Hľa, pravda nad nepravdou zvíťazila

Post-pašijná úvaha

      Nedeľa Dobrého pastiera je druhou po Veľkej noci. Včera, práve v  nedeľu Dobrého pastiera sa mi  stala veľmi milá udalosť a chcem s vami o to podeliť. Nepovažujem to za náhodu. Veď náhod v živote niet!  Stalo sa to preto, aby som minimálne napísal túto post-pašijnú úvahu.  Veľká noc sa teda skončila už pred dvoma týždňami, ale veľkonočné obdobie stála trvá. Je to Ježišova  tzv. predĺžená  prítomnosť medzi nami, vtedy najmä medzi Jeho prestrašenými  učeníkmi. Kázňový text včera  bol o Petrovi a jeho stretnutí so Vzkrieseným po bohatom rybolove, keď chytili 153 rýb (J 21,15-17).   Pán sa osobne venoval  Petrovi, pretože bolo potrebné isté „záležitosti“ doriešiť.   O tom ste si niečo viac mohli prečítať v predchádzajúcom článku (Veľkonočný máj). Moja tradičná príprava na každú nedeľu –  je v sobotu večer. Celý týždeň však zbieram inšpiráciu k slovu na nedeľu. Niekedy až taký veľký časový priestor nemám, keď sú napr. sviatky po sebe.  Keď  si napíšem kázeň a myšlienky k tomu, pridám zopár citátov   – následne  vyberiem piesne. Niekedy to ide jednoduchšie, niekedy ťažšie. Píšem čisto tak ľudsky. Starší kolegovia v službe nemali vo zvyku hodnotiť len kázeň, ale aj výber piesní. Iste, máme z čoho vyberať, veď ich máme v našom Spevníku rovných 700!  V prvú májovú  soboru večer som tak urobil. No stalo sa, že som vybral také, kde sa vo všetkých štyroch piesňach, počas služieb Božích spieva, hovorí a konštatuje posolstvo o.. To napíšem neskôr, aby som vás udržal trochu v napätí. A možno to aj hneď viete. Ja som to zistil  vlastne takmer až na konci mojej „nedeľnej šnúry.“    Najprv to bola pieseň, kde sme spievali: „Hľa, pravda nad nepravdou zvíťazila. V Pánovi vzkriesenom je nádej, sila..“ (ES 129,3) To slovné spojenie, táto veta mi akosi viac udrelo o do očí, ale aj do srdca. Predtým je ešte text v piesni: „Smrť, kdeže je víťazstvo, vláda tvoja? Kde je, hriech tvoj osteň, Zdroj nepokoja? Hľa, pravda nad nepravdou zvíťazila..“  Niekedy nestačí iba spievať.. Je potrebné priam vhĺbiť sa aj do textu piesní..

    Ak sa obzrieme a vrátime ešte  k pašiám, tak tam nájdeme posolstvo, že na nášho Pána hľadali falošné obvinenia. Potrebovali na Neho niečo nájsť!  „Kto chce biť, palicu si nájde!“   –  to naše slovenské príslovie dobre poznáte. Nie tak dávno sme počuli v pašiách: „Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, ako Ho usmrtiť. Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných svedkov. Konečne prišli dvaja a povedali: Tento povedal: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vybudovať.“ (Mt 26,59-61) No Ježiš na tieto slová vôbec nereagoval. On ich aj povedal, ale v úplne inom kontexte, vieme to z Jánovho evanjelia (2,13-22).  My by sme minimálne na falošné obvinenia povedali, že to nie je tak. Ostro by sme sa voči tomu ohradili. Lenže Ježiš ich povedal, ale myslel to úplne inak.  Ježiš na tieto tvrdenia a „obvinenia“ nereagoval, mlčal.  V evanjeliách sú  časté zmienky  o týchto falošných svedkoch. Niekto ich musel zháňať, niekto musel vyvinúť istú energiu, možno aj peniaze, aby ich podplatili. Ani by som sa tomu vôbec nečudoval! Marek konštatuje: „Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali.“  (Mk 14,56) A spomínajú ďalej  chrám, ale aj tak sa ich svedectvo nezhodovalo.

