Trojjediný Boh  –  Otec, Syn i Duch Svätý

Boh s nami, Boh za nás, Boh v nás

   Máj vrcholí dnešným posledným dňom, ktorý pripadá práve na nedeľu. Máme druhý spln v mesiaci máji a slávime sviatok  Svätej Trojice.  Tajomstvo Trojice je veľký tajomstvom. Je to nepostihnuteľné tajomstvo. Je nad  všetky naše definície, slová, poučky, výklady, exegézy. Nad všetky tie múdre knihy, ktoré boli napísané na túto tému. Tak to vystihuje aj text, ktorý mal Šalamún pri posviacajúcej reči chrámu v Jeruzaleme: „Či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a  nebesá  nebies Ťa  nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento chrám, ktorý som postavil.“ (1 Kr 8,27)  Chrám je obmedzený priestor, ktorý  nijako nemôže obmedziť neobmedzeného Boha. Je nad a nado všetko! Prevyšuje všetko mnohonásobne nespočetnekrát. Boh je tak veľký  –  a paradoxne, zároveň tak malý, že sa zmestí do malého ľudského srdca. My ľudia máme radi obrazy, aby sme si to trochu uľahčili. Veď aj Božie slovo má podobu Slova nášho ľudského, aby sme mu mohli aspoň sčasti porozumieť. Aj naše ľudské slová sú v mnohom obmedzené, ak píšeme o Bohu rôzne úvahy, myšlienky a meditácie.  Nebesá nebies Ho nemôžu obsiahnuť  –  a čo sa popri tom „zmestí“ do jednej kázne na cca 20 minút, ktorá má zaznieť v obmedzenom priestore chrámu?  A predsa sa vždy o tom pokúšame vyjadriť neopísateľné a „postihnúť“ slovom to, čo je vlastne postihnuteľné.. Ako ten chlapec, ktorý chcel  prečerpať more do jednej malej jamky. No dá sa to? No nedá sa to..

   Tak si to trochu zjednodušíme, pre našu ilustráciu a dáme to do troch kôpok. Tento obraz možno poznáte, možno nie, možno bude pre nás nový  –  hodí sa na dnešný sviatok svätej Trojice. A to je aj zároveň dôvod, aby sme opäť siahli po liste Efezským (1,3-14), tom majestátnom úvode  –  to sú ako fanfáry na úvod skladby, nejaká overtúra a predohra k niečomu veľkolepému. My ju máme na konci slávnostnej polovice cirkevného roka. Predohra bola vždy dôležitou súčasťou skladieb, opier, symfónii. Tak aj ap. Pavel tak veľmi slávnostne začína svoj list z väzenia  – v gréckom origináli je to jedna jediná veta. Je to poriadne rozvitá veta. Je to ako košatý strom plný ovocia. Sú tam zastúpené všetky tri osoby Trojice  –  Otec, Syn i Duch Svätý.

     Boh s nami.  To sú Vianoce. Ap. Pavel píše: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,  ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkým duchovným požehnaním. Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil v Ňom.“ Boh je nás Otec, Otec všetkých nás  –  v modlitbe Pánovej Ho tak pravidelne oslovuje. Môžeme ešte aj dôvernejšie:  „Abba  Otče.“  Aj to poznáme od Pána Ježiša, ktorý vyslovil v modlitbe v Getsemane: „Abba Otče, Tebe je všetko možné..“  (Mt 14,36) A všetko to začalo na Vianoce, keď sa narodil. No plán spásy bol hotový a pripravený už dávno  –  už vtedy, keď prvý človek zhrešil v rajskej záhrade. Roky a stáročia plynuli, zdanlivo sa nič nedialo a predsa sa dialo. 400 rokov pred narodením Pána sa viditeľne nič nedialo, preto Ján Krstiteľ po svojom vystúpení  vyvolal toľko otázok. V Jánovom evanjeliu čítame:  Židia z Jeruzalema poslali k Nemu  kňazov a levítov, aby sa Ho spýtali: Kto si Ty? Vyznal a nezaprel: Ja nie som Kristus (J 1,19-20).  On mohol na seba strhnúť všetku pozornosť, no neurobil tak – a upozorňoval na Krista a dokonca povedal: „Medzi vami stojí Ten, ktorého vy neznáte.“ (J 1,26). Bolo to veľké pokušenie, ktorému však  odolal.  On nie je Kristus, on pripravuje ľudské srdcia ne jeho príchod. O ňom platí: „Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Immanuel, to v preklade znamená : „Boh s nami.“ (Mt 1,23) To je veľmi dôležité: Boh s nami. Už nikdy proti nám. Ap. Pavel to vyjadril takto: „Keď Boh za nás, tak kto proti nám. Ten, ktorý neušetril vlastného Syna akoby nám v ňom nedaroval všetko?“ Tak mi to teraz nedávno napísal pán doktor Henrich Klečka z Liptova: „Jediný, Milujúci a najmocnejší s nami. Kto a čo proti nám?“    Niečo podobné čítame v tejto našej biblickej overtúre: „V Kristu sme požehnaní všetkým duchovným požehnaním.“  Ak máme Krista, máme všetko najdôležitejšie pre nás život – aj pozemský, aj ten večný.  Skončila sa doba „pomyselného“ nepriateľstva  –  je to potvrdené  – V Ježišovi je Boh za nás, už nikdy nie proti nám. A všetkým tým, čo konal, to potvrdzoval. Miloval hriešnika, ale nenávidel hriech. Vyhľadával stratené existencie, dával im novú šancu a príležitosť pre nový začiatok a štart.

