Eliáš  – plný horlivosti  I

    Príbeh proroka Eliáša v 1.Kráľov 19. kapitole patrí medzi najhlbšie duchovné texty v Starej zmluve. To je naša nová téma, ktorou začíname naše biblické hodiny po prázdninovej 2-mesačnej prestávke. Po veľkom víťazstve na vrchu Karmel, kde zvíťazil nad nepravými prorokmi, sa prorok ocitá v stave strachu, smútku, únavy, vnútorného vyčerpania a takmer rozpadu. To všetko opisuje práve táto kapitola. Boh práve v tejto chvíli vstupuje do jeho života celkom novým a aj netradičným spôsobom. Boh mu nepovie, aby sa prestal báť, pretože On ho ochráni pred zlou kráľovnou. Vedie ho svojou vlastnou cestou, na ktorej síce strach nestratí svoju dôležitosť, ale prestane mať posledné slovo.  Prídeme čoskoro aj k tejto kapitole, ale nás zaujíma ešte aj tá predchádzajúca kapitola, od ktorej sa to všetko odvíja. Všimnime si ju  – tú  18. kapitolu.  Bude pre nás dôležitým odrazovým mostíkom. Ideálne by bolo, keby sme ju na biblickej hodine mohli čítať celú. Tak to prosím, urobme doma, vo svojej komôrke a vo svojej tichej chvíľke. Nad prorokom Eliášom, jeho horlivosťou, ale aj jeho depresiou  budeme uvažovať počas nastávajúcej jesene, všimnime si aj iné texty, súvisiace s týmto prorokom. Všimneme si aj vyše 3.ročné sucho, počas ktorého pôsobil tento prorok. A aj v takom stave núdze a nedostatku sa o neho starali  krkavce pri potoku Kerít, aj chudobná vdova v Sarepte. Tejto téme sa nemôžeme vyhnúť. To je aj téma tohto roku. Je za nami veľmi suché leto. No nebolo až také najsuchšie. Takmer pred 80-timi rokmi  –  v roku 1947, po 2. svetovej vojne bol tak suchý rok, že v Hurbanove od jari do jesene spadlo len 5 ml zrážok. Na Dunaji bola zastavená lodná doprava, koryto takmer vyschlo  –  dalo sa po ňom prejsť suchou nohou. Za Eliáša bolo sucho oveľa dlhšie.

       Pravá a nepravá bohoslužba  –  aj tak by sa dala nazvať 18. kapitola 1. knihy Kráľov.  Alebo – praví a nepraví proroci, či falošní  –  priamo v akcii. Toho nepravého je tak veľa všade navôkol nás. Berie si na seba podobu toho pravého  –  aby vyzeralo presvedčivo. Pán Ježiš Kristus  na odlíšenie pravého od nepravého odporúča znamenie  –  po ovocí poznáte ich. To opakuje dvakrát po sebe vo svojej kázni na hore (Mt 7,15-23). Falošní proroci prichádzajú k nám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Apoštol Pavel napísal, že aj sám Satan mení sa v anjela svetla (2 K 11,14)  –  a v tom je ten skutočný podvod a podraz.  Vyzerá to tak presvedčivo  a pôsobivo –   a nakoniec je to celkom inak. Túto myšlienku v tomto čase často citujeme: „Kým si pravda obúva topánky, lož už obehla polovicu svetla.“  To si tak často opakujem práve v tejto dobe. Satan útočí, lebo vie, že má málo času (Zj 12,12).

