Efez IX – 3. misijná cesta ap. Pavla
Záver série
Podľa viacerých biblických vykladačov – 19. kapitola knihy Skutkov apoštolov predstavuje vrchol Pavlovej misie – a je nazývaná aj „Učebnicou prebudenia.“ Pavlova 2. misijná cesta bola namierená na Európu – teda centrálnu časť Grécka – tzv. Achaju. Po stopách Pavla v Grécku sme mali tú možnosť, ale aj milosť od Pána kráčať spolu s manželkou v apríli 2025. Ďalšia misijná cesta, teda posledná tretia – bola už na území dnešného Turecka – v Efeze. A to sme zažili vo februári 2026 (Celsova knižnica v Efeze). Z tejto „učebnice prebudenia“ v Efeze sa dozvedáme, teda z 19. kapitoly Skutkov apoštolov, že k prebudeniu nie je potrebné iba ľudské nadšenie, ale aj sila a moc Ducha svätého. Apoštol Pavel sa dozvedel po príchode do Efeze, že nikdy nepočuli o Duchu Svätom, ale Apollo prijal usmernenie, aby mohol plnohodnotne slúžiť práve v Jeho moci. Prebudenie v Efeze ozaj potrebovalo zrelého a silného hráča – teda Božieho Služobníka, ktorého by vzniknuté problémy nezničili. Takou osobnosťou bol ap. Pavel. Keď tam dorazil, už našiel služobníkov a tým odštartoval samotné prebudenie. Išlo o 12-stich mužov, ktorí poznali Krista, ale mali iba Jánov krst. Hneď v úvode sa ich ap. Pavel opýtal: „Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Otázka o Duchu Svätom bola rozhodne zásadná. Ani by s nimi nepokračoval ďalej, pokiaľ sa nedali pokrstiť ponorením a neprijali Ducha Svätého. Boli otvorení aj k prijatiu nových vecí – a to bola ich výhoda. Nemali žiadne náboženské predsudky, ako by aj mohli mať – a ako aj mnohí tom čase aj mali. Poznáte vetu A. Einsteina: „Je ľahšie rozbiť atóm, ako predsudok.“ Mohli si povedať, že nič „nové“ nepotrebujú a neprijímajú, ale boli tomu v mnohom otvorení. Prebudenie v Efeze začína otvorenosťou k novým Božím veciam. To je učebnica prebudenia – to tam čítame. Apoštol na nich položil ruky, oni prijali Ducha Svätého, hovorili jazykmi a prorokovali. Bol to kľúč k napredovaniu misie. Nepatrný začiatok, ale výsledok bol v mnohom ohromný. Malé horčičné semeno – je najmenšie zo všetkých. Ono prinesie veľkú úrodu, ale len vtedy, keď odumrie (J 12,24). To Pán Ježiš povedal gréckym prozelytom v tom známom odseku. On sám bol tým „nepatrným začiatkom“, keď prišiel na svet a narodil sa v Betleheme. Po trojročnom verejnom účinkovaní – prišiel čas to všetko vykonané dielo zavŕšiť na dreve Golgoty. A následne potvrdenie tohto diela nebeským Otcom vo veľkonočné ráno a po 40-dňich prijatím opäť do Božej slávy pri Vstúpení a zoslaní Ducha Svätého. Nepatrný začiatok a aké ohromné dielo – ako ten strom, ktorý vyrastie z malého semiačka a je tak veľký, že vtáci nebeskí môžu v ňom hniezdiť (Mt 13,32). Cez Ježiša, malé to „zrnko“ prišlo evanjelium do celého sveta. To nás chce povzbudiť v tom, aby sme sa nebáli nepatrných začiatkov. Tak nás k tomu povzbudzuje aj Božie slovo: „Lebo tí, čo pohrdli dňom malých začiatkov, veseliť sa budú a uvidia v Zerubábelovej ruke olovnicu.“ (Zach 4,10) Možno ešte aj inak povedané – dané do negácie: „Nepohŕdajte dňom malých začiatkov.“ Aj to, čo je tak malé a bezvýznamné na prvý pohľad – môže skončiť veľkolepo. Tu mi prichádza na myseľ začiatok stavby našej fary v roku 2003, keď sme kládli rok predtým základný kameň. Nepatrné začiatky – a Pán sa priznal k tomu dielu – a od jeho dokončenia uplynie 23. júna 2026 už 19.rokov. A môj nebohý svokor Viktor mi až po viacerých rokoch povedal, že si myslel, že mi to dielo nedokončíme.
Po troch mesiacoch došlo v Efeze k nezhodám, apoštol so svojím tímom sa oddelili, išli do tzv. Tyranovej školy, kde bolo možné usadiť mnoho záujemcov, teda poslucháčov. Tu každý deň prebiehali zhromaždenia. Každý deň – a nikomu to nepadlo rozhodne za ťažko. To miesto sa stalo tak populárnym, že všetci obyvatelia Ázie počuli slovo Božie (Sk 19,10). Popri tom sa cez Pavlove ruky diali mnohé zázraky, ale tri hlavné dôrazy boli – vyučovanie slovom, uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov. Odhady odborníkov sa v tom líšia, ale sú dohady, že zbor na vrchole mal 40.000 až 70.000 členov, čo je ohromný počet, ak si uvedomíme, o aké mesto vlastne hlavne išlo.