    O pašiách som už veľa napísal, aká je to jedinečná a excelentná malá „knižôčka“.   Je v nich však aj mnoho nepravdy v tom zmysle, že poprední z ľudu hľadali aj falošné obvinenia na adresu Ježiša. O Ňom však čítame: „Ježiš kade chodil, iba dobre robil..“  (Sk 10,38). Iba dobre robil, potrebovali si niečo vymyslieť. A tak našli. A ťažko sa im hľadalo a zháňalo, keďže iba dobre robil ľuďom. Z čoho Ho obviniť? Z čoho Ho usvedčiť?   Mnoho nepravdy bolo okolo Ježiša – aj v čase Jeho pašijného príbehu.  Ten, ktorý sa nazval: „Pravdou, cestou, životom“ (J 14,6) je obklopený aj klamstvom a mnohou nepravdou.  Akoby tá  nepravda číhala priam  pri dverách. A tak sa to deje aj dnes. Vtedy – a dnes! Nepravda striehne  hneď pri „Dverách pravdy.“  Chce nás prevalcovať. Tak sa deje na Slovensku. A nielen u nás. Donedávna platilo, že polovica obyvateľstva v našej krajine verí konšpiráciám, údajne to je toto číslo v súčasnosti ešte   vyššie, údajne už viac, ako polovica. Je to memento! Vidíme to   v našom politickom živote, ale aj  v iných oblastiach. Zápas pravdy s nepravdou. To dobre poznal  a „niečo“ o tom aj vedel aj ap. Pavel , keď na 3. misijnej ceste v Efeze povedal pri rozlúčke: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. Preto bedlite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.“ (Sk 20,29-31)  Táto situácia je ako zo šlabikára – nepravda striehne, aby nás opantala. Tak sa dialo nielen v Efeze, ale tak sa deje všade na svete. Aj u nás, pod majestátnymi našimi  Vysokými Tatrami.

       V pašiách bolo mnoho falošných svedectiev, ale pravda nakoniec zvíťazila. Pravda vždy vyjde na povrch.  Je to len a len otázka času. Je v nej ten úžasný potenciál, aby zabrala a v príhodný čas sa ukázalo, kde je vlastne pravda. Tak je to s pravdou vždy. Po rokoch v mnohých prípadoch vyplávala  na povrch. A tak tomu bolo aj v prípade Pána Ježiša Krista. V našej piesni zo včera je aj  slovíčko: „hľa“ –  a to je vždy  moment prekvapenia.  Vieme, že vzkriesenie z Ježišových blízkych nikto nečakal, okrem Ježišových nepriateľov. Tak sme končili pašie na Veľký piatok, keď prišli veľkňazi a farizeji k Pilátovi  hovoriac: „Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob, aby azda neprišli v noci Jeho učeníci neukradli ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší, ako prvý.“  (Mt 27,63-64) Všetci Ježišovi priatelia boli zaskočení, nikto to nečakal. Nemali pre to uši, čo im vravel a tlmočil. Nielen to, že bude trpieť, ale aj to, že bude vzkriesený. Počuli na A, prepočuli B..  To, čo Pán vravel, sa naplnilo. Pravda týchto slov bola potvrdená Božím mocnými činom vzkriesenia! A tak keď sme v prvú májovú nedeľu spievali všetky tie piesne, najprv som si to uvedomil pri tej spomínanej piesni. Pri ďalších bohoslužbách som posolstvo pravdy našiel aj v ďalších piesňach, ktoré sme spievali a ktoré som v sobotu večer vybral.  Mám tú výhodu, že mám tri služby Božie po sebe. Môžem to precítiť postupne a to – čo nestihnem pri prvých, môžem dobehnúť  ešte aj pri tých nasledujúcich. Tak sa aj často deje. Píšem o tom teraz v spojitosti s piesňami, ktoré sme spievali. No a v poradí na  druhých službách som precítil slová piesne, ktorú sme ako ďalšiu spievali: „V piatok zvolal prežalostne, že Ho Boh opustil, v nedeľu  však vstal radostne, keď Ho z mŕtvych vzkriesil. Z hrobu, už otvoreného, zaznieva hlas pravdy Jeho, že slávne zvíťazil.“  Hlas pravdy je vo Veľkej noci. Je to „signál pravdy“, ktorý chytáme počas tohto veľkonočného obdobia 40 dní.

