Na prelome mája a júna
Zamyslenie na lavičku
Máj vrcholí. Máj v počte maximálnych 31 dní je už čoskoro minulosťou. Začal splnom, skončí splnom. Stáva sa to výnimočne, raz za dva – tri roky. Máj má tri dekády – trikrát po desať dní – a ešte plus jeden deň. Tá prvá bola veľmi suchá, potom prišiel vymodlený dážď. Druhá bola v prudkom ochladení, keď nás ešte sužoval mráz. A na konci mája začalo leto, teda v poslednej, tretej dekáde prišlo prudké oteplenie. A až také sme nečakali. Prichádza jún a leto sa akosi rýchlo rozbehlo. Školákom počas takých teplôt bude ešte v škole poriadne horúco. Rekapitulujme tri dekády mája, každá bola iná – a už by bola aj potrebná ďalšia vlaha. V máji sme slávili naozaj všeličo. Slávili sme aj Deň práce, Deň matiek, mali sme Pánovo Vstúpenie, je za nami zoslanie a aj vyliatie Ducha Svätého. A na konci bude ešte Svätá Trojica. V posledný deň, v nedeľu, skončí slávnostná polovica cirkevného roka. Máloktorý mesiac je v takej pestrosti a rôznosti. Máloktorý mesiac ponúkne toľko, koľko nám dal mesiac máj. V tej prvej polovici veľkonočný, potom prišiel svätodušný okruh, najkratší zo všetkých. A odštartovalo to Pánovo mocné vstúpenie, ktoré má takmer kozmologický dosah – Pánovi je všetko poddané pod nohy (Ef 1,20-23). Je mi to aj trochu ľúto, že to v cirkvi nevieme tak srdcom precítiť a prežiť – čo všetko Ježišovo Vstúpenie pre nás osobne znamená. Nebola to rozhodne len a len Jeho súkromná záležitosť! Iste, týkalo sa to Ježiša, bol intronizovaný vo večnosti – tam, kde bol aj predtým, než prišiel na našu zem. Boh „konfirmoval“, teda potvrdil Jeho dielo na našej Zemi, keď Mu všetko poddal pod nohy. Nebesá sa museli radovať naplno – bola to priam neopísateľná nebeská udalosť – v Jeho opätovnom návrate. A príde čas, kedy sa to stane opäť zjavným aj navonok – v Jeho opätovnom návrate – a nemusí to byť až také vzdialené. A celú tú slávnostnú polovicu sme v predspeve spievali: „..prihovor sa Otcu za nás, Ducha pravdy zošli na nás..“ Je to veľmi mocné. Málokedy to, čo spievame hneď v úvode našich služieb Božích – vieme tak precítiť až do hĺbky srdca. Aj myslime na to, čo spievame. Ducha pravdy veľmi potrebujeme, Toho, ktorého svet nezná a nevidí a preto Ho nemôže prijať. Pri nás zostáva, my Ho poznáme, pretože je aj v nás (J 14,15).
Ježišovo Vstúpenie je zavŕšenie Božieho diela cez Jeho Syna na tomto svete. Všetko dobre dopadlo, diabol to dielo chcel mnohokrát prekaziť a celkom zmariť. Vieme, že nie jeden, ani nie dvakrát. Stalo sa tak na začiatku Jeho verejného účinkovania, keď Ho diabol pokúšal a chcel Ho doviesť od Jeho poslania (Mt 4,1-11). Bolo to tak aj počas Jeho verejného účinkovania, keď Pán oznámil svoje utrpenie, tak Peter povedal: „Pane, nech Ti je Boh milostivý, to sa Ti nesmie stať..“ (Mt 16,22-23) A Pán mu povedal: „Satan choď za mňa, nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské. A ešte aj v tej poslednej chvíli, keď bol Pán na kríži, tak Ho diabol provokoval cez ľudí, ktorí boli pod krížom a potriasali hlavami: „Hej ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, zachráň sa, zostúp z kríža.“ (Mk 15,32) Nepodarilo sa mu to! A tak Ježiš mohol vysloviť na kríži: „Dokonané!“ To zvolanie: „Hej, ty!“ mi príde ako urážlivé, nedôstojné a veľmi pohŕdavé. Ako to dnešné tzv. „hejtovanie“ – o ktorom dnes tak často čítame, počujeme, ako aj o často nedôstojnom správaní sa k druhému človeku. To slovo vošlo už aj do nášho slovníka a znamená: verejne prejavovať nenávisť, opovrhnutie, alebo aj vyjadrovať silný nesúhlas s niekým, či niečím – najmä v online priestore na sociálnych sieťach. Deje sa tak v priebehu roka – a v tomto mesiaci, mesiaci lásky to nijako neustalo.
