Dobrá správa VIII
Kráľovskí
Náš pôstny cyklus začiatkom apríla končíme veľkolepo, s úsmevom. Niečo sa vždy končí, niečo ale aj začína. Začal jarný a veľkonočný mesiac – apríl, keď končíme našu sériu. Končíme tak kráľovsky. Máme vo svojich žilách priam modrú krv. A my vieme, že tá modrá znamená kráľovskú farbu v zmysle „modrej krvi“.. Tak sa to často konštatuje, že ak ide o príslušníkov a potomkov kráľovských rodín, tak majú „modrú krv“.. Kolujú o tom rôzne milé a úsmevné príbehy. A chcem pripomenúť, že aj my, ako Božie deti, máme urodzený a kráľovský pôvod. Priblížme si toto posolstvo o kráľovstve na viacerých biblických miestach. Často spomíname – kráľovstvo nebeské. Nikdy ale nespomíname, že by išlo o republiku, či iný štátny útvar. V ostatnú, 4. pôstnu nedeľu sme počuli, že keď Pán Ježiš Kristus nasýtil zástupy, chceli ho urobiť kráľom (J 6,1-15). No iste, dal ľuďom chlieb – tak čo iné, než len ho urobiť a prehlásiť za kráľa! A čo urobil Pán? Aká bola Jeho odozva a reakcia na to všetko? Skryl sa pred ľuďmi, utiahol sa na vrch do samoty. Nechceli ho urobiť prezidentom, ale kráľom. Vieme, že v tom čase boli iba kráľovstvá. Prvým kráľom v Izraeli bol Saul. Boží ľud sa chcel prispôsobiť ostatným národom. Čítame o tom v Biblii: „Keď Samuel ostarel.. Hľa, ty si už starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách, ustanov nám teraz kráľa, aby nás spravoval, ako je to u všetkých národov.“ (1 S 8, 1-22) Samuelovi sa to nepáčilo a jeho odpoveď bola v jeho modlitbe. A Hospodin mu povedal: „Poslúchni hlas ľudu vo všetkom, čo ti hovoria, lebo nepohrdli tebou, ale pohrdli mnou, aby som nebol kráľom nad nimi.“ A tak sa Saul stal prvým kráľom. A Samuel ich všetkých upozornil aj na to, aké právo bude mať kráľ nad celým svojím ľudom. Presuňme sa teraz do Novej zmluvy, do pašií, ktoré už zakrátko budeme čítať. Na Kvetnú nedeľu Pána v Jeruzaleme vítali ako kráľa. Prevolávali mu: „Hosanna Synovi Dávidovmu, požehnaný ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Je to úžasná scéna. Zakrátko však dav volá na Piláta: „Ukrižuj Ho, ukrižuj.. Keď toho prepustíš, nie si priateľ cisárov, lebo každý, kto sa vydáva za kráľa, protiví sa cisárovi.. Ajhľa váš kráľ! Ale oni skríkli. Preč s ním, preč! Ukrižuj Ho. Vášho kráľa ukrižovať? Odpovedali veľkňazi: Nemáme kráľa, len cisára!“ (J 19,1-15) To všetko čítame v evanjeliách, čítame v pašiách. Spor sa vedie aj o to, či je kráľ, či nie je. Často prichádzame do kontaktu aj so slovom kráľ – aj v pašiách. To slovo sa často vyskytuje v slovnom spojení: kráľovstvo Božie, kráľovstvo nebeské. Tieto slová v cirkevnom slovníku skloňujeme takmer vo všetkých pádoch. Pán Hovorí: „Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ Napadlo vás už niekedy, aké by to bolo, keby sme žili v monarchii, nie v republike? Keď sme chodili do Holandska, počúvali sme o mimoriadne obľúbenej kráľove Beatrix. A porovnávali sme to s tým, že my žijeme v republike, máme prezidenta. Je obľúbený viac, či menej. Sme teda pomerne často konfrontovaní týmito pojmami, ktoré vyslovujú naše ústa, verím, aj naše srdcia: „Lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky..“ A tak sme teda kráľovskí. Dobrá správa na konci.
V poslednej biblickej knihe čítame: „Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a učinil kráľovstvom, kňazmi svojmu bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda na veky vekov.“ (Zj 1,5b-6) Niečo podobné čítame o niekoľko kapitol ďalej: „..a učinil si ich nášmu Bohu kráľovstvom a kňazmi a budú kraľovať na zemi.“ (Zj 5,10) Často sa konštatuje, že každý kresťan je kazateľ – v zmysle, ako laik, teda neordinovaný. A tak by sme mohli skonštatovať, že každý kresťan je aj kráľ. Necítite sa tak? Nebo nás vníma ako kráľov! Pán Boh nám dal všetkým mandát kraľovať. Pôvodný zámer pre Adama bol ten, že mal vládnuť – dajme tomu aj kraľovať.. To sme počuli aj pri našej nedeľnej téme: 40 dní, pri časti o potope. Status kráľa súvisí s mocou a autoritou a aj vládnutím. Adam dostal autoritu nad zemou, no stratil ju pomerne rýchlo v prospech satana. Čítame o tom v 1 M,v.26: „Ploďte a množte sa a naplňte zem, podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi.“ Adam s Evou dlho nepanovali na zemi. Satan, ktorý si od nich prevzal moc, však dlho panoval. A čo sa stalo? Pri pokúšaní na púšti, keď dorážal na Krista, tak mu povedal: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.“ Pred tým Matúš napísal, že ho diabol pojal na vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstva sveta a ich slávu. Toto všetko bol ochotný mu dať, za jeden úkon a jeden úklon. Ak Mu to ponúkal, znamená to, že to mal vo svojom vlastníctve. A posledný Adam, teda Kristus si naspäť vzal to, čo diabol uchmatol Adamovi a Eve. A predtým, ako vstúpil na nebesá, odhalil svoju kráľovskú slávu a povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi a j na zemi.“ (Mt 28,18-20) Táto planéta patrí nám, bola nám daná. Je to naša zodpovednosť! Máme panovať – a vládnuť. My dnes kopíme odpadky, ale pôvodné určenie bolo celkom iné! Prečo sa dejú zlé veci? Pretože to dovolíme! Bol to jeden z nás, ktorý dal túto planétu satanovi a bol to opäť Ježiš , druhý Adam – vystupujúci ako jeden z nás, ktorý si ju zobral naspäť.
