D o z r i e v a n i e
(tip z archívu: „Duchovné sucho“, september 2022)
Nedávno sme uvažovali, že všetko má svoj čas (Kaz 3,1-8). Svoj čas majú aj ročné obdobia. Po lete prichádza jeseň – a s ňou prichádzajú jesenné témy.. Je to zber ovocia a úrody – a všetko to, čo je s tým spojené. Naše meteorologické leto vrcholí 23. septembra jesennou rovnodennosťou – ten termín je vždy pohyblivý. Leto 2026 bolo tretie najteplejšie od roku 1931. Dosť nás potrápilo. Prvé tropické horúčavy prišli už koncom júna. Pre zaujímavosť ponúkam malú štatistiku – najviac tropických dní bolo v Hurbanove (56), kde SHMÚ nameral najdlhšiu vlnu horúčav – až 22 dní. Najvyšší počet letných dní bol v Mužle, v počte 87. Mesiac jún 2026 bol v poradí štvrtý najteplejší, júl 20 najteplejší a august druhý najteplejší v histórii meraní. Trápilo nás aj rekordné sucho – vyschli studne, potoky, videli sme prázdne korytá riek bez vody, čo nám pripadalo ozaj zvláštne. Niečo podobné bolo už aj v lete v roku 2022. Mnohých potrápil problém s pitnou vodou. Mnohé studne ozaj vyschli, ale studňa Božieho slova nikdy nevysychá. Tá je stále aktívna, stále dáva. Aj dnes z nej načrieme. A určite nebudeme sklamaní. Podľa toho môjho obľúbeného citátu na studni v skanzene v Rožnove pod Radhoštěm: „Dávať, dávať, dávať – to je celý môj život.“
Všetko má svoj čas – leto vrcholí a prichádza jeseň. Téma leta stále medzi nami rezonuje, ale prichádzajú už témy jesene – už spomínaný zber úrody, dožinky, vinobranie a všetko s tým spojené. Nemci majú v septembri už Octoberfest. Ďakujeme, že máme opäť toho mnoho z Božieho požehnania – napriek tomu všetkému, čo sa deje u nás, na Slovensku, ale aj vo svete. Teraz myslím predovšetkým na sucho a nedostatok vlahy. Ovocie však dozrieva a dozrelo. Ešte stále ozaj niekde dozrieva a naberá už jesennú šťavu. Ten čas dozrievania sa nedá rozhodne preskočiť. Všetko má svoj čas. To je múdre slovo Kazateľa, ktorého si na pokračovanie teraz čítame aj v Tesnej bráne počas septembra. Čas je za to ďakovať – to bude príležitosť aj v prvú októbrovú nedeľu – teda o dva týždne. Máme dôvod vždy ďakovať – v každom novom dni nášho života. My sme toho roku toľko toho dostali – toľkí na nás mysleli, aby sme „prežili“, ako tomu neraz úsmevne hovorím. S úsmevom, ale aj vážne.. Ďakujeme všetkým, ktorí nás majú vo svoje láske, opatere, starostlivosti a modlitbám. Je to ovocie ich lásky, ktorú prejavujú voči nám. Pán Boh sa o nás stará – a my môžeme o tom vydať jasné svedectvo.
Pán Ježiš Kristus spomína ovocie: „..po ovocí poznáte ich..“ (Mt 7,15-23) – na rozlíšenie pravosti a nepravosti falošných prorokov. Existuje však aj ovocie Ducha Svätého. K nemu čoskoro prídeme. Všetko živé teda prináša ovocie – rastie a prináša ovocie. Stromy, rastliny. Všetko živé rastie, kvitne – a prináša ovocie. Taký strom, ktorý nerodí, nám akosi v záhrade zavadzia, pretože nenesie ovocie. Zaberá miesto tomu, ktorý by potenciálne mohol rodiť a prinášať ovocie. Všetko po poriadku, ak ovocie prináša – nič preskočiť, ani urýchliť však nemôžeme. Náš Pán povedal: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás, aby ste šli a prinášali ovocie, a vaše ovocie zostávalo, tak aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od neho.“ (J 15,16) A to ovocie, ktoré má zostať – a zostávať spomína ap. Pavel v liste Galatským: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ (G 5,22) Pre lepšiu orientáciu v tomto ovocí Ducha – si urobíme tri kôpky po tri. Predstavme si tri košíky – do ktorých dáme po tri ovocia. A hneď to bude pre nás prehľadnejšie.. A možno aj zaujímavejšie..