Máj lásky, čas. Čas na lásku je vždy – bolo by málo milovať iba v máji, aj keď má taký špeciálny prívlastok. Pravdivý je citát: „Láska nie je to, čo cítime.. Láska je to, čo robíme.“ (D.Mitchell) To nám dokázal predovšetkým Kristus. Iste, láska bola v jeho láskavých slovách, ale lásku predovšetkým prejavil v čine na dreve golgotského kríža. To je tá Jeho láska, ktorá nikdy neprestane a nikdy nezanikne (1 K 13,8). A keby nebolo vojen, konfliktov, nedorozumení – máj by bol ešte omnoho krajší. Nielen máj, ale svet, ako taký. Nepodceňujeme silu a moc zla, ale môžeme si líhať pokojne, pretože v tomto svete nie je bezvládie, Boh je na tom správnom mieste. Boh sedí na tróne. O tom vydáva mocné svedectvo aj kniha Zjavenia Jánovho (napr. 4. kap). To je maják našej nádeje. O to sa opiera naša viera, ale naše vnútorné presvedčenie. Ďakujeme za toto mocné požehnanie mája a Ducha – aj vo Vstúpení Pána na nebesá! Ak dá Pán, tak až o rok ho budeme mať opäť. Budú sa stavať máje, v nasledujúcom mesiaci júni sa „júne“ však stavať nebudú. No predsa aj jún ponúka „junijáles“, ako v máji bol majáles. Pestrosť a rôznosť mája bola neprehliadnuteľná. Každý si mohol vybrať to svoje, čo mu je tak blízke. Bolo toho mnoho duchovného, aj svetského. Sme v cirkvi rôzni, v tom predspeve spievame a prosíme o duchovné zjednotenie : „..zošli nám Ducha Svätého, ktorý by aj naše srdcia sám ohňom zapálil – a pri rozličnosti jazykov všetky národy v jednotu viery zhromaždil.“ Zjednocujeme sa so všetkými národmi, ale aj my doma, domáci viery – napriek našej rôznosti – pováh, zmýšľania, či aj politického presvedčenia. A Kristus jediný má moc to všetko zjednotiť. A to je Jeho cirkev, ktorá je v tomto svete a ktorej vznik sme si nedávno pripomínali počas Svätodušných sviatkov. Nikomu sa to tak „nepodarilo“ tak mocne – spojiť tú rôznosť a pestrosť sveta – do jednej cirkvi. A tak je to vlastne aj s májom – je tak pestrý a rôznorodý a v tých 31 jeho dňoch sme našli toho naozaj mnoho.
