Efez  VI  –  3.misijná cesta p. Pavla

     V centre našej pozornosti je Efez, mesto v dnešnom Turecku, v bývalej malej Ázii, kde sa konala 3. Misijná cesta ap. Pavla. Trvala tri roky (Sk 20,31), pôsobil predovšetkým tam  –  zameral svoju misiu na obyvateľov mesta, nakoľko išlo o veľmi významné stredisko vtedajšieho sveta. Stál tam chrám bohyne Diane, jeden zo starovekých divov sveta. Prúdili tam celé davy ľudí, povedané dnešnou rečou  –  autobusové zájazdy, aj výletné lode (keďže v Efeze bol kedysi aj prístav).  Bolo to staroveké mesto, dnes už prístav nemá, keďže more sa posunulo o niečo nižšie.   Dnes sú to predovšetkým letecké zájazdy, prúdia tam dnes denne tisíce ľudí  –  tak tomu bolo aj v staroveku. My sme to zažili vo februári tohto roku, podľa nášho kalendára bola ešte zima, ale turistov bolo v tom čase tam už neúrekom. A koľko ich je teraz , keď  im sezóna beží v plnom prúde  –  nie, že až teraz v máji začala. Ap. Pavel venoval zvýšenú pozornosť tomuto mestu, napísal aj list tomuto zboru z väzenia, keď spomínal na časy svojho pôsobenia a účinkovania v tomto priestore.

    Dnes sa opäť  pozrieme do listu Efezským, do jeho úvodu. Je pozoruhodný, veľkolepý a majestátny. Budeme ešte nad ním uvažovať v spojitosti aj so sviatkom svätej Trojice. Aj dnes  –  sa pri tomto odseku zastavíme (Ef 1,3-14) a všimneme si jednu pozoruhodnú skutočnosť. Čo nás prvé napadne, keď  si opakovane tento text prečítame niekoľkokrát po sebe? Postrehli ste to? Našli ste  to? Neuniklo vám to?  To je teda hádanka v spojitosti s týmto textom. Je to písmeno „v“ –  v ako predložka. V  rôznych podobách a moduláciách  – malé, aj veľké –  v Kristu, v Ňom, v Pánovi, Kristus vo mne. Apoštol Pavel  miluje písmeno –  v. Je do neho priam zamilovaný. Pre svoj život našiel niečo podstatné. A to, čo našiel sám pre seba, ponúka aj iným. Našiel to pred Damaskom, bolo mu to ponúknuté. On to prijal, aj keď sa sám cítil toho všetkého v mnohom nehodný (1 K 15,8-11). Ak sa tak stalo aj pri tebe, pri nás všetkých  –  tak sme našli to podstatné aj my všetci pre náš pozemský život.  Je to silové pole  –  v Kristu. Zem má svoje magnetické pole, Kristus má svoje silové pole. Tento text nás pozýva priam do dobrodružného duchovného života  –  v Pánovi. 

    Vychutnajme si niektoré texty  –  ten najznámejší už dobre poznáme:  „Radujte sa v Pánu, opakujem radujte sa.“  To je z listu Filipským (4,4), ktorý text sme len  nedávno mali. Je pravdou, že sa niekedy aj rozžialime, ale to je to silové pole  –  v Kristu, do ktorého sa môžeme vždy vrátiť.  Alebo: „Nieto už odsúdenia tým, čo sú v Kristu Ježiši.“ (R 8,1) To je silové pole Krista. Mimo Krista je veľa odsudzovania  a aj posudzovania. Často to robia iní, možno aj na našu adresu, často to robíme (iste niekedy aj nechtiac a neuvedomujúci si) aj my  –  na adresu iných. Ale v Kristu  –  to je chotár, ktorý nás nepustí až natoľko, aby sme to robili pravidelne. V liste Efezským čítame: „Posilňujte sa v Pánu a v moci jeho sily.“ (Ef 6,10) To je dôležité miesto, kde sa nám dostáva pomoc pre našu bezmocnosť. A ten priestor môžeme nájsť tak – ak ho budeme hľadať, ako aj nás našiel (keď nás hľadal) náš nebeský Otec skrze Pána ježiša Krista. A k tým miestam, s predložkou V  –  je ešte jedno, z pomerne dôležitých: „Z Neho  aj vy ste v Kristu Ježiši , ktorého nám Boh  učinil  múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby platilo, čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánu.“ (1 K 1,30) Ktosi si dal námahu a všetko to spočítal a  tých  miest  napočítal je vyše sto.  Je to proste neprehliadnuteľné!  Z Biblie nám to priam obije do očí. No chce predovšetkým zasiahnuť naše srdce.  A predsa mi to nedá  –  nespomenúť ešte jedno dôležité miesto: „Preto ak je niekto   v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci sa pominul a  hľa nastali nové.“  (2 K 5,17) Rád sa vraciam k tomu textu, ktorý mal na parte brat farár Ján Grešo. A sám apoštol to všetko zakúsil priamo bytostne vo svojom vnútri pred bránami Damasku, keď mu bola táto nová duchovná pozícia ponúknutá z Božej milosti  –  v priamom prenose. On to prijal  –  byť „v Kristu“  –  už nikdy viac mimo neho. Byť v Jeho silovom poli až do konca svojho života. Nový jeho duchovný status bol tak silný, že kvôli Ježišovi vykonal tri misijné cesty, napísal 13. listov cirkevným zborom, aj jednotlivcom. Bez Ducha Svätého a jeho priameho zásahu do Pavlovho srdca by to nebolo vôbec možné. Myslíme na požehnanie mája, ale aj Ducha, sviatkov Ducha Svätého, ktoré  sme nedávno slávili.

