Letn(m)é čítanie
Slovo letmo znamená robiť niečo úchytkom, narýchlo, zbežne alebo povrchne, bez toho, aby sme sa veci venovali výrazne hlbšie. Požívame ho pomerne často. Je v našej slovnej zásobe. Môže tiež vyjadrovať pohyb vykonaný „za letu“.. Napríklad keď sa na niekoho letmo pozrieme, prebehneme letmým pohľadom knihu alebo v konverzácii sa letmo dotkneme istej témy. Toto slovo sa používa aj v športe, napr. letmý štart. Medzi synonymá toho výrazu patria slová: úchytkom, zbežne v rýchlosti, povrchne.. Toľko jazykové okienko, pre úsmev. Je celkom možné, že to slovo bolo odvodené od toho, že sa niečo deje v rýchlosti, „za letu“.. To ale teraz nie je predmetom nášho skúmania, aj keď pôvod našich slov používaných v našom slovenskom jazyku je v mnohom pozoruhodný. Slovo letmo je tak v mnohom podobné aj nášmu slovu – leto, ktoré prežívame. A pomaly sa blížime k jeho polčasu. Máme letné čítanie, ktoré si vždy a neraz aj veľmi starostlivo pribalíme ku batožine – na dovolenku, či na prázdniny. Čítanie je vždy dôležitou súčasťou našej dovolenky – čítanie na pláži, večerné čítanie. Niekedy si veľmi starostlivo vyberáme, aké čítanie si zoberieme k tomu času, ktorý je pre nás tak veľmi vzácny. Ideálne je, keď do našej batožiny si pribalíme aj Božie slovo, či Tesnou bránou. Máme však aj iné pomôcky ku čítaniu Božieho slova. To letné čítanie však nemusí letmé, iba tak v rýchlosti, aby sme mali pocit vnútorného sebauspokojenia, že sme si cez leto niečo aj prečítali. Môžeme mať však aj letmé čítanie, ktoré „akože“ čítame, tak povrchne, v rýchlosti, možno vtedy, keď niečo čítate, a neviete, čo vlastne čítate. Čitateľom kníh a románov sa to pomerne často stáva. Pre nich niekedy letné čítanie je čítanie naozaj letmým..
Je však dôležité povedať, či napísať, že letné čítanie takým rozhodne nemusí byť. Biblia, ako kniha kníh je kniha príbehov, ktoré nás vťahujú do epicentra diania. Biblia je komplexná knižnica rôznych žánrov, pričom naratívne príbehy tvoria približné až 75 percent celkového textu a posolstva. Zvyšok tvoria poučné knihy a poézia (15 percent), proroctvá 10 percent. To percento príbehov ma veľmi zaujalo. Dôležité biblické posolstvá a pravdy sú vyslovené a aj napísané formou príbehov, aby boli dobre pamätateľné. Nie sú to nejaké dogmatické poučky, ktoré by sme sa museli bifľovať každý deň. Práve tieto myšlienky sú dobre zapamätateľné pomocou biblických príbehov. Ako dieťa som mal veľmi rád príbehy o Jozefovi zo Starej zmluvy. Dôležité biblické posolstvá sú vyjadrené pomocou všetkých príbehov spojených napr. práve s ním. Jozefov príbeh som priam hltal v mojej prvej učebnici náboženstva žltej fary – Biblické histórie. V tom príbehu je toľko pravdy – vo forme príbehu Jozefa a jeho bratov. A vrchol je v posolstve Jozefa, keď im povedal: „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré…“ (1 M 50,20a) Príbeh života kráľa Dávida je tiež v mnohom pozoruhodný. No a na vrchole toho všetkého je príbeh života – Jeho pôsobenia, utrpenia, smrti, ale aj vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista. Mnohí počas leta radi navštevujú také hotely, či také ubytovacie zariadenia, ktoré majú svoj vlastný príbeh. Niektorí poslucháči majú radi napr. takých kazateľov, za ktorými je nejaký konkrétny príbeh. Ten svoj osobný príbeh života má nakoniec každý jeden z nás. A niektoré periodiká majú rubriku: Príbeh tohto leta – a ja dodávam – na viac, ako než len na letmé čítanie.
