Meissen – Lipsko – Wittenbeg 2026
Môj dovolenkový itinerár pokračuje druhou časťou. Počas nášho dvojtýždňového študijno-dovolenkového pobytu sme mali možnosť navštíviť aj viaceré väčšie mestá – Meissen, Lipsko a Wittenbreg. Dovoľte podeliť sa ešte aj s týmito zážitkami, ktoré sme tam prežili. To prvé mesto sa spája najmä s porcelánom – tzv. Míšenský porcelán. Je to vôbec prvý porcelán na európskej pôde, ktorý sa datuje od roku 1708. Podnik na jeho výrobu patril k najslávnejším svojho druhu v Európe – a funguje dodnes. Ak si to dobre pamätám, k jeho objaveniu viedla aj alchýmia, ktorej tá doba bola plná. Kráľ August Silný (August der Starke) bol mecenášom alchymistov, ktorí v tom čase tvrdili, že dokážu bezcenné predmety premeniť na zlato. Z nich je najznámejší Ehrenfried Walther von Tschirnhaus, po ktorého smrti pokračoval jeho žiak a spolupracovník Johann Friedrich Böttger. August Silný bol ochotný značné množstvo zlata minúť do podobných tvrdení – za účelom jeho získania. Jeho investícia a kapitál v Böttgerovom prípade bola investovaná vcelku úspešne. Dokonca bol väznený kvôli tomu, aby došlo k urýchleniu a utajeniu procesu výroby zlata. Z väzenia napísal list, v ktorom prosil o prepustenie. A kráľovi predstavil porcelán a jeho výrobu. Kráľ bol tak nadšený, že v roku 1708 ho predstavil ako „Biely európsky porcelán“.. Kráľ založil manufaktúru v Drážďanoch a na svojho vynálezu mal ďalšie požiadavky – zdobenie a skrášľovanie. Tak aspoň toľko z histórie – v meste je nádherné múzeum porcelánu, kde tie najvzácnejšie kusy majú cenu sú tisíce a tisíce eur. Zaujímavý príbeh v meste, ktoré je tým preslávené. Manželka tam bola ešte v čase NDR na brigáde zo strednej školy, tak sme pátrali v centre mesta, kde vtedy bývala. Mesto má aj nádherné chrámy, ktoré sme rozhodne neobišli. V jednom sme dokonca našli Pána Ježiša na oltári – priamo ako záhradníka. Mária Magdaléna po vzkriesení si Pána Ježiša pomýlila za záhradníka (J 20,11-18) – a my sme to videli v oltárnom priestore. To stretnutie malo takúto podobu – Mária Magdaléna a vzkriesený Kristus, ktorý mal priamo podobu záhradníka. Je to originálny počin a pravdepodobne už nič také nikde inde neexistuje. A zažili sme opäť aj poludňajší koncert, ktorý bol milým zastavením a výdychom v tropickom dni.
Mesto Lipsko (Leipzig) nám môže byť ešte oveľa známejšie, ako Meissen – a to z viacerých dôvodov. Iste, aj kvôli reformácii, aj z dôvodu konania veľtrhov. A v Lipsku sa vlastne začala nežná revolúcia, ktorá viedla k pádu Berlínskeho múru. Ale poďme po poriadku. Lipsko je známe aj bitkou národov, kde Napoleon prehral a bol následne poslaný do vyhnanstva na ostrov Elba. Stalo sa tak v októbri roku 1813, kde Napoleon rezignoval po veľkých a kutých bojoch. Pred prvou svetovou vojnou bola bitka národov pri Lipsku údajne najväčšou bitkou svetovej histórie. V roku 1913 sa v Lipsku dostaval 91 metrov vysoký pamätník pripomínajúci túto bitku. Je postavený na mieste, kde zahynul najviac vojakov. Aj tento pamätník bol neprehliadnuteľný z vyhliadkovej veže „Panorama Tower“, z 31. poschodia, z ktorej sme videli Lipsko ako na dlani. A náš sprievodca nám všetko vďačne ukázal a priblížil.
Nemôžem obísť tzv. „Lipskú dišputu“, ktorá sa konala od 27. júna – do 15. júla 1529 na hrade Pleissenburg. Tento akademický konflikt definitívne spečatil rozchod reformátora Martina Luthera s katolíckou cirkvou. Hlavnými účastníkmi boli – náš reformátor Luther, jeho kolega z wittenberskej univerzity Andreas Karlstadt, ktorý túto debatu aj formálne začal. A katolícku stranu zastupoval popredný teológ Dr. Johann Eck, ktorý obhajoval pápežovu autoritu. Debata pôvodne vznikla ako reakcia na 95. téz Martina Luthera proti odpustkom. Luther tvrdil, že prvenstvo pápeža, ako rímskeho biskupa nie je podložené božským právom, ale iba ľudskými zákonmi. Luther tam vyhlásil, že jedinou najvyššou autoritou pre kresťana je Písmo sväté, nie pápežské dekréty. To je to známe – ako „Sola Scriptura“. Luther sa tam zastal aj niektorých názorov Jána Husa. Univerzity v Paríži a v Erfurte po tejto debate síce oficiálne nerozhodli v prospech reformácie, Eck dokonca to prezentoval ako svoje víťazstvo. Tento moment však viedol v vydaniu pápežskej buly v roku 1520, ktorá hrozila Lutherovi exkomunikáciou.
