Bach a Lipsko
(tip z archívu k téme: Potok, či more? marec 2025)
Máloktoré mesto sa môže pochváliť takou bohatou hudobnou históriou, ako práve Lipsko. V dejinách mesta sa spomína, že v ňom prenocoval aj Mozart v roku 1789, v roku 1836 to bol aj Frederic Chopin. Nešlo len o obyčajný hotel, kde prespávali títo hudobní velikáni, ale zároveň aj o koncertné miesto. Toto mesto sa však predovšetkým spája s Johannom Sebastianom Bachom (1685 – 1750), ktorý sa síce narodil v durínskom Eisenachu, v Lipsku ale prežil svojich plodných 27 rokov ako organista a kantor. V chráme, kde pôsobil, je aj pochovaný. Jeho kompozičné majstrovstvá dokazujú okrem iného pôsobivé a rozmanité kantáty, ktoré týždeň, čo týždeň skladal pre nedeľné bohoslužby. Ako kantora ho údajne nemali príliš v láske, pretože dlho údajne preludoval. Z jeho troch stoviek týchto hudobných skvostov sa nám zachovali iba stovky dve.
Ako som už spomínal v predchádzajúcom článku, v meste má interaktívne múzeum. Možno si v ňom pozrieť originály skladieb aj organy, na ktorých majster hrával, či skrinku s reliktmi z jeho hrobu. Každý rok sa tam koná Bachov festival, na ktorý prichádzajú milovníci jeho huby z celého sveta. Od 7. do 16. Augusta sa pravidelne konajú v Lipsku letné interpretačné kurzy. Bádatelia majú stále plné ruky práce, pretože o tvorbe Bacha sa dnes nevie doteraz úplne všetko. Preskúmaných bolo približne 80 percent jeho diela a neustále sa objavujú nové kompozície, o ktorých sa vôbec nevedelo. Výskumníci sa venujú aj tvorbe štyroch synov geniálneho skladateľa, ktorí sa potom vydali v otcových šľapajach. Carl Phillipp Emanuel Bach vďaka svojmu pôsobisku prezývaný aj „hamburský“ dokonca svojho otca zatienil.
Hlavné Bachovo pôsobisko bol kostol sv. Tomáša, kde v roku 1539 kázal aj náš reformátor Martin Luther. Pred kostolom má Bach svoj pomník, ktorý bol odhalený v roku 1908. Bronzová socha vysoká skoro dva a pol metra je dielom Carla Seffnera. Na jeho mieste stála stará socha, ktorej iniciátorom bol hudobný skladateľ Felix Mendelsson Bartholdy, ktorý tiež v Lipsku pôsobil v budove tzv. Gewandhaus. Odhalený bol už v roku 1843 a dnes ho môžeme vidieť v neďalekom parčíku len o pár desiatok metrov ďalej. Anna Magdaléna Bachová, druhá manželka bola tiež pozoruhodná hudobníčka barokovej éry. Zoznámili sa v Köthene, kde bola zamestnaná ako dvorná speváčka a Bach pôsobil ako dvorný dirigent. V roku 1721 sa vydala za vdovca Bacha, ktorý mal z prvého manželstva (Mária Barbara Bachová) už sedem detí. A potom sa spoločne presťahovali do Lipka 1723 so svojimi 13 deťmi z manželstva s Bachom sa už nemohla natoľko venovať hudbe. Staral sa o domácnosť a bola dobrou hostiteľkou Bachových žiakov a rodinných priateľov. Je hodno ešte pripomenúť, že dospelého veku sa z celkového počtu dožila len necelá polovica detí.
Kostol sv. Tomáša bol založený už v roku 1212, ako kláštorný kostol augustiniánskych kanonikov (pre zaujímavosť – Nemci si zachovali všetky pôvodné názvy kostolov ešte z čias reformácie – aby vás to nepomýlilo, keď budete v Nemecku. Je to ich tradícia, aj keď my týchto svätých nemáme – pre vysvetlenie). V roku 1723 sa ujal úradu Thomaskantora – a tým nastalo najproduktívnejšie obdobie jeho života. Čo všetko tomu predchádzalo – to si teraz priblížme. Keď sa úmrtím Johanna Kuhnaua dňa 5. júna 1722 uvoľnil post kantora Tomášskej školy v Lipsku, do konkurzu sa prihlásili mnohé nám známe osobnosti v oblasti vtedajšej hudby. Medzi nimi bol aj Bach, no vybrali iného – vtedy už významného kandidáta, ktorým bol hudobný skladateľ – Georg Philipp Teleman. Ten v Lipsku už predtým pôsobil, na začiatku storočia ako operný riaditeľ, spieval v chrámoch, komponoval a založil Collegium musicum. Z mesta potom odišiel ku grófskemu dvoru do Sorau, neskôr do Eisenachu. V roku 1721 sa stal hudobným riaditeľom piatich najväčších evanjelických kostolov v Hamburgu. Rozhodol sa tam zostať, zdvihli mu plat (pre úsmev) tak ho tam udržali. V Lipsku vypísali nové výberové konanie, v ňom Bacha porazil kapelník z Darmstadtu Christoph Graupner. Tomu však zamestnávateľ neudelil povolenie opustiť tamojšie miesto – a tak v Lipsku, po tvrdých diskusiách medzi radnými pánmi, ako dochované spisy dokazujú – ponúkli nakoniec post kantorovi Bachovi. Takže sa to podarilo až na tretíkrát! A tak sa ujal svojej služby v máji 1723. V roku 2023 – teda pred troma rokmi, pri príležitosti 300. výročia jeho príchodu do Lipska – sa mnoho toho publikovalo. Bol to pomerne náročný súboj, ktorý sa odohral pred 300 rokmi v Lipsku, ktorý som vám chcel priblížiť. V tom zápase sú tieto zvučné mená – Gerog Philipp Teleman, ale aj spomínaný Christoph Graupner. No a náš Bach – ako ten, ktorý svojím dielom nakoniec zavŕšil barokovú hudbu. V Lipsku, vzhľadom na charakter svojej práce a tvorby sa považoval aj za hudobného učenca. Jeho protivníci síce používali výrazy o „nabubrelom a zmätenom štýle“, ale my dnes stojíme na strane tých, ktorí na konci Bachovho života oceňovali a uznávali mohutnosť jeho polyfónie, komplikovanosť harmónií a pôvodnosť prístupu k hudobným formám.
