Z výšky – do hĺbky III
Na ostatnej biblickej hodine sme si dali záväzok, že si budeme postupne zbierať myšlienky k Zacheovi.. Za tie roky, ktoré o ňom počúvame, sme si už niektoré aj osvojili – a ideme ďalej, zbierame ďalšie, do mozaiky tejto pozoruhodnej osobnosti – v očiach ľudí „iba“ obyčajného „vyvrheľa“.. No v Božích očiach – veľmi vzácneho a výnimočného priam človeka. Aj o tom je táto naša nová jesenná séria, keď ideme do hĺbky biblického posolstva tohto príbehu. To je náš projekt, ku ktorému sa „pribrali“ – ísť do hĺbky. Veď aj náš protagonista – išiel z „výšky stromu“ do hĺbky svojho bytia, priam do jeho podstaty. Opis tohto príbehu je precízny, stručný, výstižný, telegrafický. No zároveň a predovšetkým hĺbavý. V tomto príbehu nenájdeme zbytočného slova. Lukáš, autor celého evanjelia, ale aj nášho príbehu, použil v ňom veľmi výnimočný slovosled – poradie slov. Aj to je veľmi pozoruhodná skutočnosť. Prvá veta, ktorou sme sa zaoberali pred týždňom, bola informačná – Ježiš prichádza do Jericha a prechádza cez mesto. A hneď druhý verš, ktorému sa budeme venovať, nás informuje, že v tomto meste žije muž menom Zacheus, aj keď sa to priamo v texte a v našom verši neuvádza. Bol nad colníkmi – to znamená, že bol ich šéfom. Tento verš nám hovorí teda o jeho zamestnaní – a to je pre pisateľa tiež veľmi dôležité. Od toho sa to vlastne všetko odvíja. Najprv človek a potom to, čím sa zaoberá, kde pracuje a aké je jeho sociálne postavenie. Malý detail, no predsa tak veľmi dôležitý. To je výzva a úloha aj pre nás – čo vidíme najprv na človeku, keď ho stretávame? Čo nás na ňom upúta ako prvé? Na čo sa sústredíme hneď pri prvom pohľade – jeho status, finančná úroveň, či nebodaj farba pleti?
V meste žilo v tom čase veľa ľudí – to my tu vidíme konkrétneho človeka. Muž menom Zacheus – vie dokonca aj jeho meno. V texte sa nespomína, že by priamo v meste býval, no predpokladá sa to z kontextu celého príbehu. Zacheus má dvojaký význam: čistý a nevinný, no zároveň môže byť aj skrátenou formou mena zo Starej zmluvy – Zachariáš. A my vieme, že to meno znamená: Boh pamätá! Budeme sa venovať tomuto významu mena – má židovský pôvod, teda Zacheus je Žid – a je teda židovským vyvrheľom. Pri ňom Boh završuje svoju misiu, prichádza k nemu, ako k tomu poslednému – a tlmočí mu: Ja, Boh pamätám! Nezabudol som ani na teba. V podobenstve o robotníkoch na vinici čítame tieto Pánove slová: „ Ja však tomu poslednému chcem dať toľko, ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý?“ (Mt 20,14-15) Až toľko veľa chce dať aj Zacheovi – prichádza k nemu, ako k stratenej ovečke. To je zvesť 15. kapitoly Lukášovho evanjelia – to je Božia aplikácia tohto podobenstva priamo v akcii. Boh k nemu priamo prichádza cez Krista, svojho Syna – berie ho do náručia, objíma ho. To je dôkaz toho, že Boh pamätá! Boh nezabúda! A práve tieto slová menia beznádej a smútok na radosť. A my sme si v úvode vlastne povedali, že keď budeme preberať tento exkluzívny biblický príbeh, vlastne prejdeme celé evanjelium spísané Lukášom, ako evanjelium, písané pre bývalých pohanov.
