Let motýľa
Vitaj leto, vitajte prázdniny. Sú tu dva mesiace voľna od všetkých školských povinností. Kto by sa netešil? Tešíme sa na ten čas aj istého druhu leňošenia, oddychu a takmer nič-nerobenia. Aj to patrí k letu. Oddych je veľmi dôležitý a tak veľmi potrebný. A leto nám ho všetkým ponúka. V Biblii je napísané, že aj Pán Boh „po práci“ a stvorení sveta v siedmy deň oddychoval (1 M 2,1-4). Ak On tak urobil, nepotrebujeme to aj my?! O to viac – a určite aj častejšie. Ukázal sám model aj do nášho správania – nielen do leta, ale vlastne aj do prakticky každého týždňa – v deň na to určený. A my vieme, že ten deň je práve nedeľný. Žijeme naozaj veľmi rýchlo. Až akosi priveľmi rýchlo. Málokto a málokedy sa chce zastaviť. Niet na to čas. A pritom večnosť klope na dvere. Na nič nie je čas – ani na Pána Boha, na Jeho sväté slovo a spoločenstvo okolo neho. Aj leto je opäť príležitosťou. Málokto a málokedy sa chce zastaviť, aby nám nič neušlo. Chceme stihnúť všetko a pritom zabudneme popri tom všetkom na svoj život. Pán Ježiš povedal: „Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet…“ (Mt 16,26) Až príde vyhorenie, či ťažká diagnóza, ktorá následne radikálne mení životné priority človeka. Neskúsime to aj bez toho!? Pozoruhodná je nasledovná myšlienka: „Zlá správa je, že čas letí. Dobrou správou je, že ty si pilot.“ (M.Altshuler) Naši priatelia boli nedávno opäť v Poľsku a išli okolo katolíckeho kostola, kde pod vežovými hodinami je onen nápis, ktorý mi je tak blízky: „Čas uteká – večnosť čaká.“ Tak rýchlo preletí aj čas leta. My sme teda tí piloti, veľa je v našej moci. Sme pri kormidle. My určujeme, do čoho čas budeme investovať a do čoho nie. Leto – a nielen ono je príležitosťou na prehodnotenie našich životných priorít.
Cyklus husľových koncertov Antonia Vivaldiho inšpirovaný prírodou a jej cyklami poznáme ako: „Štyri ročné obdobia.“ Autorovi sa priam geniálnym spôsobom podarilo zachytiť notami to všetko, čo sa deje v prírode v každom ročnom období – v zime, na jar, v lete, či počas jesene. Autor vedel priradiť tie patričné noty k tichu padajúceho snehu, prebúdzajúcej sa prírody, či štebotu vtákov, alebo šum padajúceho jesenného lístia. Aké noty a tóny by priradil napr. aj ku letu motýľa – počas leta? My si všimnime takého obyčajného motýľa. Pohľad na jeho let môže byť v mnohom pre nás veľmi inšpirujúci. Aj keď je pravdou, že dnes je to skôr zážitok ojedinelý. Môže sa tak stať priamo na letnej lúke, ale pohľad na motýľa je dnes skôr výnimočný. Také sú aj svätojánske mušky. A nedávno bola svätojánska noc. Zaujal ma článok, v ktorom sa konštatuje, že sme pravdepodobne poslednou generáciou, ktorá môže pozorovať svätojánske mušky. No kedy sme ich videli naposledy? A sú aj takí medzi