    V tejto kapitola počujeme to, čo nenájdeme už niekoľkokrát v spomínanej knihe Ester:  Slovo Hospodinovo zaznelo Eliášovi: „Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na zem dážď.“ V tejto kapitole vystupuje aj Obadjá, správca paláca kráľa Achába. Ten ukryl 100 prorokov  v jaskyni a živil ich chlebom a vodou. Navonok pôsobiacim prorokom zostal už iba Eliáš, ktorý aj kráľa, aj ľud pozýva k pravej bohoslužbe: „Až dokedy budete kuľhať na obe strany. Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho. Ale ľud mu neodvetil ani slovo.“  Prorokov Baala bolo 450 a Eliáš zostal sám. Aj z tohto vidieť, aký to bol režim. Podporoval to nepravé a falošné. Aký to bol systém v Božom ľude, keď sa podporovalo to nepravé. Dosť dobre si to neviem ani predstaviť.  Oficiálny kult patril Hospodinovi  – no mnohí „poškuľovali“ po tom nepravom a falošnom. A to všetko mala na svedomí kráľovná Jezábel. Ryba smrdí od hlavy  –  to veľmi dobre poznáme. Oltár Hospodinov bol celkom zborený  –  a to nepravé zvíťazilo nad pravým. Prichádza však rozhodujúca skúška. Skúška toho, čo je naozaj a skutočne pravé. Skúška, ktorá pred nimi stojí, bude rozhodujúca a veľmi určujúca.  Boh, ktorý odpovie cez oheň, ten bude  Bohom. Ľud súhlasil a odpovedal: „To bude dobre!“

      V tejto kapitole nájdeme dokonca aj úsmevné vety, ironické, ironizujúce slová Eliáša  na adresu Baala: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom. Azda premýšľa, alebo niekam odišiel, alebo je na cestách. Možno zaspal, nech sa teda prebudí.“  Nič sa však neudialo, neodpovedal nikto. Iba ticho. No úplne inak to bolo v spojitosti s obeťou na predtým zborenom, potom opravenom oltári Hospodinovom. Oheň Hospodinov spadol z neba na pripravenú obeť  a všetko pohltil. A ľud odpovedal  –  Hospodin je Bohom. V priamom prenose zažili, kto je tým pravým Bohom. Keby to aj dnes tak bolo, inak by to úplne inak vyzeralo v tomto svete. Keby sme chodili napr. na poznávacie výlety    do neba, inak by to bolo. My vieme, že je to reálne, aj keď neviditeľné – my to nepotrebujeme. My vieme, kto je pravý Boh a ten, k nepravý, ktorý sa o to stále usiluje. Pre tých, ktorí stále pochybujú, by to bol presvedčivý dôkaz. Boh už toľko dôkazov dal. Taký dôkaz dnes nedá. A my to takto musíme prijať. 

    Po tom všetkom  Eliáš povedal kráľovi  –  počujem hučanie dažďa. Tak to čítame na záver tejto kapitoly. Proroci Baala boli pozabíjaní, skončil nepravý kult. A zvesť tejto kapitoly vrcholí, že malý obláčik, ako ľudská dlaň  vystupoval  z mora.  A spustil sa veľký dážď.  Takže vieme, prečo bolo sucho. My sme to počas leta viackrát  spomínali. Často sa dnes spomína klimatická zmena. Mnohí ju stále odmietajú. Včera večer dokonca bola dokonca debata na STVR na túto tému. Tam spomínali to tragické sucho z roku 1947. V tom čase Marschallov plán Československo odmietlo na nátlak Kremľa. Ako aj dnes Kremeľ všade zasahuje. Je to ich štýl a spôsob zasahovania do záležitosti iných krajín. Marchallov plán bol  projekt hospodárskej pomoci  na obnovu po ničivej vojne. A Stalin následne poslal obilie do našej krajiny –  z tejto situácie vyťažil maximum – bola to v tom čase   propaganda, že Stalin zachránil našu krajinu pred hladomorom. Sám ho mal veľmi málo – mal takmer pripravený diabolský plán.  A vo februári 1948 zvíťazili komunisti veľmi ľahko  –  aj vďaka tejto  účelovej propagande. Asi až veľa nám to pripomína, čo sa deje aj dnes. Akoby sa história opakovala. A ako to Kazateľ vyslovil: „Nič nové pod slnkom.“ (Kaz 1,9-10)

    Toľko na úvod k našej téme  –  budeme sa venovať predovšetkým 19. kapitole. Od tohto zážitku a dôkazu Božej veľkosti, Jeho moci a zásahu v priamom prenose – prichádza prorok ku ťažkej kríze. Ako je to možné? Budeme o tom uvažovať nabudúce.