Spomínajte na svojich vodcov II
„Od Gerlachu Pán Boh ide pod horou.. Na kameni čakám Naňho s pokorou.. Žaloby tiaž položím si na dlane.. A keď dôjde, odovzdám ju oddane..“
Na slová tejto básne Maši Haľamovej som si spomenul práve vo chvíli, keď na 1. pôstnu nedeľu (17.02.2013) popoludní o 14.30 k nám do Vysokých Tatier prišla správa od odchode brata farára Jána Greša do večnosti. Spolu so svojou rodinou, (s výnimkou 1 roka) prežil v najmenších veľhorách sveta celé jedno štvrťstoročie (1960-1986). Boli to veľmi požehnané roky pre neho a jeho rodinu, ale aj pre náš cirkevný zbor. Ako pre Mašu Haľamovú, ktorá vo Vysokých Tatrách prežila 30 rokov (1926-1956), tak aj pre nášho vzácneho spolubrata Janka Božie stvoriteľské dielo v tatranskej prírode bolo vždy a nanovo oslovujúce a priam fascinujúce. Vedel žasnúť, čo nám mnohokrát chýba. Karl von Linné, zakladateľ botaniky nám všetkým odkázal pozoruhodnú myšlienku: „Žasni nad všetkým, aj nad tým najobyčajnejším.“ Tak si ho pamätajú naši členovia zboru, ale aj mnohí obyvatelia Vysokých Tatier. Často v prírode a v horách. A vždy s otvorenou knihou v rukách, ale najmä s otvoreným srdcom pre všetko to, čím nás náš Pán obklopil..
Pre mňa osobne bol príkladom, ako umne narábať s kapacitou času v zmysle Pavlových slov: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. “ (Ef 5,16). Mark Twain povedal: „Daj šancu každému dňu, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života.“ On tú šancu dal každému svojmu novému dňu, do ktorého sa prebudil. „Čas si dostal do daru.. Užívaj si ho.. Ber ho ako priateľa.. Je anjelom, ktorý ťa sprevádza tvojím dňom.. Anjelom, ktorý ťa vovedie do tajomstva tvojho života..“ Tak múdro to konštatuje Anselm Grün.
Svojich takmer 80 rokov života prežil z hľadiska večnosti. Často spomínal, že naším prvým slovom vo večnosti bude AHA! Keď zistíme, ako to všetko je, a ako to Pán Boh myslel. On už to svoje AHA! povedal. On mnoho získal, my sme mnoho stratili. Ale aj napriek veľkej strate, ktorá postihla jeho najbližších, celú našu Evanjelickú a.v. cirkev na Slovensku , nám mnoho toho zostáva. Zostáva viera, nádej, láska – to troje, ale najväčšia z nich je Láska (1 K 13,13). Hymna lásky bola obľúbenou kapitolou brata Janka. Pripomeňme si teda spoločne, čo nám zostáva. Zostávajú nám vždy tri oporné body. Každý horolezec o tom niečo vie. Nie tak dávno mi to potvrdil Ivan Gálfy, ktorý je označovaný za horolezeckú legendu. 2 dni pred jeho odchodom do večnosti som sa ho na Vyšných Hágoch opýtal: „Pán Gálfy, je to naozaj tak?“ A on odpovedal: „Pán farár zlaté pravidlo!“
Nemusíme zdolávať náročný terén tatranských štítov. Náš život aj v dolinách pod našimi horami sa však vie poriadne skomplikovať. Potrebujeme aj my tri oporné body. Aj v tom je testament života brata Janka Greša. Jeho zlaté pravidlo, ktorým sa riadil. Jeho stopa aj po rokoch je vo Vysokých Tatrách neprehliadnuteľná, markantná a stále dobre čitateľná. Tu sa napĺňajú slová Alberta Schweitzera, nositeľa Nobelovej ceny, ktorý povedal: „Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.“ Je hodno do týchto stôp vstúpiť. Sme za to Pánovi veľmi vďační, že tak smieme učiniť. V mene všetkých našich členov, ale aj obyvateľov Vysokých Tatier, Vám pozostalým vyslovujeme našu úprimnú sústrasť a spoluúčasť na tejto strate. Veľa sme stratili, ale oveľa viac nám zostáva. To troje, ale najväčšia z nich je láska. Tá láska Božia v Kristu, ktorá nás raz vo večnosti spojí s tými, ktorý nás do večnosti predišli.
(Tieto slová som vyslovil pri rozlúčke s bratom farárom Jánom Grešom vo Veľkom chráme v Bratislave, dňa 23. februára 2013.. Z môjho archívu zverejňujem tento text vôbec po prvýkrát – pri príležitosti včerajšej spomienky na Jána Krstiteľa, keď v kalendári bolo Jána (pre iné povinnosti som to vcera nestihol). A dnes by sa brat farár dožil svojich 92. narodenín. Už si užíva večnosť v plnom prúde, tak ako o nej vedel pútavo hovoriť a oduševnene kázať. Jeho narodenie pripadá na deň prijatia Augsburgského vyznania – 25. júna 1530. Jeho stará mama mu to vždy s láskou pripomínala: „Janko, z teba raz musí byť farár, keď si sa narodil priamo na prijatie nášho vierovyznania.“ A tak sa aj stalo. Vďaka Bohu! Aj keď si spomínal, že brat Grešo začal pôvodne niečo študovať celkom iné. A je veľmi potešiteľné, že vo Vavrišove je ulica pomenovaná po ich rodákovi – ulica Dr. Jána Greša. A výročie prijatia nášho vierovyznania pripadá práve na dnešný deň, keď si pripomíname jeho už 495. výročie. Soli deo Gloria. jedine Bohu chvála).