A nik vám nevezme vašu radosť…

Cantate  –  40 veľkonočných dní

    V kalendári máme nedeľu Cantate –  18. máj 2025. Takto mesiac dozadu sme slávili  Veľký piatok v dátume – 18. apríl. V dnešnej epištole (Jk 1,17-21)  sme počuli, ako máme byť rýchli, keď máme počúvať Božie slovo. A aj to, ako máme s tichosťou prijímať vštepované slovo, ktoré má moc spasiť naše duše. Určite sa tak udeje aj dnes, počas nastávajúcej hodinky. Veď je to len tá hodinka. Z nášho týždňa – venujeme možno práve iba túto hodinku. Niekto možno aj dve.  Pán Ježiš svojim učeníkom, ktorí zaspali v Getsemanskej záhrade zaspali povedal tie známe slová: „Či ste nemohli bdieť so mnou aspoň hodinku?“   (Mt 26,40-46) Ani viac, ani menej,  len tú jednu jedinú. Tak tú jednu venujme Pánovi – v dnešnom speve všetkých tých piesní, ktoré sme dnes spievali na službách Božích. Sme v tomto májovom čase v  druhej polovici veľkonočného obdobia, ktoré trvá 40 dní. Počujeme ako starocirkevné evanjeliá tzv. Ježišove  reči na rozlúčku. Sú  zaznamenané iba u evanjelistu  Jána – sú evanjeliovými textami a perikopami pre toto obdobie. Sú to tri veľmi pozoruhodné kapitoly:  14-15-16. Tie synoptici nemajú. Ak by sme ich nepoznali, boli by sme veľmi ochudobnení. Sme  vďační za Jána, ktorý ich ako jediný zapísal. Veľmi nás tým obohatil. V týchto troch kapitolách je veľmi cenné Kristovo posolstvo jeho evanjelia.  Ján ponúka veľmi zaujímavé texty,  ktorými pripravuje Ježiš svojich na čas, keď tu už  nebude. Nebude, pretože sem prišiel na tento svet  iba na návštevu. Nebude s nimi, pretože nastúpi aj na krížovú cestu utrpenia a bolesti. Nebude s nimi a On na to myslí dopredu, aby ich na to pripravil. Oni Ho opustia, no On s nimi bude aj napriek tomu. On je s nami, aj keď my nie sme s Ním.  A myslí aj na ten čas, keď po svojom vzkriesení sa vráti k Otcovi a posadí sa na jeho pravici.  Pošle nám miesto seba dôležitú náhradu a príchod Ducha pravdy ohlasuje v týchto kapitolách.  Všetci sme tu na návšteve. Aj my sme pútnici do večnosti. Ježiš vyšiel od Otca a k Otcovi aj svoj život smeruje. Aj to sám vraví v slovách: „Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.“ (J 16,28) 

    Slová „na rozlúčku“  sme   počuli  v nedeľu Jubilate, pokračujeme dnes Cantate a prídeme k týmto slovám aj budúcu nedeľu   Rogate. Tieto Jeho slová sú duchovne priam excelentné a iste aj nadčasové. Pán Ježiš  pripravuje svojich na  svoj odchod. A robí to veľmi zodpovedným a serióznym spôsobom. Oni tým slovám nerozumejú, hádajú sa. Ako sme to počuli v nedeľu Jubilate.  A opäť je to Pán, ktorý im to všetko musí vysvetliť.  Nie po prvýkrát, ani nie naposledy. Ako aj nám, aby sme porozumeli. V príbehu  o pokrstení správcu kráľovnej kandáky z Etiópie (Sk 8,26-40)  čítame otázku Filipa, ktorý sa tomu človeku prihovoril, keď sa viezol na parádnom voze: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“  A on pohotovo odpovedá: „Ako by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí.“ A Filip začal vysvetľovať. Počas našej hodinky v nedeľu a vo štvrtok si mnohé vysvetlíme a ozrejmíme. 

    Dnes máme Ducha Svätého, ktorý nám dáva tomu všetkému porozumieť, čo mu snáď nerozumieme. V dnešnom evanjeliu Pán povedal učeníkom: „Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám, ale keď odídem, pošlem ho k vám..“ (J 16,5-15) Asi tiež tomu nerozumeli, ako by im mohlo prospieť, keby Ježiš od nich odišiel?  A predsa  po zoslaní Ducha Svätého všetkému porozumeli.  V budúcom mesiaci – v  júni slávime zoslanie Ducha.  A učeníci nerozumeli ani tomu slovu: máličko! O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal:  Máličko? Svet sa bude radovať, vy budete nariekať. Vystihol to. Svet sa radoval na Veľký piatok. Oni všetci však plakali. No a Pán dodal:  „Váš zármutok premení sa v radosť a nik vám nevezme vašu radosť.“ (J 16, 16-25) A spomína ženu, ktorá po pôrode viac nespomína na úzkosť v tej radosti. Výstižný príklad, aké by dnes používal Pán Ježiš?  Mohol použiť výstižnejší príklad pre radosť?  Aké príklady by použil Pán dnes z nášho dnešného bežného a každodenného života? Určite by to bolo niečo také, čo by tomu dobre rozumeli.  Príchod nového človeka na tento  svet ma priam fascinuje. Zažili sme to trikrát  pri našich deťoch. Radosť z nového života. Bola  a je to radosť „na tretiu“ z toho všetkého, čo nám Pán daroval. Každé dieťa prichádza na tento svet  cez bolesť matky. To je to určenie, čo počujeme už na prvých stránkach Biblie: „V bolestiach budeš rodiť deti.“ (1 M 3,16)  V mnohých bolestiach, ale časom aj na to  sa zabudne. Stačí „máličko“ a príde celkom nová situácia.

