Inovácia
K 150.výročiu otvorenia prvej liečebne MUDr. M. Szontagha
Slovo v názve tejto reflexie sa v ostatnej dobe používa veľmi často.. Skloňuje sa vo všetkých pádoch a slovných spojeniach. Niet oblasti, či odvetvia, kde by sa tak nedialo. Akoby sa vrece roztrhlo a prichádzajú samé nové informácie k nám v tejto oblasti. Taký laicky výklad, ktorý možno aj vám príde na myseľ je ten, že inovovať, znamená robiť veci po novom. V slove inovácia je priam zákódovaná oná „novosť, či novota.“ A mohli by sme sa s týmto slovom aj vyhrať na rôzny spôsob. Ale dajme priestor oficiálnej poučke. Hneď v úvode si dajme jednu dôležitú definíciu, ktorá nás povedie a v mnohom nám pomôže: „Inovácia je schopnosť vidieť zmenu ako príležitosť – nie ako hrozbu.“ Autorom je Steve Jobs (1955 – 2011), ktoré meno dobre poznáte, nie raz ste sa s ním stretli, nemyslím osobne (s úsmevom), ale v nejakej spojitosti. Bol to americký podnikateľ a spoluzakladateľ spoločnosti Apple. Ak si dáte toto meno do vyhľadávača, hneď vám vyskočí niekoľko zaujímavých citátov. Ku niektorým sa neskôr dostaneme. Na internete sú uvedené ako tie, ktoré prevrátia váš život na ruby ako vnímate svet a svoj život. Tak hneď ten prvý dôležitý: „Váš čas je obmedzený, tak ho nepremárnite tým, že bude žiť život niekoho iného.“ A k tomu ešte niečo na podobnú tému: „Najcennejšia vec, ktorú máte, je váš čas.“ Náš protagonista bol priekopníkom v oblasti informačných technológií. Keď mu v roku 2005 diagnostikovali rakovinu pankreasu, mal práve 50 rokov. Hneď sa podrobil operácii, po ktorej žil ešte šesť rokov. Čo asi o ňom ani nevieme, je to, že prednášal študentom o pripravenosti a o bdelosti. Dosť často prízvukoval: „Keď som mal 17 rokov, čítal som, že by bolo potrebné každý deň žiť tak, ako keby to bol náš posledný deň. Vtedy to na mňa urobilo veľmi silný dojem. Ďalších 33 rokov som sa každé ráno pozeral do zrkadla a pýtal som sa: keby tento deň bol môj posledný, robil by som to, čo sa dnes chystám urobiť? A keď viacero dní po sebe som odpovedal: nie, tak som vedel, že sa musí niečo zmeniť.“ Blízkosť smrti bola pre neho veľmi dôležitým nástrojom jeho životne dôležitých rozhodnutí. Blízkosť smrti môže byť ozaj veľmi účinným nástrojom zmeny aj pre nás. Blízkosť smrti, ktorá sa ešte viac priblížila kvôli nedávnej pandémii. Neradi na to spomíname, ale takto to bolo. Jobs povedal: „Zoči voči smrti sa všetky veci rozplynú. Zostane len to, čo je skutočne dôležité. Až sa takto povyzliekate zo všetkého, čo máte, nebude dôvod nepočúvnuť hlas svojho srdca.“
Čo všetko prehodnotil? Z čoho všetkého sa vyzliekol! Blízkosť smrti mu k tomu veľmi dopomohla. Je to paradox, ale je to tak. Ak ste niečím podobným v živote prešli, tak tomu dobre rozumiete. Smrť sa stala priamo jeho osobnou skúsenosťou. Keby nebol ochorel, asi by sme v tomto článku pravdepodobne o ňom nečítali. Mnohí neraz povedia, že zapodievať sa smrťou je pre človeka veľmi morózne. Tí však, ktorí počúvali jeho prednášky, boli však veľmi v mnohom obohatení, pretože dokázal pútavo hovoriť nielen o informačných technológiách, ale aj o tajomstve života a smrti. Pre neho to neboli len nejaké „intelektuálne pojmy.“ Rozprával pútavo, zaujímavo, až strhujúco. Steve Jobs s obľubou dokonca hovoril: „Smrť je tým najlepším vynálezom života! Nikto nechce zomrieť, dokonca ani tí, čo chcú prísť do neba!“
Už dávno ma tento človek zaujal – v mnohom. Aj tým, že zomrel v takom veku, ako MUDr. Mikuláš Szontagh starší (1843-1899). Obidvoch spája odchod do večnosti vo veku 56. rokov. Náhoda? Možno áno, možno nie! A obidvoch v mnohom spája v úvode spomínaná inovácia. Akoby sa na nej úplne a identicky obaja veľmi zhodli. Toto mali spoločné – robiť veci po novom – a v tom novom nevidieť hrozbu, ale vhodnú príležitosť. To je inovácia. Tak, ako kríza v čínskom jazyku – sa tým druhým znakom označuje – ako nová príležitosť. Málokto sa takto na krízu pozerá. Pre mnohých je to najmä veľká hrozba – ale v konečnom dôsledku je to predsa len a len vždy nová príležitosť. Poďakovanie patrí Vladimírovi Košťálovi z Tatranskej Lomnice, ktorý o ňom nedávno natočil pútavý dokument, ktorý odporúčam do vašej pozornosti. Začína tak, že MUDr. Szontagh uvažuje, či si má vôbec vybaliť kufre v Starom Smokovci (Schmecks), kde prišiel za kúpeľného lekára v roku 1873 vo veku 30.rokov. Blahoslavíme tú chvíľu a ten moment, že tie kufre si nakoniec vybalil – určite v Božej réžii a v mocnom vedení Ducha Svätého.
