Turecko I – po stopách ap. Pavla
Keď vyslovíme Turecko – tak nám pravdepodobne ako prvé napadne turecká riviéra, možno tá najznámejšia Antalya, ale aj mnohé iné.. Počas leta tam prichádzajú naozaj tisíce a takmer milióny turistov za oddychom a relaxom.. My sme sa do Turecka nevybrali na oddychom a rekreáciou, my sme sa s manželkou vybrali za aktívnym poznávaním tejto moslimskej krajiny. Viacerí sa nás včera pýtali, ako bolo na dovolenke, my sme s úsmevom odpovedali : výborne, aj keď to nebola dovolenka. Bol to študijný pobyt za kresťanskými pamiatkami v tejto krajine, v ktorej je ich veľmi veľa. A to je hneď prvý paradox – v dnes moslimskej krajine – je také množstvo pamiatok a zmienok v Biblii z obdobia po vzniku cirkvi v Jeruzaleme. Mali to rozbehnuté pomerne slušne – a dnes sú z toho len ruiny, či vykopávky. Nie je to pre nás kresťanov – veľkým mementom a napomenutím? Takúto otázku kladiem hneď v úvode tohto zamyslenia. Počas našej piatkovej jazdy okolo Stredozemného mora sme videli mnohé a mnohé rezorty. Počas tejto takmer 4-hodinovej cesty na pobreží Stredozemného mora v piatok popoludní sme mali dosť času na takmer exkluzívnu prehliadku. Jeden rezort krajší ako druhý. Jeden luxusnejší, ako ten vedľa. Priznávam, že pre mňa tie rezorty nie sú. Nešiel by som tam na dovolenku, do tej masy ľudí počas leta. Je to tam ako veľké mravenisko! No mnohí idú, každý si vyberá a má slobodnú vôľu, kam sa vyberie. Počas našej jazdy z Mersinu do Antalye sme mali ozaj exkluzívnu prehliadku pobrežia. Vždy som mal túžbu isť k moru napr. v zime, ako to tam vyzerá. Len tak – zo zvedavosti. Morské prostredie pri Jadrane poznáme iba z leta – ale ako je tam v zime? Tak nebolo to v našej obľúbenej dovolenkovej destinácii, ale v Turecku. Tak teraz sa mi táto túžba takmer dokonale naplnila. Videli sme mnoho, okrem rezortov, cestou cez hory a priesmyky (ako oveľa dlhšie naše Branisko, či Čertovicu) – sme videli banánové polia, kde ich pestujú priamo aj vonku, ale aj v mnohých skleníkoch, ktoré na Slovensku neuvidíte. A predaj banánov je vedľa hlavnej cesty takmer na každom kroku. Pestujú ich naozaj aj v obrovských skleníkoch, ktoré sú neprehliadnuteľné ani z lietadla. No ozaj – pastva pre oči – pobrežie Stredozemného mora. Je to tak obrovská krajina, ktorá má 85 miliónov obyvateľov, že tam v môžete zažiť všetky štyri ročné obdobia. Precestovali sme počas týždňa vyše 2.000 km, aby sme prešli tie najznámejšie miesta spomínané aj v Novej zmluve. Krajina celá moslimská, ktorá ale mala úžasný potenciál, aby sa stala a bola krajinou predovšetkým kresťanskou. Tak poďme spoločne pátrať po tom všetkom, čo sa stalo na území dnešného Turecka. Pripomeňme si, že je to euroázijská krajina, nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom poloostrove a preto sa kedysi volala Anatólia. V staroveku sa táto krajina volala aj Attalia. Turecko sa v Biblii nazýva Malá Ázia (Asia Minor), po Izraeli je krajinou s najvyšším počtom biblických udalostí a lokalít. Odohrali sa tu kľúčové príbehy Starého, aj Nového zákona, vrátane misijných ciest apoštola Pavla po vzniku kresťanských lokalít.
Ponúkam v tejto chvíli aspoň krátky zoznam, čo sa na území dnešného Turecka udialo. Podľa knihy Genesis pristála Nóachova archa po potope sveta na vrchu Ararat, ktorá sa nachádza na východe Turecka. Abrahám pôvodne žil v meste Úr Chaldejský, po odchode z neho a pred cestou do Kanaánu žil so svojou rodinou v meste Háran, na dnešnom území krajiny polmesiaca. Chetejci, ktoré sú často spomínaní v Starej zmluve, dominovali tiež na území dnešného Turecka. tomto území už okolo roku 2000 pred Kristom. To je len krátky výpočet miest zo Starej zmluvy. Poďme aj do Novej zmluvy. Veľký apoštol, obor kresťanstva, ap. Pavel sa narodil v Tarze, ktoré mesto sme tiež navštívili. To bol pre mňa osobne veľmi silný moment. Na území dnešného Turecka sú dve Antiochie – Pissidská (v tej prvej kázal počas svojej 1.misijnej cesty – Sk 13,13-52) aj Sýrska. Navštívili sme tú druhú, kde je do skaly vytesaný hrám Petra, kde chodia mnohí kresťanskí pútnici. Tá je blízko Sýrie, ktorú postihli ničivé zemetrasenie 6.2.2023, z ktorého sa spamätávajú dodnes. Videli sme mnohé kontajnerové mestečká, kde títo ľudia žijú, ale aj čulú výstavbu naokolo, kde sa pravdepodobne presťahujú. Tam si Ježišovi prívrženci po 1x dali meno kresťania (Sk 11,26). Historicky bola súčasťou Sýrie, dnes po výmene územia pred viac, ako sto rokmi za vodcu Ataturka, leží v Turecku. Ap. Pavel v Efeze strávil tri roky, založil zbor a vznikli tu spory, zápas o pravdu, keď pri jednej príležitosti povedal, že: „,,bohovia rukami urobení nie sú bohovia.