2025 – Rok  rodiny 

     Pre náš cirkevný zbor je rok 2025  rokom jubilejný, v ktorom si pripomíname 75. výročie vzniku nášho samostatného cirkevného zboru  –  Vysoké Tatry.  V tomto roku máme vyhlásený aj Rok rodiny. A nemyslím si, že je to náhoda. Uplynie 500 rokov od vstupu Martina Luthera do manželstva s bývalou mníškou Katarínou z Bóry. Je to dôvod vyhlásenia Roku rodiny, ktorá zasluhuje našu výraznú pozornosť. Rodina trpí dnes na rôzny spôsob.  Potrebuje zvýšenú pozornosť. A téma pre tento roj môže poslúžiť k dobrému –  s nosnou témou v rámci našej Evanjelickej a.v.  cirkvi na Slovensku.  S vďakou za tú našu rodinu  –  vlastnú, ktorá je súčasťou aj  tej veľkej rodiny duchovnej v cirkevnom zbore. Zároveň sa to prelína a dopĺňa  –  naša duchovná rodina s rodinou našou vlastnou.  Je to prienik dvoch pozoruhodných množín – moja rodina je súčasťou tej duchovnej. Je to zároveň výzva pre nás všetkých. Rodina dnes veľmi trpí na rôzny spôsob. Je vystavená mnohým  útokom, je veľmi zraniteľná v tomto 21. storočí. Rozpadajú sa mnohé  rodiny. Svoju duchovnú rodinu opúšťajú mnohí, ktorí v nej donedávna boli jej súčasťou.  Aj tie najnovšie štatistiky  potvrdzujú pokles záujmu a cirkev a aktívnu účasť na bohoslužbách.  Keď sa však v rodine narodí dieťa, tak príde niečo celkom nové. A nám sa do  rodiny tej duchovnej, ale aj tej našej len „nedávno“ narodilo dieťa. Máme vytúžený a po roku očakávaný „prírastok“.

     To je zvesť aj nedávnych Vianoc.   Nám všetkým sa do duchovnej  rodiny narodilo dieťa, čo sme si pripomínali záverom roku . Prorok Izaiáš napísal: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný… “  (Iz 9,5)    Aj do našej rodiny prišlo dieťa. Narodilo sa aj pre našu – moju aj tvoju rodinu. A my sme si to vysvetľovali, prečo práve na konci kalendárneho roku slávime Vianoce. Len si  spomeňte, aké to bolo, keď sa vám narodilo dieťa, či vnúča. Všetko sa to točilo okolo dieťaťa. Bolo to úžasné, v noci sme  takmer ani nespali. Pozorovali sme, či to dieťa dýcha, pozorovali sme ten malý uzlíček v perinke. Pozorovali sme ho, sledovali v každej chvíli,  a keď sa ten malý zázrak   v perinke na nás usmial, tak sme prežívali neskonalé šťastie, slasť  a ešte mnoho iného..   A keď to bolo vytúžené a dlho očakávané dieťa, tak to všetko bolo tomu úmerné! Keď sa nám narodilo dieťa, tak prišla  celkom nová energia, nová atmosféra. Radi na to spomíname, sme za to veľmi  vďační. Radi sme aj privoniavali deťom  – deti voňajú nebom. Inak ani nie!  Tak vonia nebo, ako nám voňajú bábätká, deti, ktoré sa aj nám narodili. Matka Tereza povedala: „Keď sa ešte rodia deti znamená to, že  Pán Boh na nás ešte nezanevrel.“  Spomínam si na jednu veľmi peknú myšlienku, ktorá vo mne rezonuje najmä vždy pri krste detí: „Pôrod je jediné rande na slepo, pri ktorom určite nájdeš lásku na celý život.“