Efez – najtemnejšie a najokultnejšie mesto a miesto celého impéria – kvôli bohyni Artemis, či Diane. Chrám bol jeden zo 7-ich divov sveta. Bol 110 metrov dlhý, 50 m široký, so 125 mramorovými stĺpmi, ktoré na priečelí dosahovali výšku 18 metrov. Každý z nich vážil takmer 20 ton. Chrám bol rozdelený na tri časti – v tej poslednej bola samotná socha bohyne. Pod chrámom bol labyrint, kde sa odkladali poklady – a údajne tam nikto nikdy nič neukradol, až jediný krát, keď bol chrám vypálený a to údajne v deň narodenín Alexandra Veľkého. Potom bol opäť obnovený a stál tam až do 5. storočia. Samotné mesto bolo veľkolepou metropolou, s vlastným divadlom pre 20.000 ľudí. Bohatstvo mesta manifestovala aj hlavná trieda dlhá 4 km, vykladaná mramorom a lemovaná 8 m metrovými mramorovými stĺpmi. Do tohto mesta prúdili takmer všetci obyvatelia Rímskej ríše – k uctievaniu Diany. To malo zásadný vplyv na blahobyt mesta – vyrábali tam napodobeniny chrámu zo striebra. A každý chcel mať niečo také doma. Takže okultizmus a mocnosti temna – falošné uctievanie, pyšná aristokracia a veľký vplyv bohatej šľachty a remeselných cechov. A popri tom všetkom miestni čarodejníci improvizovali a napodobňovali Pavla – a to celé skončilo veľkým fiaskom. Po tom, čo sa tam všetko stalo, prišla bázeň na všetkých. To prinieslo novú vlnu pokánia, keď pálili knihy s touto tématikou. To bol veľmi dôležitý moment, aby sa ľudia očistili, posvätili a oddelili od pána. To bolo dôležité, aby zbor rástol – bolo odstránené vnútorné nebezpečenstvo – teda ich „cudzí“ bohovia. Po čase nepriateľ zaútočil „zvonku“, aj cez nám tak dobre známy antisemitizmus.
Pavlov najväčší boj však bol ešte len pred ním. V Efeze nemohol zamlčať: „Bohovia rukami urobení nie sú bohovia.“ A prebudenie, či reformácia mohli začať. Zlatník Demeter vyvolal vzburu proti Pavlovi, keď veľkými emóciami rozvášnil dav, ktorý sa dostal priamo do varu a vtrhol do divadla. V meste nastal chaos – a keď Židia „vystrčili“ von jedného z obrátených židov – istého Alexandra – a videli, že je Žid, ktorý im chcel veci vysvetliť, tak sa dostali všetci do tranzu, ktorý trval dve hodiny a kričali: „Veľká je Diana Efezská.“
Tri prekážky k prebudeniu – sú to predovšetkým peniaze a biznis. Demeter a jemu podobní strácali zisky, lebo ľud stratil záujem o modloslužbu. Apoštol Pavel napísal svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1 Tim 6,10) A mnohí tak zblúdili a zišli z cesty, na ktorú už nastúpili – aj kvôli mamone a bohatstvu. Druhou zbraňou bol antisemitizmus – nacionalistické cítenie tak veľmi poplietlo dav a keď videli, že prebudenie ide obhajovať Žid, dostalo ich to do agónie hnevu. A to tretie – to je ten padlý anjel, ktorý si vybudoval uctievanie seba samého pod rúškom danej bohyne. Ap. Pavel síce nebol napadnutý, ale veľa k tomu nechýbalo. Stojí však za zmienku to, o čom písal neskôr: „Nechcem totiž bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad svoju silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom. Veď my sami vypovedali sme už nad sebou výrok smrti, aby sme nedúfali v seba samých, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych.“ (2 K 1,8-9) Aké to teda muselo byť veľmi silné. A ešte jeden citát na dôkaz toho, aké to muselo byť silné a náročné v Efeze: „Že som sa v Efeze boril so šelmami ako ostatní ľudia, čo mi to osoží. Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: jedzme a pime, lebo zajtra umrieme.“ (1 K 15,32)
Ak by bol apoštol Pavel zomrel v Efeze – tak by maximálne po ňom zostal list Galatským, aj Tesalonickým. Všetky ostatné písal po efezskom prebudení. Timoteos dostal náročnú úlohu, aby zostal v Efeze a pomáhal blokovať bludné učenia rôznych bludárov: „Ako som ťa prosil, idúc do Makedónie, aby si zostal v Efeze a prikazoval niektorým nerozširovať iné učenie a nepridŕžať sa bájok ani nekonečných rodokmeňov, ktoré skôr napomáhajú skôr hádky ako Božie spravovanie spásy z viery..“ (1 Tim 1,3-4) Akoby to písal do dnešných čias, čo poviete..
List Efezským (z ktorého sme si tiež niečo prečítali) je jeho najúžasnejší list, v ktorom nerieši daný problém zboru (ako napr. list do Galácie), ale chcel poukázať na to, čím obyvatelia Efezu boli pred svojím obrátením. A to je posolstvo pre nás všetkých, aby sme si tento list čítali znova a znova – čím a kým sme teraz v Kristu.. Haleluja