Dynamika júna
Tieto mesiace: uplynulý máj a jún – sú po zime a jari v mnohom plné dynamiky a rozkvetu života. Tá sa výnimočným spôsobom azda najväčšmi prejavuje v prírode. Stačí trochu tepla, vlahy a aj slnka a všetko prudko a veľmi rýchlo rastie. A žiaľ, niekde ešte aj pretrváva. S príchodom vytúženej vlahy všetko sa hneď všetko zazelená. Sú to pestré mnohé odtiene zelenej – farby nádeje, ktorú tak často po tieto dni vidíme na stužkách maturantov. Práve ony majú farbu práve zelenú – a nevieme si predstaviť inú. V máji pred dvoma rokmi sme mali u nás na návšteve Rafaela z Cordoby, ktorý prišiel k nám v rámci programu Erazmus. Ten bol zelenou farbou u nás, v našom tatranskom prostredí priam nesený, pretože u nich údajne – už v máji je všetko spálené slnkom. U nás je všetko iné – všetko rastie do kvetu. V tomto zamyslení sa budem venovať predovšetkým mesiacu júnu – už naplno zelenému v rôznych odtieňoch. Ďakujeme za požehnanie mája a Ducha. Aj za čas už trvajúceho meteorologického leta. Na lúkach – v tých mesiacoch vidíme tú pestrú nádheru. Letná lúka je skvelým obrazom tejto nádhery Božieho diela. Albert Schweitzer to vysvetľuje takto: „Prečo zakvitne letná lúka? Lebo zakvitnú tisíce a tisíce malých kvetov.“ A ďalej vysvetľuje, že ideálne by bolo, keby tak zakvitla aj celá spoločnosť – a bola ako letnou júnovou lúkou. V pestrosti a kráse. To je zmysel bytia a žitia každej rastliny – rásť a priniesť kvet a neskôr aj ovocie. Rastlina je od toho, aby vždy rástla. V slovenskom jazyku je to priam aj zakódované – to nie je možno v žiadnom inom jazyku. Určite sme to všetci postrehli – všetko živé rastie. Ten gén a kód rastu je priamo do každej rastliny priam zakódovaný. Nikdy sa to vlastne ani nezastaví – nezakrpatie – možno len z nejakého výnimočného dôvodu. A čo človek? Človek má tiež rásť! V mladosti rastie do výšky – vidíme to veľmi markantne a viditeľne, keď niekomu povieme: „Ako tie vaše deti vyrástli“.. Ten vnútorný rast už nie je tak viditeľný, ale poznať ho po vždy ovocí. Pán Ježiš to povedal pri jednej príležitosti: „ Po ovocí ich poznáte.“ A to ovocie je tak veľmi dôležité. V závere svojej kázne na vrchu hovoril o potrebe rozlíšenia medzi pravými a nepravými prorokmi (Mt 7,15-23) Jedny od druhých poznať práve po ovocí, po ničom inom – to hovorí a prízvukuje Pán. A v danom odseku to pre istotu zopakoval až dvakrát, aby sme to neprehliadli. Ovocie je tak veľmi dôležité. Už od začiatku vegetačného obdobia všetko to smeruje k práve k ovociu. Je tu veľmi zaujímavá časová postupnosť – rast, kvet a ovocie. To je náplň jedného cyklu počas roka. A my smieme byť v tomto procese vlastne nonstop. Kvety oslavujú svojho Stvoriteľa. Naplnia svoj krátky život – keď zakvitnú. A potom príde ovocie – ale nie pri každej rastlinke. Niektorá zakvitne – následne odkvitne. Aj to má zmysel, aj keď nakrátko! A my nemusíme stáť bokom od toho všetkého – nás si Pán vyvolil, aby sme šli a prinášali ovocie – a naše ovocie aby zostávalo (J 15,16).
Do letného slnovratu, 21.júna máme najdlhšie dni – so slnečným svitom. Po najkratších dňoch v roku, v zimnom období, máme tie najdlhšie počas leta. Slnko svieti v plnej sile. Aj slnečnice rastú – sú priamo na slnku závislé! Aj keď sa občas zamračí, máme ho dostatok. V jednej pesničke spievame: „Nie vždy je slnko na oblohe..“ Tak sa deje aj v živote. No ono vždy svieti, aj keď je pod mrakom. A vychutnať si to môžeme počas letu lietadlom. Slnko potrebujeme nielen kvôli vitamínu D. Potrebujeme duchovné slnko, ktorým je náš Boh. Žalmista vyznáva: „Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje.. “ (Ž 84,12) Slnko také, či onaké, potrebujeme v každom novom dni, aj preto, aby sme iným slnko mohli priniesť, alebo aspoň sprostredkovať nejaký ten duchovný slnečný lúč. Pravdu má tento výrok francúzskeho prozaika a dramatika: „Aby si osvetľoval iných, musíš slnko nosiť v sebe.“ (R.Rolland) Všetko sa v tomto mesiaci rozbehne v ústrety životu – všetko rastie do nevídanej krásy. A nad ňou možno žasnúť vždy a nanovo. V júni prichádzajú už letné búrky, keďže začína meteorologické leto. A už sa objavuje často aj dúha. Tá ma sprevádzala aj pri operačnom zákroku 8.8.2022, keď som ju zahliadol nad Vysokými Tatrami. A čo k tomu hovorí pomerne známy španielsky spisovateľ? Konštatuje: „Dúha je šál neba.“ (R.Gómez de la Serna) Inými teda slovami: „Dúha je stužka, ktorú si nasadí príroda, keď si umyla hlavu.“ A trochu češtiny by nám nezaškodilo, v spojitosti s našou témou: „Povahy lidí jsou pestré jak rozkvetlá louka a tí nejčistší záři barvami duhy.“ (J.Pilka)
