Dary neba a dary zeme
Október je mesiacom pestrosti a hýrivosti farieb na ten najrozmanitejší spôsob. Jeseň maľuje sama. Má paletu a štetec, tak maľuje. Niet najpestrejšieho mesiaca. Lístie je ešte na stromoch. Postupne opadáva a nám bude šuchotať pod nohami. Jeseň je – v pestrosti a rozmanitosti. Náš nebeský Maliar maľuje – a pritom nemá ani štetec, ani farby – a predsa to lístie žltím farbí. V tomto období ďakujeme za úrody zeme – ďakujeme za mnohú, nezaslúženú Božiu dobrotu. Opakujeme si ten refrén jesene slovami žalmu: „Ďakujte Hospodinu lebo je dobrá, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ (Ž 136,1 a 118,1) Motto tejto mojej jesene: „Slnečné lúče osvetľujú našu krajinu. Lúče slnka Božej lásky osvetľujú môj život.“ Október je v mnohej našej vďačnosti – o ktorej ale vôbec nepočujeme v podobenstve o lakomom boháčovi (Lk 12,13-21). To podobenstvo si dnes chceme bližšie všimnúť dnes.
Zaujal ma tentoraz úvod k tomuto príbehu. Ten je tam tiež veľmi dôležitý. A je možné, že často uniká našej pozornosti. Ktosi zo zástupu oslovil Pána Ježiša s tým, aby sa jeho brat podelil s ním o dedičstvo. Pán Ježiš takú otázku aj reálne počul – odpovedá jemu vlastným spôsobom. V žiadnom prípade nebude robiť ani sudcu, ani arbitra – viackrát bol v takej situácii, kde boli dve proti sebe stojace strany . Nie, nebude robiť sudcu – On ide hlbšie, On k podstate veci. Ide k tomu, čo je meritum veci – ide k tomu, čo je v srdci. A tam je veľký problém. A nie malý a zanedbateľný. Veľmi veľký! Tam je príčina – tam sa odráža to, čo vyznáme, aké hodnoty vyznávame. A to je veľký problém všetkým čias – lakomstvo! Pán Ježiš Kristus to povedal takto tými známymi slovami: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,21) Problém je v danom prípade – lakomstvo. A snáď aj to bola príčina – z tohto dôvodu povedal to podobenstvo o lakomom boháčovi. Je to fiktívny príbeh, ale popud bol reálny, na základe položenej otázky. A odráža realitu životov tisícov, ak nie miliónov ľudí aj dnes. Čo postrehnete v tomto príbehu? Postrehli ste niečo? Je tam niečo také, čo vám hneď udrie do očí? Čo vám niečo chýba? V príbehu niet absolútne žiadnej vďačnosti onoho boháča za úrody zeme. Ani raz sa nepoďakoval – ani raz tam nie je spomenuté Božie meno! Onen človek stále opakuje akoby dookola – ja, ja, ja. ja.. Ja mám bohatú úrodu. Ja si zborím stodoly, ja si postavím väčšie, ja si budem užívať život.. Skutočne? Aj táto skutočnosť je neprehliadnuteľná. A čo mi ešte chýba, že niet v ňom náznaku, že by sa chcel podeliť s tými, ktorí majú menej! A tak je to aj dnes! Bohatí bohatnú, lebo majú stále málo. Chudobní sú stále chudobnejší. Je toľko nespravodlivosti na tomto svete. A Boh je spravodlivý vo všetkom, lebo všetkým dáva rovnako – aj dážď, aj slnko (Mt 5,45) Nerobí žiadne rozdiely. A Pán Ježiš končí toto podobenstvo šokujúcimi slovami: „Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba a čo si pripravil, komu to zostane. Tak bude s každým, kto nie je bohatý v Bohu.“ A my už dobre vieme, že slovo: bohatý – je odvodené od slov: „Boh a ty“. Pán Boh sa kdesi z toho všetkého vytratil.. Žiaľ – na vlastnú škodu človeka.
Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. To je základné tvrdenie nášho Pána. A my sme Jeho pokladom, preto dal za nás svoj život. Bolo mu ľúto viac nás – ako seba samého – dal za nás svoj život. Nič nemal – iba svoj holý život. Dal to najcennejšie, čo mal – svoj život, aby nás zbavil toho najhoršieho – našich hriechov. Nič nemal, ešte aj ten spodný odev – spodnú bielizeň mu zobrali a losovali oň (J 19,23-24). Boh chudobný a dal nám svoje bohatstvo. Apoštol Pavel to vyjadril takto: „Veď znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že bohatý schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli jeho chudobou.“ (2 K 8.9) A Jeho „chudoba“ stačí na naše duchovné bohatstvo. Dal nám Seba samého – dal nám mnohé dary neba. Popri daroch zeme v tomto jesennom období ďakujeme aj za dary neba. Pri slávnosti poďakovania za úrody zeme sú dary zeme neraz aj priamo na zemi – na podlahe v kostole. Sú teda nižšie. A často sú aj na oltári tak symetricky – na jednej strane dary zeme a na druhej strane dary zeme (ako u nás vždy pravidelne v Novom Smokovci). Niekedy vedľa seba – niekedy pod sebou. Dary neba – nádoby na Večeru Pánova sú vždy iba na oltári. Tam patria. To je čestné miesto. To je výsostné miesto pre nich. Za všetky dary neba spomenieme Večeru Pánovu. Večera Pánova je darom neba – prináša nám odpustenie. Darom neba je mnoho. Počujeme Božie slovo – počujeme slová ustanovenia: „..za vás sa vydáva, za vás sa vylieva, na odpustenie vašich hriechov.“ Je toľko darov neba. Vypočítajme ich ďalej. Je to Božie slovo, ktoré pravidelne počujeme. Božie požehnanie je to, ktoré úplne zastrešuje v našom živote všetko to, čo potrebujeme. To sú dary neba – a ešte aj mnohé ďalšie.
Lakomý boháč z nášho podobenstva stavil výlučne iba na dary zeme. Stal sa z neho konzumný typ človeka a viedol konzumný spôsob života. Ale moc toho pravdepodobne ani nestihol zúžitkovať. Nevieme, ako dlho si užíval svoje plné stodoly a pivnice. Nepočítal s tým, že by mal z tej hojnosti tak rýchlo odísť. On si myslel, že to bude dlho užívať – a dlho konzumovať. Obchod s potravinami sa kedysi volal tak po starosvetsky: Konzum. Názov bol odvodený podľa toho, že sme v ňom kupovali to, čo človek potrebuje pre svoj život – čo potrebujme pravidelne konzumovať. Niečo si dorobíme, niečo nám vyrastie, niečo si potrebujeme aj kúpiť v obchode – v Konzume. To potrebujeme často aj každý deň. Bez toho sa to nedá! Postupom času sa z konzumu toho stal štýl jeho života. Nielen jeho. Bohatí dnes bohatnú – majú vždy málo! Nezáviďme, aj keď sa stávajú bohatými vďaka mnohej nespravodlivosti. Nad tým všetkým je Boh. Na to by sme nemali zabúdať, podľa tohto podobenstva. Boh všetko vie, Boh všetko vidí. Aj mnohú nespravodlivosť tohto sveta. Apoštol Pavel napísal: „..ich koniec je zahynutie bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Ale naša otčina je v nebesiach.“ (F 3,19-20) Akoby to písal do dnešných čias – vlastné brucho je mnohým bohom, čím väčšia hanba, tým väčšia sláva atď atď. Akoby to napísal do dnešných čias.. Je to úžasne pravdivé a nadčasové.
Dary neba a dary zeme. Aktuálna téma jesene. Na jeseň padajú listy zo stromov. Na jeseň by to mohla byť vhodná téma aj pre nás. Uvažujme – pri Večeri Pánovej, pred ňou. Čo by sme mohli aj my zhodiť zo seba – ako niečo celkom nepotrebné. Tak, ako listy padajú a robia rôzne neraz až komické piruety, tak aj z nás by mohlo niečo spadnúť. Čo by to mohlo byť? Mohlo by to tak byť? List Židom 12,1-3 nás k tomu pozýva týmito slovami: „..zložme všetko, čo je nám na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko obkľučuje a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.“ Zložme, zhoďme – synonymá. Zhoďme bremená našich hriechov..
Témou dnešnej nedele je stratená príležitosť. Je odvodená z príbehu podobenstva o svadbe kráľovského syna (Mt 22,1-14). Tí, ktorí boli pozvaní, pohrdli jedinečným pozvaním na hostinu. Stratili príležitosť byť na nebeskej hostine. To je naozaj stratená príležitosť, ktorá sa už nikdy nezopakuje. Boháč z nášho podobenstva stratil jedinečnú príležitosť na hodnotný a zmysluplný život. Stratená príležitosť- stratený život – stratení nedeľa, keď nie je prežitá a strávená v duchovnej rodne. Tá dnešná k nim nepatrí, ta dnešná nedeľa nie je stratenou príležitosťou – prežili sme ju spolu v chráme pri Božom slove, pri daroch neba, pri Večeri Pánovej, pri odpustení – v hojnom Božom požehnaní.
Ďakujeme prioritne za dary neba – ďakujeme však aj za dary zeme. Dajme im správne poradie a prioritu. Ak budeme pravidelne hľadať dary neba – Božie kráľovstvo, to ostatné, pre čo sa neraz zbytočne umárame (dary zeme) nám budú pridané (Mt 6,33). Ako Boh to zasľúbenie naplní pri nás všetkých, to už nechajme na Neho. Haleluja