   Tak  to napísal aj prorok Izaiáš, asi 700 rokov pred Ježišovým  narodením: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný..“  Proroci boli uznávaní, boli aj zaznávaní, neraz v danom čase nepochopení, pretože to, čo oznamovali sa často vzťahovalo práve  na budúcnosť – a to tomu málokto vtedy rozumel.    Pán Boh im dal vidieť niečo viac, ako tým všetkým ostatným. Tak to zapísal Izaiáš, ale  aj Micheáš, keď zapísal slovo, ktoré sa cituje vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom: „A ty,  Betlehem,  Judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ (Mt 2,6) Prorok Izaiáš je nazývaný evanjelistom Starej  zmluvy, pretože je to práve on, ktorý má vo svojej knihe toľko zasľúbení o Mesiášovi.  V napr. v kapitole  60  opisuje  príchod Svetla a príchod mudrcov k tomuto Svetlu (Iz 60,1-6).

    Sú za nami Vianoce 2024. Opäť a nanovo sme  vypočuli tú najlepšiu správu na konci roku. Správa konečne dobrá!  Znamením pre pastierov, ktorí na poli v noci strážili stádo bolo  práve narodené dieťa: „A toto vám bude znamením, nájdete nemluvniatko obvinuté plienkami ležať v jasliach .:“ (Lk 2,12) No –  dieťa v jasliach to neznie príliš ohromujúco a veľkolepo! V ľudských očiach to nevyzerá príťažlivo! A predsa! Bolo pre nich dôležité znamenie. Prišli do Betlehema a dieťatko oslavovali. Tá správa konečne  o tom, že sa aj nám  narodilo dieťa – by s nami mala urobiť presne to isté, čo s pastiermi!   S tebou, aj so mnou!  Ak berieš vážne vianočnú zvesť, tak je to aj pre teba veľmi dôležité znamenie. Nádhera toto všetkého, čo nám bolo dané vo Vianociach – je skrze Ducha Svätého  je môže  byť zjavená aj tebe! A všetkým tvojim v rodine!

     Vie, že máte veľmi radi skutočné príbehy. Nikdy ich nepreskočíme. V časopisoch sú také rubriky  – nás zaujíma, kto to skutočne prežil.  Sú také aj mnohé filmy  – s podtitulkom – Skutočný príbeh. Majú svoju výpovednú hodnotu. Nie je to výmysel a fantázia režiséra. Ani žiadna fabulácia. Také filmy  nás vedia veľmi osloviť,  keď si  môžeme si uvedomiť  –  je to iba fikcia daného režiséra. No skutočný príbeh je jedinečný a exceletný! Taký vám jeden aj ponúkam práve teraz. 

     Skutočný príbeh, ktorý sa udial v  severskej krajiny. Neviem v ktorej – či  fínskej, nórskej, dánskej, či švédskej. V rodine sa narodilo dieťa po dlhom čase, takže bolo vytúžené a dlho očakávané.  Stalo sa tak  v zime, zakrátko sa zišla  celá rodina z blízkeho  i z ďalekého okolia. Keď prišli k domu, zoskočili zo saní, vkĺzli do domu, aby sa konečne zohriali horúcim čajom. Pozhadzovali kabáty a ťažké kožuchy na jedno miesto – na posteli. Po chvíli si však  spomenuli, že vlastne prišli kvôli dieťaťu – a začali ho intenzívne hľadať! Tušíte, kde ho asi našli!  No –  pod kožuchmi! A prišli k nemu v poslednej možnej chvíli  pred udusením – zachránilo ho. Skutočný príbeh s happy endom.  Skutočný príbeh nás vždy zaujme. Ja to vidím aj na poslucháčoch v našich chrámoch, ktorých mám pravidelne pred sebou. Keď im avizujem taký príbeh, hneď spozornejú. Zbystria pozornosť a myseľ a vidno to určite aj navonok! Exegéta a výklad textu ich nezaujme práve tak, ako taký  príbeh. Mám ich veľmi rád, aktívne ich vyhľadávam, aby som nimi osviežil zvesť Božieho slova.  A viete, na čo všetko pri tom zabúdame?! No predsa na to, že takým najkrajším skutočným príbehom  –  je príbeh narodenia Pána Ježiša Krista  –  niet väčšieho zázraku než takého, že Boh sa stal človekom.  Nebude už väčší zázrak v tomto svete, než len ten, ktorý sa udial pred 2.000 rokmi.

