Ester – stvorená pre danú  chvíľu..

     Kniha Ester pomerne dlho unikala mojej duchovnej pozornosti.. Teraz činím z toho pokánie. Až prišla chvíľa letnej dovolenky pri Jadrane. Ako dovolenkové čítanie som si zobral knihu od Maxa Lucada, ktorú som si kúpil ešte v decembri 2022, ako vianočný darček sám pre seba. Tohto autora mám rád, píše zo života do života, verne vykladá biblické texty a príbehy. A tak hneď v prvé dni v júli pri pobyte pri mori som sa začítal do tejto knihy. Spomínaný autor ma opäť upútal svojou sviežosťou písania a jej aktuálnosťou.  Ako pri mori zažívame príliv, aj odliv – opakovane som pociťoval príliv sviežosti nielen jadranskej klímy, ale aj sviežosti príbehu knihy Ester. Pri Jadrane je to príliv aj novej sily, oddychu a energie, tak postupné čítanie tejto knihy „po kvapkách“ bol pre mňa opakovaným prílivom dramatickosti celého deja tejto knihy, ktorá je do istej miery v úzadí celého biblického posolstva. Tak, ako pri mori počujeme cvrlikať celý orchester cikád, tak aj táto kniha má svoju vnútornú melódiu, ktorá vás pozvoľným čítaním tejto knihy dobre navnadí na Božiu melódiu. Kniha Ester vťahuje priamo do nej,  do dávneho diania   – a ja som sa vtiahnuť dal. Dajte sa aj vy pozvať – priamo do epicentra diania  tejto knihy v Starej zmluve, ktorá ani raz nespomína meno Božie. Ani raz! Za to je Pán Boh priamo v každej vete, na každej stránke tejto knihy, v pozadí. Je tam čitateľný  –  ten, ktorý je dosť často „nečitateľný“, ale vždy  milujúci Boh  –  a Otec všetkých nás.  Nepamätám si, aby som za tie roky mal kázňový text v nedeľu na službách Božích z tejto knihy. Výnimkou bola však dnešná posledná júlová nedeľa  –  keď má meniny Anna. Je to výnimočné meno, tak časté v našich rodinách.  Moja svokra bola Anna, teta Anna, krstná dcéra Anna, švagriná Anna.

    Dej tejto knihy sa odohráva v 5. storočí pred Kristom, na hrade v Šúšane, v Perzii, dnešný Irán. Za vlády Dária I, známeho ako Dárius Veľký (522 – 496 pr. Kristom) táto ríša zaberala viac, ako sedem a pol milióna km štvorcových. Odhadom mohlo v nej žiť asi 50 miliónov ľudí, čo bolo vtedy 44 percent svetovej populácie, teda takmer polovica. V knihe je štvorica dôležitých postáv: kráľ Ahasvér, grécka verzia je Xerxes, ktorý mal slabosť pre víno a charakterizovala ho neúcta k ženám. Zápornou postavou je Háman, ktorý nariadil genocídu Židov. Mal kráľovu priazeň a nenávidel Židov. Jeden Žid mu ležal obzvlášť v žalúdku a bol to Mordochaj, ktorý na začiatku knihy pôsobí rozpačito, ale potom si ho naplno zamilujete. A tento Mordochaj vychovával dcéru svojho strýka  –  krásnu Ester. Bola to „kráľovná krásy“, ktorá ju dostala ku kráľovi, ale jej príbeh nie je len o kráse tela, ale o kráse jej ducha, o odvahe, sile presvedčenia. Za pozoruhodných okolností stala sa kráľovnou  –  ona, pôvodom zo židovského národa. Pán Boh, ktorý v knihe nie je ani raz spomenutý  –  ju pripravoval na túto úlohu už oveľa skôr. Oni pôvodne mali zostať na perzskom dvore ako „inkognito“, že sú Židia, ale ako Háman nariadil vraždenie Židov (Est 3,8-9), prišla rozhodujúca chvíľa. A ten vrchol prišiel práve v slovách Mordochaja, adresovaným krásnej Ester. V 4. kapitole ho počujeme, ako teológa, ktorý prehovoril k Ester. Zo Žida menom Mordochaj sa stal skutočný erudovaný teológ. Sú to veľmi pôsobivé slová, ktoré jej adresoval. V týchto slovách sa odráža srdce človeka, ktorý sa stretol so srdcom živého Boha. Je to výzva k odvahe, ktorú vyslovili ľudské ústa a použili na to inšpirujúce  slová. Lepšie vyslovené, dokonalejšie, to už nemohlo ani byť. Započúvajme sa do týchto slov: „Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom z inej strany, ale ty a tvoja rodina zahyniete. A kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre túto chvíľu, ako je táto?“ (Est 4,13-14)  Už sa ďalej rozhodne nemôžu schovávať. Ak nie teraz, tak nikdy!  Poznáte to. Pán Ježiš povedal: „Ak budete mlčať, kamenie bude kričať.“ (Lk 19,40) To povedal Pán farizejom, ktorí chceli umlčať Ježišových učeníkov.  Pán Boh sa postará  –  úľava príde   –  ak nie od teba, tak určite z iného zdroja. Pán Boh sa postará. Pán Boh sa vždy postará! To je dobré heslo do života. Postaral sa vždy doteraz, postará sa aj naďalej. Ap. Peter píše: „Na Neho uvaľte všetky  svoje starosti, lebo On sa stará o vás.“ (1 Pt 5,7)  Úľava príde  –  Pán Boh svoj ľud neopustí. Pán Boh nás vo svojom slove nikdy nepovedal, že to bude bezproblémové, ale do tých všetkých situácii zasľúbil svoju blízkosť a prítomnosť. Pán Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“  (J 16,33) Prorok Izaiáš napísal: „Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa..“ (Iz 43,2)