V máji prišiel čas aj na moju lavičku. Pod brezou, vo dvore, za farou je lahodné sedenie. Mám tam veľmi milé chvíle, rád si na nej čítam. Ako každá lavička – ponúka odpočinutie. Máte aj vy svoje obľúbené miesta. Náš Pán veľmi rád navštevoval Getsemanskú záhradu so svojimi učeníkmi (J 18,2). Judáš tam chodil s ostatnými učeníkmi. A Ježiš vedel, že práve tam raz bude bojovať jeden z najťažších svojich zápasov. A ten najťažší na dreve Golgoty. Prichádza leto a s tým aj ponuka na odpočinutie a relax. Pán nás pozýva tým známym slovom: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa preťažení a ja vám dám odpočinutie.“ (Mt 11,28) Oddych – to nie je len akože „ničnerobenie“, ale je to aj obzretie sa za tým už prežitým, už vykonaným. Pán Boh, keď stvoril svet – tak v siedmy deň si odpočinul – videl dielo svojho stvorenia (1 M 2,2). Videl, že to bolo dobré, to je refrén diela stvorenia 1. kapitoly na začiatku Biblie. To bolo Božie pravidelné aj obzretie sa za tým všetkým – stvoreným pre úžitok, osoh, aj odpočinutie človeka. Dajme tomu, že sa „kochal“.. A prečo nie! Kocháme sa v prírode, na lavičke, máme niečo na čítanie. Božie dielo stvorenia nás obklopuje, aj to je možné čítať a byť v úžase. Akosi sme prestali žasnúť. Príroda je Božia učebnica. Mám rád pohľad na rieku zhora – „from abowe“.. Taká rieka sa krúti sa, točí sa. Ako ste si určite všimli, nikdy netečie priamo, ale meandruje. A prečo sa tak deje? Voda vždy hľadá cestu s najmenším odporom. To je Božia príroda, Jeho učebnica, ktorá nás učí: „Rieka nás učí, že vytrvalosť je silnejšia, ako sila.“ (L.Nault)
Máj nám toho mnoho dal. Pripomenul nám opäť mocný Ježišov príbeh, Jeho povýšenie, po čase Jeho poníženia. Aj to je cesta – všetko má svoj čas. Taký odsek k tomu nájdeme v liste Filipským 2,5-11. Aspoň malý úryvok: „..ponížil sa a bol poslušný do smrti a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil..“ Stav poníženia nie je trvalý a konečný. Konečným stavom pre Ježiša bolo Jeho povýšenie v nebesiach. Všetko je len otázkou času a musíme byť trpezliví – je len a len do času. Po čase poníženia, príde čas povýšenia. A to mi pripomína tento citát: „Musíme byť ochotní vzdať sa života, ktorý sme si naplánovali, aby sme mali život, ktorý nás čaká.“ (J.Campbell) Aj to je motivačný citát. Vzdať sa života, ktorý sme si naplánovali, aby sme získali niečo ešte vyššie. A k tomu nám môže pomôcť aj záťaž, či bremeno, ale aj utrpenie. V utrpení vždy rastieme. V komfortnej zóne sa nerastie. V našom Spevníku máme pieseň o palme, ktorá rastie pod bremenom. Pieseň 505 je venovaná bolesti a utrpeniu v ľudskom živote: „Čím väčší kríž, tým väčšia viera, palma pod bremenom rastie, kresťan si zo sĺz perly zbiera – a nezlomí ho nešťastie, jeho viera v kríži silnie, prekoná každé súženie.“ V období po Svätej Trojici je možné, že po nej siahneme a budeme spievať to, čo nachádzame aj v poslednom verši: „Ukrižovaný, daj mi Tvoj kríž, vždy úprimnejšie milovať, uľahčí to, čo mi naložíš, najmä však pomôž – vieru, lásku, nádej vo mne a kríž prenášať pokorne.“ A to mi pripomína tento jedinečný citát: „Ľudská schopnosť niesť záťaž je ako bambus – je oveľa pružnejšia, než by ste si na prvý pohľad mysleli.“ (J. Picoult)
Máte aj vy svoje asociácie s májom. Pokračujte v úvahách ďalej.. S májom, ale aj júnom sa spájajú maturity – tie zelené stužky nádeje. Už nie je priestor o nich písať.. Máj sa pomaly končí – začiatkom júna pokračujte ďalej v úvahách.. Vždy bude nad čím uvažovať – v lone Božej prírody, ale aj vo svojej komôrke, či aj na tej vašej lavičke..