   V našom úvodnom odseku do Efezu   som tých slovných spojení: „v Kristu  –  v Ňom“   najprv napočítal 7  – potešil som sa  –  je to  číslo plnosti.  Potešil som sa  –  tak tá biblická plnosť je aj v tomto texte  –  sedemkrát. Ale čítal som ešte raz a ešte raz –  a napočítal som ich až deväť!  Sú to rôzne variácie s predložkou – „v“. Ap. Pavel sa stále okolo toho krúti a pohybuje.  Píše: „..v Kristu Ježiši sme požehnaní všetkým duchovným požehnaním…“  Nič  už teda viac nepotrebujeme dopĺňať, nepotrebujeme žiadne plus k viere. Kristus úplne stačí na všetko. Pre porovnanie sa to niekedy aj takto opisuje: v katolíckej cirkvi majú Krista  –  plus Máriu. Adventisti majú Krista  –  plus sobotu. Luteráni majú Krista  –  plus Luthera. V Kristu je ale úplne všetko postačujúce pre našu spásu vo večnosti.  Sme Bohom vyvolení v Ňom, teda v Ježišovi. Je to teda silne kristocentrické. Krásna veta v našom odseku: „..Boh nás omilostil v Milovanom.“  Také slovné spojenie, kde sa ap. Pavel hrá trochu aj so slovami tak, ako  je to prípustné a iste aj dovolené. Čo viac potrebujeme počuť! Čo viac potrebujeme čítať. 

     Ak tomu dobre a správne duchovne rozumiete, tak si tento text nemôžete nezamilovať.  Je dôležité sa do neho opätovne ponárať a objavovať hĺbku jeho posolstva. Uvediem to na nasledovnom príklade. Už dlhé roky chodievame do Tatranskej Polianky ku Skale. V tomto roku to bude už 20 rokov. Okrem výročných stretnutí vždy v poslednú októbrovú nedeľu – som tam aj inokedy. Jednoducho povedané  –  pomerne často. No až v tomto roku, v marci  (po toľkých rokoch)  –  som si všimol jednu brezu, ktorá je v mnohom atypická. Nachádza sa v blízkosti hrobov, ktoré sú vyššie nad Skalou, pri ktorej sa stretávame. A tá breza je vlastne dvojitá  –  je v tvare písmena V. Roky okolo chodím  – a som si to nevšimol, až teraz. Poviete si  –  veď o nič nejde!  Jedna obyčajná breza. Iste, ale v tvare písmena V (ilustračný záber). A tak tomu môže byť aj s biblickým posolstvom.  Myslím, že je to výstižný príklad  –  potrebujeme chodiť každý deň s otvorenými očami a pozerať sa okolo seba. A pri biblickom posolstve je potrebné sa priam do neho ponárať s otvoreným srdcom.  Vždy a nanovo, s láskou a vďačnosťou.

    To, čo napísal ap. Pavel v úvodnom pozdrave Efezským, ktorých spoznal na svojej 3.misijnej ceste  – prežil sám osobne  –  pred Damaskom. Dostal tú milosť  –  ako Žid, kresťania v Efeze, ako bývalí pohania tiež. A aj o tom píše v 2. kapitole tohto listu:   spojenie Židov a pohanov v Kristu. A urobil tak týmito slovami: „Lebo On je náš pokoj, On, ktorých oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo..“ (Ef 2,14) Spojil  – v jedno.  Spojil  – v Kristu.  Je to veľké tajomstvo  –  byť v Kristu.  Môžeme si túto našu pozíciu, tento náš post nanovo zamilovať   –  a nechať sa do neho vždy a nanovo vťahovať. A každý deň aj patrične  – duchovne užívať. Je to  silové pole, ktorým je Kristus. A do konca života máme čo robiť  –  s úsmevom, ale aj vážne.  Vždy a nanovo objavovať to, čo nachádzame v jeho modlitbe za cirkevný zbor v Efeze (3,14-21). Lebo len a len v silovom poli, ktorý je Kristus, môžeme poznať a poznávať  –  šírku a dĺžku, výšku a hĺbku Jeho lásky ku nám všetkým. Haleluja