     A nik vám nevezme vašu radosť. Aj radosť z prázdneho hrobu. Ja to tak prežívam, že tu Pán Ježiš  tu myslí veľkonočnú radosť, keď  k nim určite každý deň nanovo prichádzal. 40 dní to  trvalo. Určite nevynechal ani jeden deň. Nebolo krajšieho obdobia, ktoré učeníci prežívali. Pán žije, je tu medzi nami. A ešte aj tesne pred odchodom im povedal: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Mt 28,20) Máme z toho – radosť!  Nik ju vám nevezme. Nikto ju vám neukradne, aj keď v tomto svete je toľko zlodejov radosti. Pozrite sa len  okolo seba. Koľko takých zlodejov číha pri dverách nášho srdca dnes?  A ako tomu bolo u prvých kresťanov? Tí sa smrti rozhodne nebáli a nedali sa ani zastrašiť. Ani vtedajšia politická moc ich nezastrašila!  Ani žiadna totalita! Ani  všetky tie okolnosti, ani to čo nasledovalo potom. Vieme, že to bolo prenasledovanie kresťanov, ktoré  prišlo od Židov a potom aj od Rimanov, teda pohanov.   To všetko, čo zastavil cisár Konštantín Milánskym ediktom 313.  Koľkože ich zomrelo napr. V rímskom Koloseu a inde? Išli v ústrety smrti, lebo im ich radosť nikto nemohol vziať.

     Svet sa akoby vykĺbil, to často opakuje Tomáš Halík v rôznych diskusiách a rozhovoroch. To všetko, čo sa deje dnes, je však zaznamenané už v Biblii. Je to všetko v Biblii. Stav sveta sa zhoršuje. Posledné dni sú toho dôkazom. Pán Boh má predsa všetko pod kontrolou!  Nechceme byť skeptickí, ale aj napriek tomu  náš Pán nám zasľubuje, že nik nám nevezme našu radosť! Nikto a nič. Až tak? Tak to píše ap. Pavel: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej?“ Poznáte dobre tie slová z  jeho listu Rímskym 8,35?  Vymenováva to všetko –  prenasledovanie, hlad, nahota meč? Povedané zjednodušene – nikto a nič.. To je odvaha viery! To je odvážne tvrdenie! To je odvážne vyznanie! Nikto a nič!  Pre tú radosť z Pána, nielen veľkonočnú. Pre tú radosť, ktorá príde aj po zoslaní Ducha Svätého. Príde nová radosť, nové nadšenie. Tak v zmysle slov, ktoré nachádzame zaznamenané v Starej zmluve:   „Radosť z Hospodina  je vaša sila.“ (Nehemiáš 8,10)  Radosť z Hospodina. Radosť je u ap. Pavla na druhom mieste hneď po – láske. Ovocie Ducha je:  Láska, radosť, pokoj.. (G 5,22)

    A tá radosť sa prejavuje aj spevom. Galejníci, ktorí boli na galejách, spievali našu evanjelickú hymnu v každom zábere s veslami. Dnes máme nedeľu Cantate, pripomíname si zároveň 8.výročie posviacky organu, ktorá sa konala v nedeľu – 14. mája 2017 v Tatranskej Lomnici,  ako náš spoločný dar pre tento chrám k 500. výročiu reformácie. Spev a hudba patria k sebe.    Dnes, v Tesnej bráne ste si čítali o Pavlovi a Sílasovi, ktorí o polnoci spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali (Sk 16,25-34). Bolo to veľmi silné a mocné. Nikdy nič také tam predtým onen žalárnik  nezažil. Ani väzni, ani samotný žalárnik – a dvere väzenia sa otvorili. A to boli takí „čudní“ väzni, že z väzenia neutiekli, ale zostali tam. Mám pred sebou toto väzenie, ktoré sme v apríli navštívili vo Filipis. Bol to silný a mocný zážitok, ktorý mi ostane natrvalo v srdci.. Napriek všetkým okolnostiam, hlavne tým vonkajším a nepriaznivým –  predovšetkým si zachovali vnútornú radosť. Tú im nikto nevzal a nedali si ju ani ukradnúť. A spieval aj Dietrich Bonhoeffer, ktorý vo väzení spieval tú známu pieseň, ktorú máme v našom Spevníku: „Predivná moc nás tíško obostiera, pokojne to čo príde, čakám len. Pán Boh je s nami zvečera a zrána a bude s nami každý  ďalší deň.“ (ES 637) V poslednom období si uverejňované mnohé odborné články, ktoré konštatujú, ako muziko-terapia je v mnohom prospešná. A nielen hudba, ale aj samotný náš spev.  A to, že dnes toľko ľudí má problém, je možné aj z tohto dôvodu, že sme prestali takmer celkom spievať.

      Táto nedeľa nás pozýva k radosti, ktorá sa prejavuje aj spevom na dnešných službách Božích (599,130,461,130).  V tej druhej bol text a slová, či aj prosba. „..čistú radosť zachovávaj nám..“ (130,3).  A v tej záverečnej sme spievali vyznanie D. Bonhoeffera: „Ak nám však mieniš, Pane, dopriať radosť  a tu na svete ešte slnka jas, my vtedy cítiac aj prežitú ťažkosť, oddáme Tebe celý život nás.“ (ES 637,4) Haleluja