nami, ktorí ich ešte v živote nikdy nevideli. Vy ste ich videli? Spomeniete si ešte? Dôvodom ich miznutia sú pesticídy, umelé svetlo v noci a predovšetkým strata biotopu. Vráťme sa ale k motýľovi – a všimnime si ho z rôznych uhlov pohľadu – pozerať sa na tento zázrak leta. Pri motýľoch by sa nám mohlo zdať, ale nielen pri nich, aj pri kvetoch a mnohom inom, že Pán Boh, ako ich, ale aj náš Stvoriteľ, je až veľmi márnivý. Akoby až priam plytval krásou. Až toľko krásy? Veď stačilo by aj menej. Napr. taký vidlochvost, alebo okáň. A čo iné druhý motýľov. Jeden krajší, ako ten druhý. Tá krása je vonkajšia, tá krása je viditeľná voľným okom. Niet asi ani škaredého motýľa – momentálne ma ani nenapadá. A tá „letná ľahkosť“ ich bytia a lietania a vznášania sa vo vetre. Žije tak krátko, len jedno krátke leto. Akoby to tušil, tak si svoj krátky život veľmi vychutnáva plnými dúškami a rovnako pije aj nektár poletujúc z kvetu na kvet. Ľahkosť bytia a letu motýľa je veľmi oslovujúca. Ponúkam aspoň tri citáty na poéziu života motýľa. Môže byť pre nás v mnohom inšpirujúci. Ten prvý je od dánskeho rozprávkara, po stopách ktorého som kráčal v roku 2019: „Život nestačí, povedal motýľ. Treba k nemu slnečný jas, slobodu a malý kvietok.“ (H.Ch.Andresen) Taký motýľ toho k životu naozaj nepotrebuje veľa. Stačí mu to minimum. Stačí mu tak málo. Jeho minimalistické zameranie je obdivuhodné. No najdôležitejšie je dar slobody pre neho, aby nezostal uväznený v nejakej klietke, či obmedzenom priestore. K tomu trochu slnka a zopár kvetov pre výživný nektár. Nič veľkolepé. Sokrates bol často na trhu, no nikdy si nič nekúpil. Mnohí si to všimli a položili mu otázku, prečo si nikdy nič nekúpil. Jeho odpoveď bola: „Na trhu sa vždy presvedčím, bez koľkých vecí dokážem žiť.“ A tak nejako je to aj s letným motýľom. Jeho let je ladný a možno neraz aj závideniahodný. „Odtrhol som kvetinu a ona mi zvädla.. Chytil som motýľa, zomrel mi v dlani. Až potom som pochopil, že krásy sa treba dotýkať srdcom.“ (J.Lennon) Krásy je možné dotýkať sa naozaj iba srdcom. Osvojujem si to nanovo svojím srdcom a inšpirujem sa motýľom. Uvidíme mnoho krásnych miest, tam, kde sa ocitneme, tam, kde budeme počas leta. Toľko krásy je v tomto svete. A aj tak všetko nestihneme vidieť za náš krátky pozemský život. Dotýkať sa jej srdcom je veľmi obohacujúce. Tešiť sa z nej a byť za ňu vďačný. A do tretice inšpirácia s motýľom: „Šťastný je človek, ktorý nebehá za šťastím, ako za motýľom, ale je vďačný za všetko, čo sa mu dostane.“ (P.Bosmans). Deti počas leta sa za motýľom rozbehnú, aký je to aj milý pohľad. Mnohí tak „naháňajú“ svoje životné šťastie. Naše šťastie spočíva v tom, čoho sa nám dostalo z milosti Božej a čím všetkým sme boli obdarovaní.
