Ježišova (duchovná) rodina

     Udalosť o Ježišovej rodine majú všetci traja synoptici. Opisujú ju vcelku v zhode. Ježiš   vyučuje, Jeho rodina, Jeho vlastní prídu za Ním  –  nechcú pravdepodobne rušiť vyučovanie, tak Ho dajú akoby „vyvolať.“  Je tam mnoho ľudí okolo  –  nechcú sa predierať, tak Ho dajú zavolať.  Okolo Pána bol vždy zástup ľudí  – ten ani nikdy nechýbal. Mnohí zo zvedavosti, aj z vnútornej túžby počuť niečo také, čo nikdy predtým nepočuli.  Ježiš za nimi  pravdepodobne ani nepríde za nimi, nenaplní ich túžbu  –  poobzerá sa po prítomných a povie: „Toto je moja rodina!“   U evanjelistu Marka nájdeme v 3. kapitole ešte jednu zaujímavú a zvláštnu zmienku: „Jeho rodina ho vyšla zlapať, lebo hovorili, že postúpil z rozumu.“  (Mk 3,21) Vtedy tiež   vyučoval  –  bol tam veľký zástup, ale ďalej nevieme, ako to skočilo. A v tej istej kapitole idú za Ním opäť (Mk 3,31-35).

      Aké čudné a aj zvláštne. Veď rodina je základ všetkého. Tam sa všetko rodí  –  rodina je od slova: rodiť sa. V prípade Ježišovej rodiny je to trochu iné. On si vlastnú rodinu ani nezaložil  –  nemal také ani ambície, ani poslanie. Jeho poslanie presahovalo rodinu vlastnú. Jeho poslaním bolo založiť duchovnú rodinu. A to sa mu podarilo skrze Ducha Svätého, po jeho zoslaní. Tá rodina je už tu  –  funguje už plných 2.000 rokov. Je to Ježišova duchovná rodina. Ale tá Jeho vlastná akoby nemala pre neho pochopenie: že vraj postúpil z rozumu. Vyšli Ho zlapať. Akoby tá rodina bola dokonca  Jeho brzdou  –  prekážkou v šírení jeho evanjelia.  A my vieme, že to takto neraz aj môže byť. A aj to sa často stáva. Rodina nás môže v tom podporiť, ale môže nás aj brzdiť.  A my sa aj na túto záležitosť chceme bližšie pozrieť.

    Ježiš svoju matku Máriu nikdy neoslovil matka. Nikdy! Včera bolo Márie  toľko máme Márii  – toľko máme tých, čo si sadajú k Ježišovým nohám, ako tá Mária v Betánii (Lk 10,38-42).  V tom ostatnom týždni mali meniny aj ďalšie tie, ktoré majú mená podobné Márii  –   Marianna, Miriama.. Je to ozaj v mnohom pozoruhodné meno. Samotné meno Mária má podľa biblistov a biblických bádateľov a expertov  –  až 60 rôznych etymologických  výkladov. Najčastejšie sa odvodzuje od mena Miriam, ktoré má dva korene  –  aj grécky, aj hebrejský.  Myr znamená milovaná a jam je skratka Božieho mena JHVH.  Výklad mena by teda znel. Bohom milovaná, bohumilá, tá, ktorú Boh veľmi miluje. Hebrejské slovo mar znamená horký a jam znamená more. Potom vy výklad tohto mena by znel:  More horkosti. To by poukazovalo najmä na Mater Dolorosa, teda tú, ktorá má účasť na Ježišovom utrpení – a k tomuto výkladu sa hlásia najmä katolícki veriaci.  Pre každého z nás však môže mať meno Mária iný význam. Môžeme ju vnímať ako ženu, ktorá je rozhodnutá urobiť všetko to, čo Boh od nej chce. Mnohovrstevnosť významu jej mena a v istom zmysle aj nejednoznačnosť  akoby naznačuje, že tomuto menu môžeme dať náplň, význam a obsah, či vôňu, akú my sami cítime – a aj  chceme.

    Spočiatku sa Jeho rodina javí ako prekážkou a brzdou,  no Jeho matka Mária bola v spoločenstve už pred zoslaním Ducha Svätého (Sk 1,13-14). A okrem matky sa tam spomínajú aj Jeho bratia.  A Ježiš svojej matke Márii nikdy nepovedal –   mama.  Nemáme to nikde zaznamenané v Biblii. Tak ľudsky  –  nechýbalo jej to?  A dokonca na kríži  povedal Pán Jánovi: „Ajhľa, tvoja matka..“  (J 19,27)   Iste, vedel a poznal všetky okolnosti. No nebeskému Otcovi povedal: “Abba, Tebe je všetko možné.“ (Mk 14,36) To bolo dôverné oslovenie – Otecko nebeský.  Rodina môže byť niekedy prekážkou  –  Ježiš to veľmi dobre vie. On to aj poznal z vlastnej skúsenosti. Nemal to v tejto oblasti vôbec jednoduché. V tom, keď Mu ani jeho vlastní, tí vlastne najbližší nerozumeli. Nakoniec k nim patrili aj Jeho učeníci. Nie všetkému aj oni spočiatku úplne rozumeli  –  Ježiš prinášal niečo celkom nové. A to vyžadovalo istú pripravenosť vnútra a srdca. A určite aj my by sme mali s tým určité problémy.

