Efez VII – 3.misijná cesta ap. Pavla
Sme opäť a nanovo pri liste Efezským. 3. misijná cesta ap. Pavla v Efeze je nami prepojená aj s listom Efezským. Je to celkom zaujímavý projekt – študovať misijnú cestu ap. v Efeze a zároveň študovať list, ktorý bol určený práve týmto kresťanom, pôvodom pohanom. Nám sa tento duchovný projekt v mnohom veľmi osvedčil. V liste Efezským nájdeme dôležité posolstvo, ako v každom liste, ako v každej knihe v Biblii, či v Starej alebo v Novej zmluve. Tak to čítame v slove napísanom ap. Pavlom jeho mladému spolupracovníkovi Timoteovi: „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, je aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré.“ (2 Tim 3,16-17) Pripomeňme si text od Pavla v liste Rímskym: „Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej.“ (15,4) Čo všetko bolo nám napísané a pretlmočené veľkým apoštolom, to čítame, to rozoberáme. A tak je to aj s listom Efezským. Som vďačný, že aj toto mesto som navštívil, ako aj Atény, či Filips. Veľmi mi to pomáha – ešte viac sa ponoriť do samotného biblického textu, ktorý mám pred sebou – o to viac, keď som dané miesto navštívil. Vníma to ako „pridanú hodnotu“. Mali sme sestru Juditu v zbore, nedávno zosnulú, ktorá navštívila Izrael. A keď počula biblický text s miestom, ktoré poznala a priamo navštívila, tak vždy mi po službách božích povedala: „Brat farár, ako by som tam bola!“ A takú cestu sme často odporúčali aj bratovi biskupovi Jánovi Midriakovi, keď sme mu s manželkou rozprávali o našich zážitkoch z Izraela v roku 2009. On takú cestu dosť rázne aj odmietal, obávajúc sa, že by bol sklamaný z toho, čo by tam našiel a videl – ako aj z toho, že by tie jemu blízke texty stratili „patinu biblickosti.“ A aj tomu rozumieme.
Uvedomujeme si vždy a nanovo, že čas beží veľmi svižným tempom. Často o tom rozprávame, debatujeme aj s našimi blízkymi, s našimi priateľmi. Konštatujeme to pri oslavách, jubileách, pri narodeninách – ako ten čas veľmi rýchlo beží. Pri jednej príležitosti som sa to opýtal aj vtedy mojej 90-ročnej mamičky, či to aj ona tak vnímala vo svojej mladosti. Povedala tak jednoznačne a presvedčivo: „Nie!“ Čím to je, že nám ten čas veľmi rýchlo plynie? Často myslím, či aj predpokladám, že je to preto, že používame toľko techniky v našom každom novom dni, že to môže byť práve tým. A nie som v tomto názore sám a jediný. V jednej galérii som v tejto spojitosti videl obraz so splašenými koňmi. Ten obraz veľmi zaujal moju pozornosť – a hneď vedľa bol štítok s názvom obrazu: „Tak beží čas!“ Čas je naozaj pozoruhodný fenomén. Sviatkom Svätej Trojice sme skončili slávnostnú polovicu cirkevného roka, nasleduje tá bezslávnostná polovica cirkevného, či liturgického roka. Sám pre seba som si to tak, trochu aj odľahčene priblížil – že tá prvá polovica je ten náš „duchovný príjem“ – to je Božia investícia do nás – vo vianočnom, veľkonočnom a svätodušnom kruhu a tá druhá polovica – to je úloha pre nás – výdaj. Príjem a výdaj. A na konci cirkevného roku počujeme o posledných veciach človeka: „Čo to počúvam o tebe, vydaj počet, lebo už ďalej nemôžeš šafáriť.“ (Lk 16,2) Tak aj pre nás je to výzva – ako sme šafárili s časom. Pán do nás veľa investoval, ako sme investovali my sami. Ktosi povedal takú peknú myšlienku: „Čas – to je Boží dar nám – a čo my s tým urobíme, to je náš dar Bohu.