Vývin motýľa sa niekedy prirovnáva k ľudskému životu kvôli priam fascinujúcemu životnému cyklu. Dokonalá premena má štyri fázy – vajíčko, larva (húsenica), kukla (zložitá čarovná premena), imago. Dĺžka jednotlivých cyklov je rôzna, trvá niekedy až dva roky, aj keď motýľ žije veľmi krátko – a to podľa druhov. Proces metamorfózy slúži ako symbol osobnej transformácie, rastu, či duchovného vývoja. V starovekom Grécku napr. „psyché“ označovalo dušu, no zároveň aj motýľa. Motýľ tak symbolizuje spojenie medzi telesným, aj duševným svetom. Rovnako ako motýľ nemôže zostať v štádiu kukly, ani človek by nemal uviaznuť len kdesi v minulosti. Motýľ nás učí, že zmena je prirodzená a nevyhnutá súčasť života. Motýľ je často chápaný aj ako posol nádeje a znovuzrodenia. Jeho schopnosť vzlietnuť nám pripomína, že aj po ťažkých obdobiach môže prísť nový začiatok. Jeho prítomnosť v našich životoch, najmä počas leta, nás inšpiruje k prijatiu krásy v každej fáze existencie. Motýľ svojím životným cyklom, transformáciou slúži ako silný symbol ľudského života. Motýľ, ako podobne aj perla, sa rodí z veľkého utrpenia, trápenia a z veľkej bolesti – v spojitosti s premenou, zrodením a transformáciou. Motýľ, krása, tanec vo vetre – symbol premeny. „Podľa vzhľadu môžeme hodnotiť a posudzovať kvetinu, či motýľa, nikdy však nie človeka.“ (R.Thákur) Človeka hodnotíme podľa vnútornej krásy, motýľa podľa vonkajšej. A láska vo všetkom činí divy a zázraky. „Láska? Človek sa mení z húsenice v motýľa vtedy, ak miluje.“ (S.Freud)
Krása hudby a krása motýľov a ich poletovania je v mnohom inšpirujúca. Je tu aj krása leta – tá vonkajšia tých mnohých miest, ktoré opäť navštívime. Aj napriek tomu na vlastné oči tú mnohú krásu sveta svojimi očami nepostihneme. Za náš krátky ľudský život to jednoducho nestihneme. Tie rajské destinácie, modré lagúny. Pán Boh je ozaj „márnivý“, keď nám toto všetko dopraje.. Nielen dopraje, On je ten, ktorý je pôvodcom tejto krásy. Tak to vyslovil istý autor: „Krása je spomienka na Boha.“ A istý autor povedal: „Krása tkvie v oku pozorovateľa.“ Tú krásu smieme najprv prežívať v srdci, ktorá potom „postihne“ aj oči.. Krásu vnímať aj srdcom a chodiť s otvorenými očami a pripomínať si Malého princa v nás: „Dobre vidíme iba srdcom, to najdôležitejšie je očiam neviditeľné.“ A tu mi prichádza na myseľ citát Konfucia, ktorý povedal: „Všetko má svoju krásu, aj keď nie každý ju vidí.“ Krásne dni leta sú aj vtedy, keď prší, keď je zamračené. V jednej mládežníckej piesni spievame: „Nie vždy je slnko na oblohe..“ Aj v lete. No aj vtedy je krásne. Len tú krásu objaviť.
Záverom Vašu pozornosť chcem upriamiť na ker s názvom Budleja Dávidova. Svojimi prudko fialovými kvetmi veľmi priťahuje motýľov. Je to ako magnet pre všetky motýle, preto sa aj volá letný orgován alebo „motýli ker.“ Ak ho už máte v záhrade, tak to je priam zázrak prírody a privodí vám veľa radosti a pohody. Čoraz častejšie zakladané aj u nás na Slovensku sú tzv. motýlie záhrady, kde si prídete na svoje, keď máte radi pestrosť a prírodu. Myslím, že nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých. Na internete sa o nich dočítate ďalšie zaujímavé informácie mnohé citáty. Moje ľahké letné – dovolenkové, či prázdninové oddychové čítanie zakončím pohľadom na letnú lúku a na nej poletujúce motýle. Takáto lúka sa stáva priam oltárom pre nášho Pána, Stvoriteľa letnej krásy a nádherných motýľov. A citát, ktorý ponúknem, asi aj poznáte: „Že kvety oči majú, je známa vec. Nimi sa pole mení na oltár, na ktorom žiaria ako rady sviec. A keď sa rosa spustí v ranné hodiny majú oči všetky byliny. Tak hľa, je celé pole, jedna živá tvár.“ A celkom na záver chcem vás potešiť (s úsmevom) týmito citátmi na adresu motýľov: „Húsenica robí všetku prácu a motýľ dostáva všetku publicitu.“ (G.Carlin) „To, čo húsenica nazýva koncom sveta, učiteľ nazýva motýľom.“ (R.Bach) „Musím predsa zniesť dve alebo tri húsenice, keď chcem spoznať motýle.“ (A. S.Exupéry)
Nech vám padne vhod aj toto letné oddychové čítanie do prázdnin, ktoré štartujeme práve dnešným dňom.. Nech je pre vás ako ľahký letný let motýľa..