     Aby sme tomu všetkému my správne rozumeli. V evanjeliách sú  zmienky  o Ježišovej rodine, ktorá by sa akoby spočiatku tomu všetkému bránila.  Neboli s tým celkom uzrozumení.  Tí mnohí ďalší nasledovníci Pána boli tiež veľmi rozmanití. Cítili tú aktuálnosť Ježišovho povolania: Jeden povedal: „Dovoľ mi rozlúčiť sa s mojimi a pochovať otca.“  A Ježiš tak stroho odpovedá: „Mŕtvi nech si pochovávajú mŕtvych, ale ty  choď a zvestuj Božie kráľovstvo..“  (Lk 9,57-62) Evanjelista Lukáš píše: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno i vlastnú dušu  – nemôže mi byť učeníkom..“  (14,26). Aby sme tomu rozumeli:  vlastná rodina môže byť niekedy naozaj prekážkou. A Pán o tom niečo vedel. Kiež by rodina mohla byť podporou v našom nasledovaní Pána aj tými slovami: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu.“ (Joz 24,15) A aj o tom je pieseň z nášho Spevníka (559), ktorú sme dnes na službách Božích spievali.  

   Ježišova duchovná rodina  a  členstvo v nej nie je založené na:  musí byť pokrstený, konfirmovaný  –  – to je členstvo v cirkvi. V Ježišovej rodine je to plnenie Božej vôle. Akoby ani inú „podmienku“ Pán Ježiš ani  nedal. A On sám by od nás nepožadoval to, čím sám neprešiel. On plnil Božiu vôľu až d konca. Povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu môjho otca.“ (J 4,34)  Tej sa ale totálne podriadil. Vedel, že Božia  vôľa je každého času najlepšia. Aj keď v modlitbe v Getsemane prosil: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“  (Mt 26,39-42) Nakoniec sa jej úplne podriadil.  A On sám vložil do modlitby Pánovej to dôležité: „Buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi.“ Jeden kazateľ, pri modlení odporúčal urobiť krátku pauzu  –  pred touto prosbou  – povedať si v tichosti: „Pane, odíď moja vlastná vôľa.“ A to je niekedy tak veľmi ťažké, vzdať sa tej svojej..  Tej vôle, keď tlačíme na pílu  –  ako sme to počuli pred týždňom. Vtedy, keď istým udalostiam vtláčame ten svoj čas.

      „V živote človeka sú dva veľké dni  –  deň, keď sa narodíme a deň, keď zistíme prečo.“ (W.Barclay) Vieme, prečo sa narodila Mária. Stala sa vyvolenou Božou nádobou, aby porodila Božieho Syna Ježiša krista. Nič viac, nič menej. Vieme, prečo sme sa narodili my sami? Pán Boh aj s nami má svoj plán. D.Bohnoeffer vravel. „Život je Boží plán, ktorý má Boh s nami.“   A nedávno sme počuli  túto myšlienku: „Na tomto svete sme preto, aby sme prežili svoj príbeh lásky s Bohom.“  Ďakujeme, že tento príbeh pokračuje aj v našej duchovnej rodine. Aj v nej, každý z nás osobne, ale aj spoločne –  učíme sa dôverovať Pánu Bohu, že sa o nás postará. Tak, ako sa staral o nebeské vtáctvo, aj o poľné ľalie (Mt 6,25-34). To je téma dnešnej nedele  –  zhodiť bremeno ustarostenosti. Učíme sa to aj každý z nás za seba, aj pri vyučovaní v našej nedeľnej škole. A aj to sme počuli k téme dnešnej nedele: „Jedni druhých bremená neste a tak naplníte zákon Kristov.“  (G 2,2) A to môžeme robiť tak v rodine vlastnej, aj ten našej duchovnej, za ktorú sme veľmi vďační. Aj za tú našu tatranskú, založenú Pánom, v ktorej si našli miesto mnohí nielen domáci, ale aj naši hostia, priatelia, pacienti..  ďakujeme za nich všetkých. Za tých, ktorí aj dnes prišli do svojej duchovnej rodiny  –  a všetci spolu v tejto rodine zápasíme a bojujeme o plnenie Božej vôle. Haleluja