Najprv muž menom Zacheus, osobnosť, navonok vyzerajúca ako „zabudnutá“ no v podstate len naoko, pretože zdanie naozaj klame. A to aj v tomto prípade. A teraz poďme k jeho práci – k tomu, čím sa živil. Bol nad colníkmi, im šéfoval – a Lukáš pre neho vymyslel to originálne slovo, ktoré sa spomína iba na tomto mieste v gréčtine: architelones – teda „arci-colník“. Lukáš vybočuje zo zaužívaného terminologického sveta pojmov a názvov – a to pre jeho špecifickosť. Je to pre nás veľmi dôležitá informácia, vďaka ktorej sa môžeme na neho pozerať ešte aj z iného uhla pohľadu. Jericho sa nachádzalo na hranici s Pereou, kde sa vyberali dane. Bolo to dôležité centrum, cez ktoré viedla cesta do Arábie. Samotná poloha mesta mu zabezpečila výbornú príležitosť na uplatnenie jeho profesie. Mal vynikajúce podmienky pre kariérny rast. Bol dokonca vodcom mýtnikov, mal určite dobré kontakty, vedel, s kým sa má stretávať. S úsmevom , takmer ako aj dnes.. Máme pred sebou človeka, ktorý je hlavou celého colného systému v dôležitom meste Jericho. Mal všetko pod palcom. Vyberal mýto v mene rímskej vlády. Byť mýtnikom a colníkom by mohlo byť bežnou vecou, teda povolaním, keby nebolo malého detailu, že prítomnosť Rimanov pre obyvateľstvo nebola žiadúca. Boli preto považovaní za kolaborantov, či zapredancov. Žid dávajúci sa do služieb nepriateľa bol dokonca považovaný za zradcu svojho národa. A keďže Izraelci mali dovtedy len jednu daň, náboženskú. Zacheus sa stal aj náboženským zradcom.. Vieme to z príbehu, keď prišli za Ježišom a pýtali sa, či slobodno platiť cisárovi daň (Mt 22,15-21). To bola teda nová daň, ktorá ich zaťažila. A Ježiš odpovedal tým známym, keď ich predtým požiadal o peniaz: „Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božieho, Bohu.“
Evanjelista Lukáš teda ponúka príbeh človeka, ktorý je práve colníkom – a ešte k tomu všetkému ich najvyšším šéfom. Kto bol teda Lukáš? Napísal jedno zo štyroch evanjelií, nikdy však nepatril do kruhu 12-stich, s Ježišom sa nikdy nestretol a nebol ani jeho súčasníkom. Svoje evanjelium napísal len na základe toho, čo počul od iných. Lukáš bol lekárom, spoločníkom ap. Pavla – učil sa od neho, z jeho počúvania, ako aj istých materiálov, ktoré už kolovali v danom čase o Ježišovi. A to je typické pre Lukáša – to, čo získa zvonka, zvnútornil bytostne a osobne. Dal tomu vnútornú dynamiku – a predovšetkým život! Keď píše svoje evanjelium, tak tým maľuje svetu obraz, na ktorom je priamo Ježišova tvár. A čo tam vidíme – milosrdný a modliaci sa Kristus. A to Jeho milosrdenstvo sa prejavuje v tom, že má pozitívny vzťah k colníkom a hriešnikom. Týmto príbehom akoby nám Lukáš chcel podčiarknuť: človeče, dobre sa pozri na colníka.. Veľmi pozorne sa zadívaj na neho. Vďaka Kristovmu milosrdenstvu sa Zacheus stáva dôležitou osobou a postavou evanjelia. Je dôležitý pre Krista, teda mal by byť dôležitý aj pre teba. Na jeho mieste – môžeš byť aj ty..
A teraz si všimneme takmer všetky miesta, kde sa spomínajú publikáni (colníci) a hriešnici. Je ich v tomto evanjeliu nemálo. Tak napr.
„Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť.“ (Lk 3,12)
„Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: nasleduj ma.“ (Lk 5,27)
„A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci pokrstení Jánovým krstom, uznal i spravodlivosť Božiu.“ (Lk 7,29)
„I približovali sa k Nemu sami publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali.“ (Lk 15,1)
Evanjelista Lukáš má jediný podobenstvo o farizejovi a publikánovi (Lk 18,9-14). A onen publikán bil sa v prsia a prosil: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ V Lukášovom evanjeliu vidíme Ježišov veľmi kladný postoj k týmto ľuďom, plný pochopenia, priam až súcitu. Chváli ich vnútornú túžbu po zmene a premene. Ľudia videli iba ten zovňajšok, Kristus pozerá priamo do srdca. V Matúšovom evanjeliu Pán hovorí: „Colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili.“ (Mt 21,28-32) Boží Syn týchto ľudí nedáva bokom, na vedľajšiu koľaj, ale stavia ich do centra diania. Túžba po premene a konverzii je Mu veľmi sympatická. Niečo také prežíval aj Zacheus. V tom 2. verši, celkom na konci čítame, že bol bohatý. Miroslav Žbirka v jednej piesni spieva: „Každý chce byť bohatý: my – vy -oni, ja i ty.. Neveríme v Boha, každý chce byť bohatý..“ Aké príznačné. Každý chce byť bohatý a ako, keď neveríme v Boha.. A Zacheus je na tej najlepšej ceste – prísť k tomu najväčšiemu bohatstvu jeho života. A ono sa to pomaly blíži a on ešte o tom nič netuší.. Dôležité je, že mal túžbu v srdci. Veď bohatý znamená – a vy to už dobre poznáte: BOH a TY.. (pokračovanie o týždeň)