Apoštol Pavel píše do Efezu list a dáva im v ňom rôzne napomenutia. O tom čítame aj v 5. Kapitole, verše 1-20. V našom dnešnom odseku je mnoho pozoruhodného. Nemáme priestor na všetko. My si dnes chceme všimnúť takú pomerne známu výzvu určenú práve kresťanom v Efeze: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ Mal som dlho problém s týmto veršom. Dosť dobre som mu nerozumel: „Vykupovať“ čas – to je ako vykupovať tovar, keď je v akcii. Čo to znamená? Ap. Pavel toto slovné spojenie zopakoval ešte aj Kolosenským (4,5). Akoby ten verš z listu Efezským skopíroval do listu Kolosenským, alebo naopak! Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo. Pred tými, ktorí sú mimo cirkvi. Pred pohanmi toho sveta. Ukážme im, že sa dá žiť aj inak – než aká je koncepcia tohto sveta. Dni sú zlé. V akom zmysle sú zlé? Rozumieme tomu tak, že dni veľmi rýchlo plynú a bežia. Deň za dňom mesiac za mesiacom, rok za rokom. Dni sú v tom zlé, že sú zotročené. My sami sme ich zotročili našou zaneprázdnenosťou. Čas potrebuje vykúpenie do slobody. Práve tak vykúpenie, ktorého sme sa stali účastnými vďaka dielu Pána Ježiša Krista. On nás vykúpil do slobody. Čas potrebuje priamo vykúpenie do slobody. Najlepším príkladom ako na to, je Pán Ježiš sám, ako On narábal s časom, nikdy sa nenudil a vedel ho vždy správne investovať do ľudí, do nás – lebo vedel , že Jeho čas je veľmi ohraničený. Vedel, že na tomto svete bude veľmi krátko! A tou Jeho najväčšou investíciou v čase – bola a je láska. A to zostáva teraz a navždy. Tak aj náš život je v mnohom ohraničený. Max Kašparů, ktorého knihy veľmi rád čítam, lebo píše zo života a do života – v jednej napísal toto. A tohto citátu som sa veľmi chytil: „Čas a láska sú dve základné veličiny ľudského života – čas je formou pre lásku a láska smie byť obsahom času.“ Čas a láska. Nezabudnime na to ani dnes, keď čas napreduje kozmickou rýchlosťou. Zanedlho je tu advent, Vianoce a ďalší rok.
Hodil by sa nejaký dobre zapamätateľný príklad. Ponúkam vám ho. Možno ho už poznáte, ale je dobré si ho občas pripomenúť. Máme radi skutočné príbehy, ktoré si ľudia, poslucháči, členovia zboru dobre pamätajú a aj po rokoch sa k nim vracajú. Príbeh o hodinárovi, ktorý bol postihnutý rakovinou. Sám pre seba zostrojil špeciálne hodiny. Miesto 12 číslic napísal – keďže žil v Nemecku – Zeit ist Gnade. Pri každom pohľade si uvedomoval, akou milosťou je čas. Dar, ktorý sa nám už nikdy nevráti. Čas, ktorý plynie všetkým rovnako. Aj my by sme potrebovali také hodiny, čo poviete? Či postačí iba táto úvaha. Čas, ktorý žijeme, je milosťou od Pána. Tých pár rokov nášho pozemského putovania. Na kvalite im pridá Láska. Všetko sa míňa, iba láska zostáva. Teraz zostáva to troje – viera, nádej, láska, ale najväčšia z nich je láska (1 K 13,13). Sme zdraví, čas berieme ako samozrejmosť.
Istá autorka, menom Annie Dillardová až pri pohľade na presýpacie hodiny si uvedomila, že toho času je stále menej a menej. Je to ozaj pozoruhodné sledovať aj presýpacie hodiny. Možno by sa nám doma zišli. Aj nám raz príde tá chvíľa zúčtovať, ako sme spravovali svoj život, ako sme nakladali so svojimi hrivnami, či sme ich zveľaďovali, či sme ich zakopali. Ako sme narábali s časom svojho života. Jedna pekná myšlienka konštatuje: „Zlou správou je, že čas letí. Dobrou správou je to, že ty si pilot.“ (M.Altshuler) Ty si pri kormidle! Ty určuješ – do čoho áno – do čoho nie. Ty si správca, ty si šafár – ty si manažér. Nezabúdaj na túto dôležitú pravdu svojho života. Veľmi dobre poznáme obraz Mŕtveho mora. Otázkou je – prečo zomrelo? A obrazný výklad jeho pomenovania sa vysvetľuje takto: zomrelo, pretože iba prijíma a nič neodovzdáva. Do Mŕtveho mora sa vlieva rieka Jordán, v ktorej bol pokrstený Pán Ježiš Kristus. Zomrelo na svoju lakomosť? Áno! Aj také sú výklady, obrazy a metafory. Iba prijíma, ale nič neodovzdáva. Nepodobáme sa mu niekedy až veľmi..
Potrebovali by sme pestovať istú duchovnú ekonomiku, ku ktorej nás práve pozýva 90 žalm. To bude modlitba na záver dnešného zamyslenia: „ Pane, uč nás počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“ Veľa času strácame neraz aj nezmyselnými aktivitami. Možno dochádza k tomu, že dokonca zabíjame čas. Ktosi múdry povedal, že nad 5. Božím prikázaním by sme mali ešte aj takto rozmýšľať aj takto: „Nezabiješ čas!“ A ktosi múdry tiež povedal: „Čas, ktorý si dostal – to je dar od Pána Boha pre teba – čo ty s tým časom urobíš, je tvoj dar pre Pána Boha.“