    Tak, ako všetky Anny (a mnohé iné ženy a muži) v Biblii boli stvorené pre daný okamih, tak je to aj s Ester. Tak je to s každým jedným z nás, nech akékoľvek meno máme  nesieme už od svojho narodenia.  Ester, keď sa rozhodla predstúpiť pred kráľa,  však v mnohom riskovala. Nemohla len tak vstúpiť ku kráľovi, kedy sa jej zachcelo   –  aj keď sama bola kráľovnou. Vtedajšie zákony Perzskej ríše to vôbec nedovoľovali.  Kráľ, po jej vstupe do miestnosti – sklonil svoje žezlo a pozval ju dnu. Ten kráľ, ktorý rozhodoval o bytí a nebytí mnohých  –  práve svojím žezlom rozhodol v jej prospech.  Prv však, ako vstúpila ku kráľovi, vstúpila do svojej komôrky k modlitbe a pôstu. O tom vydáva svedectvo záver tejto pre nás tak dôležitej 4. kapitoly. Prv, než aby sa ponáhľala do  Ahasvérovej trónnej siete sa pokorila, vstúpila do Božej trónnej siene. Zmenila sa. Uvedomila si, že ticho je istou formou rezignácie. Doteraz sa spoliehala sama na seba, na svoju krásu  –  odteraz sa bude spoliehať na svojho Boha. Rozhodla sa, že predstúpi pred kráľa, aj keď to nie je v súlade so zákonom (Est 4,15-17). Predstúpi pred kráľa, aj keby mala zomrieť. To už je ozaj iná Ester. Ale predtým absolvovala  pôst  tri dni – aj s jej dvornými dámami. A potom sa to stalo  –  vstúpila do trónnej siene, Ahasvérovi padla priam sánka. Písmo hovorí, že si získala jeho priazeň (Est 5,2). Kráľ vystrel svoje žezlo, ona sa ho dotkla. Dosiahla svoje, aj keď tak veľa riskovala. A zrazu bol tak ústretový, že jej ponúkal až polovicu svojho kráľovstva. Čím to bolo? Iste krásou, takmer perzskou dokonalosťou, ale za tým bol jej trojdňový modlitebný zápas. Aj my sme k nemu pozvaní. Vo svojej kráse predstúpila pred kráľa až po tom, ako strávila čas pred Kráľom kráľov. V okamihu, keď skloníme k modlime svoju hlavu, Boh zodvihne svoju pravicu, aby nám pomohol.

    Aj my sme boli stvorení pre tento okamih. Žijeme v tejto generácii. Možno aj vás napadla niekedy táto myšlienka: prečo sme  nežili skôr, prečo sme sa nenarodili skôr?! Tak o sto rokov pred, alebo v stredoveku, napr. za čias reformácie. Žijeme tu a teraz. Boh určil termín nášho narodenia i národnosť, aj miesto, kde budeme žiť (Sk 17,26).  Boli sme stvorení, aby sme povstali ako Mordochaj a prehovorili ako Ester. Keby nebola prehovorila a keby nebola predstúpila pred kráľa, premrhala by príležitosť zachrániť tisíce svojich rodákov pred genocídou. Boh by svoje deti zachránil cez niekoho iného, to jej tlmočil Mordochaj. Úľava príde. Možno dúfala, že ten chaos rýchlo prehrmí, preto spočiatku váhala. Bola v pokušení izolovať sa tak, ako my to radí robíme. A často si tak pomyslíme: „My ešte nejako dožijeme, ale čo naše deti. Po nás potopa.“  Mordochaj ju však pred tým všetkým striktne vystíhal.

     A možno nám nie je jedno, čo sa deje v tomto svete. Keď na nás najbližšie doľahne ťažoba sveta, tak sa porozprávajme s tým, ktorý tento svet stvoril. Alebo aj takto, ako nám to odporúča Lucado: „Nepremýšľajme toľko o svojich problémoch, ale viac o svojom a našom Pánovi. Menej o svojich ťažkostiach a viac o Jeho sile.  Náš problém nespočíva v tom, aký veľký je náš problém, ale v tom, že naše vnímanie Boha je pomerne obmedzené.“ A v tom je dôležité posolstvo knihy Ester  –  rozširuje pohľad na Pána Boha, aj keď sa v tejto knihe ani raz nespomína. To je paradox tejto knihy. Odkaz tejto knihy je: „Svet potrebuje Boží ľud, ktorý bude pevne stáť aj uprostred zmätku.“ Postava Ester nás k tomu chce priamo vyburcovať  –  aj motivovať. Náš Boh je Bohom mnohých zvratov  –  o tom svedčia mnohé biblické príbehy. Abrahám a Sára boli v jeden deň starí a neplodní a na druhý deň s údivom zistili, že čakajú dieťa. Príbeh Jozefa a jeho bratov hovorí za všetko. Potvrdzuje to prechod cez Červené more, ktoré sa rozostúpilo.  Ten najväčší zvrat sa uskutočnil na cintoríne pri Jeruzaleme. Ježiš ležal tri dni v hrobe. A vtedy, keď to vyzeralo, že je všetko stratené  –  Ježiš  vstal z mŕtvych. Žije a smrť už viac nepanuje nad ním (R 6,9). Boh počíta s tebou,  ako kedysi  s Ester, dnes s tebou  –  aj v chaose a zmätku tohto sveta. Práve dnes – bol si stvorený aj ty pre danú chvíľu.