Po letnom slnovrate sa dni už pomaly a nenápadne skracujú, aký je to paradox. No stále sú dlhé na to, aby sme si ich mohli užívať plnými dúškami. Leto k nám prišlo po roku so všetkou tou ponukou, na ktorú sme tak dlho čakali. Výdych od školských povinností a nádych pre odpočinok. Často sa stalo, že isté udalosti doma, či aj vo svete nám „vyrazili“ poistky, či vybili baterky. Čas leta je príležitosťou tie baterky dobiť. Vraciame sa na tie obľúbené miesta – po roku, po viacerých. Ideme tam, kde si viem dobre oddýchnuť. Pre nás je to vždy Jadran. More je veľmi obľúbenou destináciou, ktorú si ale dnes nemôže dovoliť každý. My sme sa vrátili len pred niekoľkými hodinami, sme veľmi vďační. Ja som osobne študoval knihu Ester, ktorá má veľmi zaujímavý príbeh. Ani raz sa v nej nespomína Boh, tak, ako aj v Piesni Šalamúnovej. Tá kniha má taký dej, že to rozhodne nebude pre vás len nejaké povrchné letmé čítanie. Do tejto knihy sa dá priam ponoriť, keď máte dobrý študijný materiál. Počas tropickej dovolenky pri Jadrane, ani nie tak na pláži, skôr v tieni, som takmer každý deň prežíval príbeh Ester. A musím povedať, že tá kniha mi dala mnoho. Práve tam, počas letnej dovolenky – pri mori – mi prišiel čas ku biblickej knihe, ktorej dom doteraz nevenoval väčšiu pozornosť. A prišlo mi to tak trochu aj ľúto. Stalo sa tak až pri mori. A tam všetko prežívate inak: „Večnosť je slnko zmiešané z morom.“ (J.N. Rimbaud) Ponuka leta aj na čítanie je veľmi bohatá. Nie každý ho však také má – či môže mať. Mnohí majú existenčné problémy. Niekto ani dovolenku ani nerieši – pre iné závažné osobné problémy svoje, či svojej rodiny. A my vieme, že dovolenka je (tak trochu odľahčene) skoro ako nebo na zemi. A kedy je nebo na zemi? Na túto otázku odpovedá nasledovná myšlienka: „Nebo na zemi je všade tam, kde sú ľudia naplnení láskou k Bohu, k svojím blížnym, k sebe samým.“ (Hildegard z Bingenu)
Ponúkam vám (po dlhšej prestávke) viac, než len „letmé letné“ čítanie. Letmo je vtedy, keď je menej času. Letmé je vtedy, keď je to ako z rýchlika. Počas leta môže byť práve viac času na čítanie, na oddych a relax. To považujem za veľmi potrebné. A nielen počas leta. Ten čas je tu potrebný, aby to nebolo leto len tak letmo. Také rýchle a uponáhľané. Niekto v návale práce a povinnosti ide napr. na rýchlu dovolenku. Taká asi ani nemôže byť prospešná a užitočná, len je tak na „letmo“.. Čas je tá najdrahšia a najvzácnejšia komodita nášho života. Je jedinečný a neopakovateľný. Je nám vymeraný, čas nám daný nie je pre nás neobmedzený. Tu sa vraciam k môjmu obľúbenému inovátorovi, menom Steve Jobs (1955-2011), ktorého príbeh života ma veľmi zaujal. Tých posledných šesť rokov života – po diagnóze rakovine pankreasu všetko prehodnotil a nežil letmo, teda príliš rýchlo. Vedel si vychutnať každú chvíľu, každý okamih, jeho motivačné prednášky o bdelosti a pripravenosti boli jedinečné. Mnohí jeho poslucháči na to dodnes veľmi vďačne spomínajú. Aj nám sa tak často stáva, že žijeme letmo, úchytkom, že nás v našom živote zastaví už len diagnóza. Rýchle dovolenky, keď na nič nemáme čas – už ani na oddych a relax. Dnes tak častá diagnóza – vyhorenie – je pravdepodobne daň za náš veľmi rýchly a aj uponáhľaný život. Mnohí, keď im taká hraničná situácia neprišla – tak prišlo napr. vyhorenie, predali firmu, podnik a odišli niekde celkom inde, aby mohli začať a aj odznovu. Žiť primerane – to je asi to najlepšie. To potvrdzuje aj nasledovný citát: „Naším najhodnotnejším a najslávnejším veľdielom nech je žiť primerane.. Všetko statné: moc, bohatstvo, sláva – to sú len bezvýznamné dostatky a príspevky.“ (M. Montaigne) My kresťania by sme mali byť príkladom – pre naše okolie aj v tom, ako sa má oddychovať. Ktosi múdry povedal: „Svet sa mení naším príkladom, nie naším názorom.“ Božou vôľou je rozhodne aj náš oddych a odpočinok. A k tomu misionárka z Kalkaty nám odkazuje: „Skutočná svätosť spočíva v tom, že s úsmevom na perách plníme Božiu vôľu.“ (Matka Tereza)
Toto leto je darom Božej milosti. Pán Ježiš Kristus nám nám hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ (Mt 11,28) K odpočinku si vždy vyberáme bezpečné miesto, lokáciu, destináciu. Boh – a Otec Pána Ježiša Krista – mocou Ducha Svätého je našim najbezpečnejším miestom. To je tá skrýša Najvyššieho, v ktorej môžeme prebývať. Pán Ježiš Kristus je Tým, ktorý vracia človeku tú neraz aj stratenú dôstojnosť – dnes tak preťaženého človeka – nesúceho na pleciach tak veľa. A k tomu môj obľúbený autor píše: „Pomôcť človeku vrátiť jeho dôstojnosť je najväčší čin lásky. Znamená vrátiť mu to vedomie, že je milovaným Božím dieťaťom.“ (A.Grün) Leto je k tomu príležitosť, ako to všetko v ňom vykonané a prežité nebude rýchle a letmé.
Leto, ak nebude nám letmé – nám ponúka odhaliť skryté rezervy – čo je v nás, čo sme všetko schopní ešte vykonať v láske k nášmu Pánovi – a v našej ďalšej horlivej službe. Určite máme ešte skryté rezervy. Pozýva nás poznať a poznávať aj vlastný charakter, aj charakter iných aj takouto skúškou: „Charakter iných ľahko posúdite podľa toho, ako sa správajú k tým, o ktorých si myslia, že nemôžu pre nich nič urobiť.“ (M. Forbes) A to sa nedá len tak letmo..
Po dlhšej prestávke – si vám dovoľujem popriať požehnané, nie letmé leto v každom vašom novom dni – pri dobrom, viac než len letmom, oddychovom čítaní..