V Lipsku sú veľmi známe veľtrhy. Možno ste aj postrehli, že v nemeckom jazyku slová: omša a veľtrh sú totožné, spolu súvisia z historického aj jazykového hľadiska. Veľké obchodné trhy sa totiž konali v stredoveku počas cirkevných sviatkov, kedy na omšu prichádzalo najviac ľudí. Najlepšie to teda pozorujeme stále nemeckom jazyku – messe znamená aj veľtrh aj omšu. V stredoveku totiž obchody neexistovali – v tom našom dnešnom slova zmysle. Obchodníci putovali tam, kde bola vysoká koncentrácia ľudí a kde sa dalo dobre predávať. Najviac ľudí sa teda v minulosti stretávalo počas významných kresťanských sviatkov – aj púti, kvôli účasti na bohoslužbe – neraz spojenú aj s úplnými odpustkami. Pred kostolmi – na námestiach sa preto začali usporadúvať často trhy. A začali sa hneď potom, ako kňaz prepustil veriacich z omše. Knižný veľtrh v Lipsku je druhý najväčší v Nemecku a aj najslávnejší – tam konaný.
Nežná revolúcia v Nemecku začala práve v Lipsku známa ako „Friedliche Revolution“ a modlitby za mier začali v Nikoaikirche už v roku 1982. Kostol bol jedným z mála miest slobodného sveta. Zlomovým bodom bol však 9. október 1989 po tom, ako režim usporiadal oslavy 40.výročia vzniku NDR. Všetky demonštrácie boli prudko potlačené a v meste panoval strach z krviprelievania. Do Lipska boli stiahnuté tisíce ozbrojených policajtov a vojakov. V pondelok 9.októbra 1989 sa však v uliciach Lipska zišlo viac, ako 70.tisíc ľudí so sviečkami v rukách a s heslami: „Wir sind das Volk!“ (My sme národ) a „Keine Gewalt!“ (Žiadne násilie). A o mesiac, 9. novembra padol Berlínsky múr – čo podnietilo študentov v Prahe a Bratislave k začatiu Nežnej revolúcie 17. novembra 1989. Každý pondelok – sa konajú modlitby v tomto chráme večer o 18.00. Bol to silný duchovný zážitok byť priamo na tejto modlitbe – doteraz organizátori odvtedy nevynechali ani jediný pondelok! A spolu s manželkou sme si to náležite vychutnali po každej stránke. Hudobnými hosťami boli hudobníci z Japonka – kostol sa naplnil celkom slušne. A naša klaviristka Andreja na organe, ktorý finančne podporila firma Porsche si po jej skončení zahrala Bachovu Tocatu a fúgu d – mol.
Neodmysliteľným spôsobom k Lipsku patrí aj Johann Sebastian Bach. Aj na to som sa veľmi tešil. Bachovo múzeum sme ale nestihli navštíviť, pretože nebol na to časový priestor. Pamätám si jeden okamžik spred niekoľkých rokov, keď mi priamo prišla z toho múzea sms od sestry Sylvie Róthovej z Popradu, ktorá vedela o mojom kladom vzťahu k Bachovi s textom, ktorý mám doteraz odložený: „Brat farár som v Bachovom múzeu, z ktorého vám posielam srdečný pozdrav.“ Uvažujem teraz nad tým, že Bachovi a Lipsku v najbližšej dobre budem venovať celý jeden článok, pretože tá celá téma jeho tamojšieho pôsobenia sa nezmestí len do niekoľkých slov a viet.
V závere ešte spomeniem Wittenberg, ktorý sme navštívili v závere nášho pobytu. Oficiálne sa volá to mesto Lutherstadt – Wittenberg. Ten som pred časom, pred niekoľkými rokmi už navštívil, ale mám vďaku v srdci, že sme to mohli tentoraz realizovať spolu s manželkou. Mali sme skvelého sprievodu, ktorý nás svojím štýlom podania histórie priamo vtiahol do diania, do stredovekého Wittenbergu. Boli sme pri dverách zámockého kostola, kde 31. októbra 1517 náš reformátor pribil 95 téz proti odpustkom. Vydal a publikoval ich v latinskom jazyku, čo bola vtedajšia akademická reč. Čiže pôvodne boli tézy určené len na odbornú diskusiu pre študentov na univerzite – a aj profesorov. Stalo sa to, čo vôbec nikto nečakal. V danú noc niekto tie tézy preložil do nemeckého jazyka a údajne sa stali prvým virálnym textom už v stredoveku, ktorý sa veľmi rýchlo šíril tak, ako sa dnes rýchlo šíria tzv. virálne videá. Luther však o tom, čo spísal v 95.tézach – už dva roky predtým najmenej prednášal na univerzite. Až zverejnením prišlo k nevídanému a rýchlemu šíreniu nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe. Tie dvere sú pamätné, urobili sme si foto, navštívili sme aj chrám, kde je náš reformátor pochovaný pod kazateľnicou, kde kázal – oproti je pochovaný filip Melanchton. S naším sprievodcom, ktorý mal dar reči a vedel ozaj pútavo rozprávať, aj keď sa mu nedalo vo všetkom rozumieť, sme prešli takmer celým centrom mesta. Na námestí stoja dve veľké sochy – patriace spomínaným protagonistom nemeckej reformácie. A náš sprievodca podotkol, že Lutherova socha bola v Nemecku ako prvá odhalená človeku z nešľachtického rodu. (Pokračovanie nabudúce)