“ (Sk 19,26). V Lystre a Derbe apoštol uzdravoval a bol tam aj kameňovaný, ale prežil (Sk 14,8-23). V Ikónii Pavel s Barnabášom kázali, ale pre sprisahanie museli utiecť (Sk 14,1-8). Dnes je to mesto Konya, kde je mešita a v nej múzeum dervišov, ktorí sa snažili o oživenie islamu. Radi tancovali, krútili sa dookola, nosili vysoké turbany. Nosili špecifické tašky, keď ich ľudia mohli podporovať a dávať im jedlo a proviant do tých tašiek – a teraz sa predávajú ako veľmi žiadaný obchodný artikel. To múzeum, kde je pochovaný aj zakladateľ dervišov Mevlana je naozaj veľmi zaujímavé. V západnej časti Turecka, pri Egejskom mori sa nachádzalo sedem zborov, ktorým Pán Ježiš Kristus napísal sedem listov (Zj 2-3), ten prvý bol určenú chladnúcemu zboru v Efeze. A potom ešte tie ďalšie – Smyrna, Pergamon, Tyatíra, Sardy, Filadelfia a Laodikea. Všetky sú blízko pri sebe – a mám v srdci ešte túžbu navštíviť ich všetky komplet – ak Pán dá. A na záver ešte toho exkurzu spomeniem Troadu, kde mal ap. Pavel videnie o tom Macedónčanovi, čo ho potom viedlo k misii v Európe (Sk 16,6-10). Patmos, ktorý som navštívil v septembri 2024 sa nachádza v blízkosti Turecka, kde bol Ján poslaný do vyhnanstva kvôli svedectvu o Ježišovi. A snáď ešte spomeniem Efez, kde sa konali aj viaceré ekumenické koncily. Podľa tradície (nie podľa Biblie) tam dožil Ján, kde sa vrátil z vyhnanstva – a doopatroval Máriu, matku Pána Ježiša Krista, keď sme navštívili aj samotný dom Márie. Bolo tam plno, množstvo turistov. Predstavujem si, čo sa tam deje v lete, keď je tá najväčšia turistická sezóna. Tak, ako Palestínu nazývajú krajinou Pána Ježiša, tak na základe toho všetkého spomínaného je Turecko označované ako krajina cirkvi Pána Ježiša. Tam boli Pavlove misijné cesty. Tak vznikali prvé cirkevné zbory. Tam sa šudia obracali k Pánovi prijatím evanjelia, ale bol tam aj mnohý odpor. A dnes sú z toho, žiaľ iba ruiny. Opustili svoju prvú lásku (Zj 2,4) – a všetko je v ruinách. Len malé ani nie percento, ale promile kresťanov je v súčasnosti v Turecku. Taký potenciál mala táto krajina – a ako to všetko aj pomerne rýchlo skončilo. Sú veľmi zaujímavé snahy , podotýkam ľudské, čo je až obdivuhodné, opäť pokresťančiť túto krajinu – keď sa mnohí kresťania sťahujú do Turecka najmä z protestantského severu. Aj o tom nás informoval náš duchovný sprievodca. Mnohí sa nevedia zmieriť s tým, ako je dnes na tom táto krajina. Toľko kresťanských pamiatok, ktoré pripomínajú zašlú slávu kresťanstva v jeho začiatkoch. Navštívili sme vlastne aj tri kresťanské chrámy – v Tarze, v Sille v meste Hatay, tam sme ale nemali povolené spievať, či vykonať nejakú pobožnosť. Strážili nás policajti, tak sme to mohli vykonať iba – „v duchu a v pravde“..
Chcel by som sa ešte venovať Antalii. Stala súčasťou ranokresťanskej misie (Sk 14,24-26. Na prvej misijnej ceste Pavel a Barnabáš prešli lokalitou, ktorá sa nazývala Pamfýlia. A tá mala prístav v Side. Je veľmi známe, pretože sa nachádza pri tom známo letovisku. To mesto akoby vstávalo z popola. Privítala nás fontána (pôvodne trojposchodová), do ktorej sa vody privádzala akvaduktom v dĺžke 30 km z pohoria Taurus (ilustračné foto). Potom sme prešli cez agoru, cez obchodnú ulicu, videli sme v rekonštrukcii amfiteáter – všetko v rekonštrukcii. No zážitkom bolo – more! Jeho vôňa, priam nekonečný horizont – to, čo máme tak radi najmä počas leta pri Jadrane. Množstvo turistov už teraz – a čo sa tam deje v lete! V Biblii priamo mesto Side nie je konkrétne spomínané, ale keďže malo prístav, apoštol Pavel tam prechádzal na svojich misijných cestách (Sk 13-14).
To je úvod k našej ďalšej sérii, na ktorú sa teším a v ktorej sa budeme venovať a časom aj pokračovať. Bolo to všetko veľmi obohacujúce. Triedim si spomienky, začínam písať k tejto téme. Časom sa dostaneme priamo aj do Efezu a budeme si všímať a študovať, čo ap. Pavel zažil na svoje tretej misijnej ceste (Sk 19). Máme sa ozaj na čo tešiť. Začína opäť duchovné dobrodružstvo evanjelium na cestách. Evanjelium na ceste za človekom.. Za nami všetkými..