Bach bol zamestnaný na niekoľkých miestach v strednom Nemecku – ako organista v Arnstadte a potom v kostole v Mülhausene, ako organista a neskôr koncertný majster pri kapele vo Weimare. V tom čase medzi oboma prúdmi reformácie panovalo isté teologické napätie. Rozdielne dôrazy wittenbergského reformátora Martina Luthera a ženevského kazateľa Jána Kalvína viedli k diskusii k tomu, že Bach musel v Lipsku preukázať pevnosť v ortodoxnej luteránskej teológii. A tu je ešte dôležité pripomenúť, že tradícia chlapčenského zboru Tomanerchor siaha až do roku 1212 – je doteraz najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste. Aj vďaka nemu, ale samozrejme viac vďaka Bachovi je Lipsko vnímané ako centrum protestantskej duchovnej hudby. A tá škola v Lipsku exituje a úspešne pôsobí až dodnes. Andreas Reiz, uvedený do funkcie v roku 2021 je v poradí 38. vedúcim v jeho histórii a v poradí 18-stym – po Bachovi. Tomanerchor pôsobil aj v časoch NDR, dokonca majú svoju Základnú chlapčenskú školu. V dobre pred revolúciou bol však problém, čo s kostolom a duchovnou hudbou, pretože tento zbor bol vždy úzko prepojený na cirkevné prostredie.
Na Veľký piatok 1729 predstavil Bach svoje Matúšove pašie, ktoré skladal a komponoval jeden rok. Boli to tri hodiny hudby pre dva organy, dva zbory, dva orchestre a Evanjelistu a ďalších sólistov. Bolo to najväčšie obsadenie, aké on sám komponoval. Nie sme si istí, či ten zámer naplnil, pretože hudba pre kostol nemala trvať príliš dlho a mala byť takého druhu, aby nepôsobila ako hudba operná. Isté však je, že stvoril hudbu priam nesmrteľnú – ďaleko presahujúcu rámec a podmienky výberového konania. Šesť rokov po príchode do mesta mal „nenapraviteľný“ kantor Bach proti sebe všetkých. Ale aj bez ich podpory bol pripravený bojovať a tiež aj bojoval – o svoj najvyšší cieľ a ideál. Tam vytvoril väčšinu svojich diel, tam je aj pochovaný. Bolo to veľmi podnetné – toto všetko sa dozvedieť – a isté veci si aj doštudovať.
V druhú nedeľu nášho pobytu (05.07.2026) počas nášho pobytu v Nemecku sme sa zúčastnili služieb Božích priamo v Drážďanoch – vo Frauenkirche, kde samotné služby Božie začali – práve Bachovou kantátou. Máme radi adventné koncerty, ktoré sú na youtube dostupné práve z toho chrámu, ktorý sme pri návšteve nášho partnerského cirkevného zboru navštívili niekoľkokrát. Ani tentoraz sme ho neobišli a opäť sme počuli Bacha, čo nás veľmi potešilo a obohatilo. V Lipsku vzniklo jeho Vianočné oratórium, ktoré počúvame v danom čase. A ešte k Lipsku – bývali sme v hoteli, ktorý bol prebudovaný z evanjelickej fary. Hneď vedľa kostol (Philippuskirche) – aj preto sa v ňom tak cítili skvele. Originálne riešenie dotvorené prvkami modernej architektúry – a hneď vedľa priestranná záhrada. Ak budete v Lipsku – dávam tip na zaujímavé ubytovanie.
A na záver ešte jedna pozoruhodná príhoda zo života hudobného génia. Bach mal koncert, neviem, či to bolo v Lipsku, či niekde inde. Na koncerte, kde mal predstaviť svoje nové hudobné dielo, však neprišiel nikto. Orchester si pomyslel, že budú mať voľno – keďže nikto neprišiel. To, že sa tak stalo, nás ani tak neprekvapuje, pretože v čase jeho pôsobenia nebol príliš „populárny“.. Bach svojím hudobníkom však nedal voľno a – a povedal to údajne takto: „Budeme hrať pre Pána Boha, ktorý bude dnes naším jediným poslucháčom.“ Pripomenúť je potrebné, že až približne 100 rokov po jeho smrti – jeho hudbu začal popularizovať už spomínaný Mendelsson – Bartholdy, ktorého poznáme ako autora jedného z dvoch svadobných pochodov.
A priamo z Lipska sme potom s manželkou cestovali k Jadranu, kde nás už naše deti netrpezlivo čakali.. S veľkou a mocou vďakou Pánovi za študijno-dovolenkový pobyt v Saskom Švajčiarsku, ktorý nám dal tak veľmi veľa (Ž 103, 1-2).