    Boh za nás.   To je Veľká noc.Nebola až tak dávno. To sú druhé v poradí výročné kresťanské sviatky.  Boh sa postavil celou svojou váhou bytia za hriešnika, na jeho stranu. Tu môžeme nadviazať aj na tú prvú časť, ktorej sme sa venovali len pred malou chvíľou. Ježiš sa postavil na naše miesto, Ježiš sa stal hriechom za nás, aby sme my boli v ňom spravodlivosťou pred Bohom (2 K 5,21). To je tzv. milostivá výmena. Ježiš na kríži nemal skončiť! Na kríži som mal skončiť ja, mne však bola darovaná sloboda vydobytá krvou Kristovho kríža.  Pozoruhodný je príbeh istého misionára, ktorý išiel so zvesťou evanjelia k ľudožrútom.  Istý muž z jedného afrického kmeňa, ktorý vôbec prvýkrát počul evanjelium, tak zareagoval tak, že priamo zakričal: „Dajte Ježiša dole z kríža! Tam patrím ja!“  To my sme to takto doteraz ešte nevyznali, aj nepovedali ani na Veľký piatok, keď sme ho slávili.  Veľká noc je teda najstarším kresťanským sviatkom aj z toho dôvodu. To je to prvé, čo prví kresťania slávili: Ježišovo víťazstvo nad smrťou. Dokonca sa vo veľkonočné ráno zo smrti vysmievali. Čítame o tom v tej slávnej kapitole o vzkriesení: „Pohltená je smrť vo víťazstve.  Kde je,  ó smrť tvoje víťazstvo, kde je ó smrť, osteň tvoj?“ (1 K 156,54-55) No a v našom odseku to máme napísané apoštolom: „V Ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti , ktorou nás bohate zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou..“ To je základ. Boh za nás – skrze svojho Syna Ježiša Krista

    Boh v nás.  To sú nedávne Turíce.Práve tieto posledné výročné sviatky -majú toľko názvov a pomenovaní, ako žiadne iné  –  Rusadle, Turíce, Letnice, Svätodušné sviatky. My si z tohto môžeme vybrať to, čo je nám najbližšie. A to je tiež jedna veľká a nevyčerpateľná téma.  Pri návšteve Turecka vo februári tohto roku sme s manželkou navštívili aj Kappadókiu, odkiaľ boli Židia na slávnosti v Jeuzaleme (Sk 2,9). Na prvé Letnice boli mnohí z mnohých národov, boli aj z tejto destinácie  –  tak sme to nejako  zvlášť prežívali pri pobyte v obydliach z piesku, kde sa potom aj prví kresťania ukrývali pred prenasledovaním. Ešte aj takéto prepojenie sme tam cítili  –  na prvé Letnice.  Mám pred sebou oltárny obraz v Prešove, kde je stretnutie Pána so ženou Samaritánkou, ktorej Pán Ježiš povedal: „Boh je duch a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v Duchu a v pravde.“ (J 4,24) A je to dobrý Duch, ako to potvrdzuje aj môj konfirmačný veršík z 21.mája 1978 v Prešove: „Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď ty si Boh môj! Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi.“ (Ž 143,10) Je tých veršov mnoho. Tak napr. ešte: „Všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží.“ (R 8,14)  A nemožno obísť text: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je  svätý a tým ste vy.“ (1 K 3,16)  Boh je v nás skrze Ducha Svätého. O tom tak mocne vydával svedectvo Pán v troch kapitolách po sebe, keď vyučoval o Duchu Svätom. Za všetky tie verše spomeniem ten jeden jediný: „.. Duch pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nezná. Vy Ho znáte, pretože pri vás zostáva a bude vo vás.“ (J 14,17-18) Ježiš zasľubuje: bude vo Vás..  A v našej overtúre ap. Pavel píše. „..boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva.“

     V našom dnešnom odseku  –  čítame o tom, čo všetko Boh do nás investoval. Čítame o tom, všetkom, čo sme od neho získali darom Božej milosti. To sme získali počas Vianoc, Veľkej noci a Letníc. To je Boží kapitál investovaný do nás.  To je to ohromné dedičstvo – Boh s nami, za nás a v nás. Keď nám bude ťažko, ale aj keď nám bude dobre, spomeňme si na to, ako je nám Boh predivne prítomný vo všetkom..  S vďakou za príjem  –  teraz v druhom polčase cirkevného roka prichádza čas pre výdaj  –  z toho všetkého prijatého. Budeme toho vôbec schopní?  Po Trojici nás čaká 25. nedieľ po sv. Trojici.. Bude toľko príležitosti  – chopme sa toho – s láskou a vďačnosťou za to všetko prijaté. Božie slovo nás v tom veľmi  motivuje: „Zdarma ste prijali  –  zdarma dávajte.“ (Mt 10,8) Toľko sme toho prijali  –  toľko toho môžeme odovzdať tým všetkým v našom okolí. Pán nech nám v tom všetkým žehná.