MUDr. Mikuláš Szontagh bol v mnohom inovátor a priekopník toho nového. Mohol veci robiť „po starom“ pri príchode do Starého Smokovca (Schmecks), ale sám vedel, že toto prostredie má aj „naviac.“ Toto prostredie malo pre neho „pridanú hodnotu“, ktorú nemohol nevyužiť. 1.júla 2026 uplynie 150 rokov od otvorenia jeho prvej liečebne v Novom Smokovci pod Slavkovským štítom. Po tieto letné dni uvažujem a premýšľam nad tým, koľko ho to stálo úsilia a námahy – nepopustiť, ale vytrvať a vydržať. Čím viac sa blížime k tomu letnému dňu, začiatku letných prázdnin, tak o to intenzívnejšie na to myslím. Počas tohto dňa budeme už na dovolenke, tak aspoň takto „dopredu“ týchto zopár vďačných myšlienok vymenovaných tomuto inovatívnemu projektu v tomto našom prostredí, na južných svahoch Tatier. Nebolo to rozhodne jednoduché, ale v mnohom náročné. Inovácia nie je jednoduchá záležitosť, ale výzva hľadieť a pozerať sa na tradičné veci a udalosti novým pohľadom a očami. A pri tom bola vždy dôležitá jeho vytrvalosť. On sám povedal: „Som presvedčený, že polovicou z toho, čo oddeľuje úspešných podnikateľov od neúspešných, je čistá vytrvalosť.“
Steve Jobs bol vizionár, technologický génius a úspešný obchodník. Čo mal spoločné so Szontaghom bola vízia – vidieť dopredu – vidieť o niečo ďalej, než len na špičku vlastného nosa. Prepáčte za to prirovnanie, dosť často sa používa, pretože mnohí nedovidia ďalej – tak aj náš zakladateľ ovplyvnil život pod Slavkovským štítom na dobu minimálne 150 rokov dopredu. Bola to aj túžba, ale aj príležitosť vyjsť zo „zaužívaného“, dovtedy známeho a používaného. Zmena bola pre neho nie hrozbou, ale príležitosťou. Blízkosť smrti, nie ako hrozba, ale ako príležitosť bola najmä v závere života Steva Jobsa akýmsi elementom, ktorý prispel k zmene jeho života – najmä po diagnostikovaní choroby. MUDr. Mikuláš Szontagh s tým vlastne žil po celý život, pretože jeho diagnóza bola TBC pľúc. A v tom čase „suchoty“ boli pomerne vážnou diagnózou. Blízkosť smrti bola aj pre neho účinnou motiváciou – napredovať a nezaostávať. A predovšetkým – vyjsť zo zaužívaného stereotypu života – v tej myšlienke, v tom zastavení: „Nedozrel čas pre inováciu aj v mojom vlastnom živote?“
Akú by mohla mať konkrétnu podobu? Smrť je pred nami všetkými – to nás raz všetkých čaká. V tom našom „poslednom boji“ nás nemôže nikto zastúpiť. Často prichádzajú k nám správy o úmrtiach, ktoré majú rôznu podobu – náhle, nečakané, tragické, pod dlhom utrpení. O tom neradi hovoríme, tejto téme sa neraz radšej naďaleko vyhneme, ak môžeme. Ale celkom asi nemôžeme, pretože tých správ o odchodoch je v našom okolí akosi príliš mnoho. Tak možno len tak osobne, v komôrke nášho srdca príde na to pomyslenie, ale ak to sa to aj udeje, tak tieto myšlienky odsúvame, pretože si myslíme, že ešte stále máme „dosť“ času. Naozaj? Sme v mnohom zaneprázdnení všeličím a často aj smetím vlastného života. V čase, ktorý žijeme, počujeme ako stále opakujúca sa mantru – o nedostatku času – na to, či ono. Ten „padlý anjel“ nás tak „zamestnal“ márnosťami toho sveta, že nemáme čas na to podstatné – to, čo je tak dôležité – to, čo rozhodne, kde budeme tráviť celú večnosť. Oslovujúcou je myšlienka, ktorá mnou prechádza takmer každý deň: „Nemám málo času, mám len málo lásky. Daruj mi Bože, viac lásky, lebo len ten, kto miluje – má čas.“ (A. Perejra) Pri našej vďačnej spomienke na dvoch významných ľudí, ktorí predbehli dobu a čas, nech je pre nás povzbudením myšlienka: „To, čím ste, je dar od Pána Boha. To, čím sa stanete, je vaším darom pre Boha.“ (H. Urs von Balthazar) A tento citát autora sa používa aj mnohých moduláciách. Tak napr.: „Čas, ktorý si dostal od Pána Boha je Jeho darom. Čo ty s tým časom urobíš, je tvoj dar Pánu Bohu.“