Aj mesiac jún toho mnoho ponúka, začína to Medzinárodným dňom detí. A tie deti sa veľmi tešia na letné prázdniny. A spolu s nimi aj my, ich rodičia a starí rodičia. Apropo – čo viete z dejín tohto mesiaca? Ponúkam niečo z histórie júna: v pôvodnom rímskom kalendári bol zasvätený bohyni Junone, podľa inej interpretácie mladým ľuďom a mladosti vôbec (lat. iuonores – mladší, mládež). V minulosti sme však nie vždy o šiestom mesiaci na území Slovenska o 6. mesiaci v roku – ako o mesiaci júni. V nedávnej minulosti sa totiž používali tzv. štúrovské mesiace, ktoré nesú spoločné znaky názvov mesiacov iných slovanských jazykov – ako napr. čeština a poľština. A v rámci štúrovského obdobia a aj používaného názvoslovia sa mesiac jún označoval ako lipen. Jeho názov bol odvodený od stromu lipa z dôvodu, že tento strom začal pučať až v 6.mesiaci v kalendári. Jún následne v osvoj 8 – deň prichádza s menom Medard, kedy môže následne dosť pršať, čo odpozorovali naši predkovia v tzv. Medardovej kvapke. V júni teda prichádza letný slnovrat, potom je to svätojánska noc – sviatok apoštolov Petra a Pavla a hneď následne vytúžený 30. jún s vysvedčeniami a začínajúcimi prázdninami.
Jún – to je rast a kvet. A na jeseň dozrieva ovocie. Aj Pán Ježiš hovorí o raste v prírode. Sám o sebe povedal: „Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie – prinesie veľkú úrodu.“ (J 12,24) Pán Ježiš sa pripodobnil práve tomuto zrnu, ktoré odumrelo a prinieslo mnohú úrodu. A ak to jediné, ktoré ako jediné zo štyroch vyrastie – prinesie mnohonásobnú úrodu (Mt 13, 23). Pán často používal obrazy z prírody – hovoril aj o poľných ľaliách, na ktoré sa často pozeral. A aj pravdepodobne obdivoval. Chodil s otvorenými očami: „A o odev prečo ste ustarostení? Viďte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú, hovorím Vám, ani Šalamún v celej svojej sláve sa neobliekal tak, ako jedna z nich.“ (Mt 6,28) K čomu má teda človek rásť a duchovne kvitnúť? No predsa k duchovnému napredovaniu a zvrúcneniu života. Človek do istého času do výšky, ako rastlina – no človek je predsa ešte niečo viac, je predsa Božím stvorením – človek má rásť najmä do hĺbky, nielen do výšky. Rásť v poznaní a rásť aj v múdrosti: „Počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.“ (Pr 9,10) Rásť do hĺbky v poznaní sily a moci modlitby: „Modlitba je nebeská voda, ktorou polievaš kvety v záhrade svojej duše, teda cnosti svojej duše, aby rástli a prinášali ovocie.“ (F.Saleský) Rásť aj v tom dôležitom duchovnom poznaní, o ktorom píše ap. Pavel: „Nezabúdaj, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba.“ (R 11,18) Sme nesení koreňmi našich predkov – ich mnohými zápasmi aj v rámci našej evanjelickej cirkvi. Nechce to byť len nejaká evanjelická kultúra našich predkov a predchádzajúcich generácii, ale žitá viera činná skrze lásku (G 5,6). Je také ľahké z toho všetkého vypadnúť a zabudnúť na to. Často sa to deje, mnohí zabúdajú na svoje korene – počet členov cirkvi a našich zborov klesá. A v liste Židom čítame: „Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej, aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili..“ (12,15)
A to je požehnanie týchto dvoch kalendárnych mesiacov – mája, aj júna. Je to duchovný rast, pretože všetko živé skutočne rastie. Ešte žijeme, môžeme duchovne rásť a napredovať. Aj v zmysle slov misionárky z Indie: „Radosť svieti z očí, z tváre, z každého pohybu. Nemôžete ju zadržať, lebo sa tlačí von. Keď ľudia zbadajú šťastie vo vašich očiach, uvedomia si, že ste Božími deťmi.“ (Matka Tereza) To je možné aj počas leta, oddychu, keď už mnohí cestujú za letnými dovolenkami. Ako dať svetu najavo, že sme Božími deťmi? Je to vždy aktuálna výzva v každom novom dni nášho života. Nemôžeme byť neutrálny v čase súčasnej duchovnej krízy – nenarodili sme sa preto, aby sme na to všetko pozerali iba z diaľky – a s istým odstupom. Narodil sme sa, aby sme rástli. A v tom je príhodný čas leta – iste aj každé ročné obdobie. Leto nám môže byť v mnohom najbližšie. Leto ako čas, keď môžeme do rúk zobrať Bibliu – nie ako z rutiny a povinnosti, ale v mori súčasného nepokoja ako záchranné lano a začítať sa v nej. To je manuál na ľudský život. Ktosi povedal: „Tam, kde ťa Pán Boh zasadil, tak tam máš kvitnúť.“ Tak nech sa tak stane pri každom z nás..