     A keďže bola nedeľa Dobrého pastiera, tak sme spievali ešte aj pieseň: „Hospodin sám je Pastier, môj vyznávam, tak nedostatku viac sa neobávam: vodí ma tam, kde pastva zelená sa, k osviežujúcim vodám ma privádza, pre svoje meno dušu občerstvuje, na cestu pravdy kroky usmerňuje.“  (ES 512,1)  ďalšie posolstvo pravdy v slove piesne, ktorú sme spievali. A vrchol bol do tretice – na posledných službách Božích v Novom Smokovci, keď som si to mohol „duchovne vychutnať“ v slove poslednej piesne: „Cestou pravej viery nás veď, svetlom svojej pravdy osvieť, a po vzkriesení z milosti, prijmi nás do radosti.“  (ES 137,5) Nepravda nielen že klope na dvere, ale niekedy sa priamo vnucuje. A vieme, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Heslo roka 2025 nás napomína: „Všetko  skúmajte, dobrého sa držte.“  (1 Tes 5,21)

     Kráľ Dávid pri jednej príležitosti vyznal: „Sotva krok je medzi mnou a smrťou.“ (1 S 20,3) Kráľ Saul ho neustále prenasledoval, takto v ohrození svojho života mohol kedykoľvek zomrieť. Vieme že smrť je tak blízko. Potvrdilo sa to aj pri pápežovi – v nedeľu mal ešte pozdrav z balkóna chrámu v Ríme a na druhý deň ráno, vo veľkonočný pondelok dokonal. Sotva krok –  tak blízko. Sotva krok –  nepravdy pri pravde. Niekedy je takmer na nerozoznanie. A ukážkoví sú aj tí v Berei, ktorým sa budem najbližšie venovať na biblickej hodine – oni si všetko overovali, čo ap. Pavel im kázal a zvestoval. Lukáš, autor Skutkov apoštolov o nich napísal: „Veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.“ (Sk 17,11) To je úloha pre nás dnes – takto skúmať, či to, čo k nám prichádza je pravda alebo aj nie. A to sa týka biblického učenia. Mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta. To píše Ján vo svojom liste: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní svedkovia vyšli do sveta. Podľa toho poznávajte ducha božieho: každý Duch, ktorý vyznáva ako Krista prišlého v tele je z Boha a ktorý duch nevyznáva Ježiša, ten nie je z Boha, je to duch antikristov.“ (1 J 4,1-2) )    

    A čo dodať na záver?  Sestra Oľga z Košíc k nám do Tatier pravidelne chodievala v septembri a vždy prišla aj na biblické hodiny. Pochádzala z pomerne aktívnej reformovanej kresťanskej rodiny – jej brat je reformovaný kazateľ, poznám aj ďalších členov jej rodiny – úprimne veriacich.  V čase, keď prichádzala ešte k nám, chodil na tieto biblické stretnutia mladý brat Michal, ktorému vždy povedala: „..aby som ťa tu stretla a našla aj o rok.“  Miško časom odišiel z našej  cirkvi, vystúpil z nej. Už neprišiel. No po čase sa stalo, že sestra Oľga bola v Tatrách a  tiež medzi nás už  neprišla. Nerozumel som tomu. A potom prišla sms, ktorá všetko vysvetľovala a kde bolo napísané, že konečne našla pravú lásku. A viete, kde prestúpila? Ku Svedkom Jehovovým.

        Milá skúsenosť, s ktorou som sa chcel s vami podeliť. Máte aj vy svoje skúsenosti, kolegovia v službe to tiež na rôzny spôsob prežívajú. Osobná skúsenosť s pravdou a jej posolstvom má svoju výpovednú hodnotu.  Pán nám všetkým hovorí a zasľubuje: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,32)  Haleluja