Ktosi múdry povedal túto myšlienku: „Ovocie dozrieva vďaka slnku, ľudia vďaka láske.“ Ďakujeme za slnko. V lete nás aj pálilo, ale pre dozrievanie je naozaj nevyhnutné. Bez slnka život nie je možný. Tá láska Božia, ktorá má s nami toľko trpezlivosti. Láska je trpezlivá – podľa Hymny lásky (1 K 13). Tak, ako hospodár a záhradník má trpezlivosť pri práci, pri starostlivosti o záhradu, takmer o každú rastlinku. Pri neviditeľnom raste (voľným okom) a pri dozrievaní sa nedá nič urýchliť, žiadne obdobie sa nedá preskočiť – tak ako sa nedá preskočiť žiadne ročné obdobie. Tak nemôžeme preskočiť ani mladosť, aby sme po období detstva boli hneď dospelí. A mnohí po tom tak aj túžia. Tak aj my potrebujeme a aj máme čas pre dozrievanie. Skôr sa prikláňam k výrazu dozrievanie, ako k pojmu: starnutie. Možno je to o niečo poetickejšie. Dozrela úroda, dozrel čas. Všetko má svoj čas. Doplňte ešte ten svoj vlastný zoznam..
V knihe Kazateľ v 3. kapitole čítame: „Je čas vojny a čas pokoja. Čas plakať i čas smiať sa.“ V tomto týždni bola veľmi zaujímavá nočná debata v televíznej relácii: „Do kríža.“ Tá sa venuje, ako viete, mnohým spoločenským otázkam a problémom. Istý pán, hosť tejto relácie vysvetľoval tak veľmi umne a sofistikovane a celkom aj zrozumiteľne, ako vzniká depresia. Veľmi zjednodušene to podal a vysvetlil, asi takto: depresia vzniká po prvé a) – situácia je neriešiteľná a po druhé, teda po b) – bude to trvať donekonečna. Spoločnosť je v akejsi permanentnej depresii – v celosvetovom meradle. V Amerike, aby ľudia prežili (to odznelo v tej diskusii) – berú lieky – tzv. psychofarmaká. Aké východisko je z toho všetkého? A onen hosť povedal a dal aj recept: a) vlastná rodina a b) komunita. A spomenul výstižný príklad. Cestoval vlakom do Bratislavy – každý bol na mobile, každý niečo riešil. Každý mal zvesenú hlavu a ohnutý chrbát. Jedna žena však náhle odpadla vo vlaku – a čo sa stalo? Všetci nechali mobily a išli ju zachraňovať. To je aj ovocie Ducha – na prvom mieste – láska, potom radosť a pokoj – v tom prvom košíku. To je láska, to je túžba pomôcť svojmu blížnemu. A skonštatoval: „Ešte nie sme na tom tak zle!“ Bolo by to oveľa horšie, keby sme boli nevšímaví. To je to ovocie Ducha – zareagujem na to, čo sa deje v mojom okolí. Nie je mi to rozhodne jedno. Ovocie Ducha – môžem a aj smiem prinášať. Ovocie Ducha chcem aj prinášať. Nie z vlastnej sily, ale z moci Ducha Svätého. Aj keď je pravdou, že taká osobná túžba nie je zanedbateľná. Nielen pre vlastných – v rodine tej svojej najbližšej – ale aj vo vlastnej komunite. A to môže byť – a aj je aj cirkev. To je moja duchovná rodina, kde prídem na iné myšlienky. Doma sme niekedy zo všetkého otrávení, ale vo svojej komunite prídem na iné myšlienky. Tak nám to často tlmočila sestra Jolana Róthová: „Idem na chotár Božieho slova.“ Dožila sa z milosti Božej 101 rokov a jej výročie odchodu do večnosti si teraz pripomíname v septembri (29.9.2022). V požehnanom veku odišla – dozrela pre večnosť.
Pán Ježiš Kristus prišiel založiť duchovnú rodinu, ako sme to tu nedávno čítali. Na túto tému sme uvažovali minulú nedeľu. Pán Ježiš pri jednej príležitosti položil tú otázku: „Kto je moja matka a moji bratia?“ (Mk 5,31-35) Poobzeral sa po tých, ktorí Ho počúvali a povedal: „Ahjľa, moja matka a moji bratia! Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom, sestrou aj matkou.“ To je tá komunita – tá je dôležitá – aj ako liek proti depresii. Je to rodina vlastná, v ktorej máme zázemie, je to komunita duchovná, kde sa zdieľame – a učíme sa radovať aj v tejto neradostnej dobe. Liekom je Božie slovo, ktoré v nej počujeme. A dnes v epištole sme počuli: „..aby vám Pán dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku..“ (Ef 3,16) To je liek proti depresii – mocne zosilnieť na vnútornom človeku. Nebrať (podľa možnosti) lieky, ale liečiť sa mocným Božím slovom (Žid 4,12). A prinášaním ovocia, ktoré zostáva a nemíňa sa tak, ako to v našich komorách, ktoré tam uskladňujeme práve v tomto čase. Nech naše ovocie Ducha – mocou Ducha zostáva aj naďalej..