. Žasnem nad tým. A k tomu nás pozýva aj môj obľúbený autor: „K radosti ľudskej duše patrí tiež umenie žasnúť. Žasnúť znamená byť vďačný, znamená radovať sa z tajomstva, znamená vidieť veci neviditeľné. Znamená žiť ako dospelý, ale radovať sa ako dieťa.“ (M.Kašparů)
Zatmenie sa tak trochu podobá na slovo zatemnenie. Čítame aj o tom v Písme: „V nich zatemnil boh toho sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží.“ (2 K 4,4) To je diabol, ktorý má túžbu tú jedinú, aby ľudia žili v temnote, zatmení ktorú všade okolo seba šíri. Zatmenie môže byť aj zatemnenie. Padlý anjel zatemnil mysle ľudí, aby neuverili v Boha. Tak intenzívne zabraňuje, aby človek osobne spoznal Pána Ježiša Krista. My však máme skrze Ducha svätého mocné vyjasnenie – skrze svetlo evanjelia Ježiša Krista. A tak to úplne vystihol ap. Pavel: „Lebo Boh, ktorý povedal: nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietila známosť slávy Božej v tvári Kristovej.“ (2 K 4,6) Od zatmenia a zatemnenia – ku mocnému vyjasneniu..