Aj takto by sme to mohli popísať, že sme kráľovskí. Ak píšem o vládnutí, tak píšem v tom najlepšom slova zmysle. Ak píšem, že vládnuť, tak vládnuť! A ako? Tak, ako to poznáme z vládnutia 21. storočia? Určite nie! Ak kraľovať, panovať a vládnuť – tak všetko spravovať v láske. To „vládnutie“ u nás, v republike je slovo tak sprofanované, že ani nevieme, ako sa dá vládnuť v láske. Nepoznáme čisté vládnutie a kraľovanie! U nás sa vládne so silou, s tvrdým uplatňovaním moci a tvrdej sily. Pôvodné určenie je – vládnuť v láske. Takáto je vláda Hospodinova. Takou bola vždy v minulosti, takou je aj dnes. Tak vládol a vládne Kristus. Je kráľom ľudských sŕdc. Ježiš mal veľkú moc, ktorú nikdy nezneužil vo svoj prospech. To ozaj dokáže len málokto. Je to veľmi veľké pokušenie. Tí, čo majú značnú moc, o tom vedia svoje. A mohli by nám o tom dlho rozprávať. Kristus nám však na kríži ukazuje svoje brilantné a excelentné duchovné sebaovládanie. Nebolo to jednoduché, ale ustál to! On mohol zostúpiť z kríža, to by ale zachránil seba. On predsa neprišiel zachrániť seba, ale prišiel zachrániť nás. Počína si ozaj kráľovsky. Veľkoryso, majestátne, božsky, ozaj hodné Kráľa kráľov a Pána pánov. Ukázal nám príklad, ako máme nasledovať Jeho šľapaje. Nepomstil sa, nevyhrážal sa – ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi.“ (1 Pt 2,21-25)
To je dobrá správa! V dobrej správe nie sú zlé správy. Božia láska nemá žiadne háčiky, na Božej láske a Jeho cenných daroch nie sú žiadne cenovky. Ak by sme to mali zhrnúť na záver, dalo by sa to asi takto: Evanjelium nie je snaha urobiť ma Pána Boha dojem našou láskou, je to vášnivá deklarácia o Božej láske ku nám všetkým. Evanjelium nie je prísľub lístka do neba. Evanjelium nie je reklamná brožúrka na všetky kráľovstva sveta. Evanjelium nie je pozvanie prijať Ježiša, je to úžasný oznam a dobrá správa, že Boh prijíma nás takých, akí sme. Evanjelium nie je zoznam vecí, ktoré musíme urobiť, aby sme zdedili večný život, je to požehnaný oznam o tom, že spravodlivosť potrebná na vstup do nebeského kráľovstva k nám prichádza ako bezplatný dar skrze vieru. Evanjelium je radostný oznam, že staré sa pominulo a nastalo to nové. Dobrá správa o tom, že sme zachránení vierou v Krista ako cestujúci na Titanicu, keď nám Boh dáva záchrannú vestu skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista. Evanjelium nie je nejasná predstava o tom, že budeme kraľovať a vládnuť aj po smrti, je to kráľovský oznam, že vláda kráľa je vo viere na dosah. Božie kráľovstvo je na dosah. Predstavte si tú situáciu, že sedíte v synagóge – pred dvetisíc rokmi a počúvame spoločne Pána, ktorý vystúpil v Nazarete, vo svojom rodnom meste a pri pulte, či ambóne povedal: „Duch Pánov nado mnou, lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku a utláčaným oslobodenie a zvestovať vzácny rok Pánov. A On začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ (Lk 4,18-19,21) Dobrá správa je v tom, že žijeme dobu Božej milosti a Jeho priazne. Naše spasenie je dokonané na dreve kríža. Keď Pán povedal: Dokonané, tak to dielo je aj Dokonalé a aj celistvé. Môžeme z neho naberať plným priehrštím. Čerpať z prameňov spásy. Úplne zadarmo. Značka: grátis.
A dobrá správa ešte aj nakoniec. Ako inak, než len dobrou správou zakončiť:
„Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, vlastným Jemu ľudom, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Kedysi ste neboli ani len ľudom a teraz ste ľudom Božím, žil iste bez zmilovania a teraz došli ste zmilovania.“ (1 Pt 2,9-10)
„Veď boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu, ako dietky svetla žite. Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde, skúmajte, čo je milé Pánu a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich kárajte.“ (Ef 5,8-9)