   Dieťa je veľmi mocným  znamením  aj pre pastierov, ale aj pre mudrcov.  Pravdou je, že práve oni i často pozorovali hviezdu, ktorá ich sprevádzala  – a našli potom  dieťatko už v dome, nie v jasličkách (Mt 2,1-12).  Je tu teda už istý posun. Znamením je to aj pre nás. Nedočkáme sa väčšieho zázraku, než toho vianočného. Mnoho pesničiek je o tom, aký je to vianočný zázrak. Sám som napísal na túto tému viacero článkov. Vianočná záhada a mnohé iné.  Ježišov  skutočný príbeh najpravdivejší –  a najkrajší zo všetkých možných! Na to nezabúdajme!  (Skutočný príbeh zo severu však poznám ešte aj v inej verzii a to so smutným koncom – dieťa sa pod kabátmi udusilo. Toto nedovoľme  v našej rodine, aj tej duchovnej  –  to by bola tá najväčšia tragédia zo všetkých !)   

     Rok rodiny sme už kedysi mali – v  našej   krajine.  Možno si budete pamätať vy, skôr narodení, ktorý to bol.  Aj Boží Syn – Ježiš prišiel do  skutočnej rodiny. Vyrastal v rodine, kde bolo ozaj všetko, od nepochopenia – až k tvrdeniu, že postúpil z rozumu a tak ho vyšli zlapať (Mk 3,21).   Martin Luther si založil vlastnú  rodinu, stala sa pre neho veľmi dôležitým miestom a útočišťom.   Katarína z Bóry bola veľmi praktická žena, ktorá mnohému rozumela. Dielo, ktoré vykonal náš reformátor, mohol vykonať aj preto, že mu bola nablízku Katarína! Viedla domácnosť, varila pre študentov, vychovávala deti. Nie je pravdou, že  Luther začal s reformáciou, pretože sa chcel oženiť. Veď od roku 1517 uplynulo do jeho sobáša  osem  rokov.  Vzišlo to aj z jeho praktickej  potreby – rozumieme tomu – čo všetko máme vo vlastnej  rodine, v našich manželstvách. A ako vieme, kto je pre nás ten pravý, či tá pravá na celý život? Ponúkam vám nasledovný test, ktorý som kdesi čítal v nejakej príručke: „Ako viete, že je niekto určený pre vás? Prináša vám pokoj, ktorý ste pri nikom inom nenašli.“ A možno tak na to nejako  išiel aj náš reformátor.    Ako napísal nasledovný autor: „Nevezmi si človeka o ktorom si myslíš, že s ním môžeš žiť! Vezmi si človeka, o ktorom si myslíš, že nemôžeš žiť bez neho.“ (J.Dobson)  V manželstve to  je neraz  aj s problémami a ťažkosťami, nie je to vždy prechádzka ružovou záhradou.   P.Kosorin skonštatoval: „Manželstvo je náročná vysokohorská túra, na ktorú sa, žiaľ  väčšina párov vydá v lodičkách a s kravatou.“

    Nadovšetko ďakujeme za naše rodiny, rodí sa v nich mnoho krásneho, milého a ušľachtilého. Rodina je odvodené od slova rodiť. Narodilo sa nám dieťa  –  a to mení všetko od základu! Nedovoľme Ho udusiť, či nebodaj zahádzať haraburdami v tomto roku. A existuje  predsa niečo  jediné, čo nám zostalo z  raja.  Čo to je?  Adam s Evou boli z  neho vyhnaní – všetko stratili, zostalo im iba manželstvo. Ale aj to, čo zostalo, bol slušný základ – na život mimo raja  –  v manželstve a v rodine.   Nech je nám všetkým naša rodina a manželstvo miestom rodenia  toho najkrajšieho – aj naďalej.  Rozhodne nie peklom, ale rajom! Urobme všetko pre to!   A stále platí:   „Šťastné manželstvo  je stavba, ktorú je potrebné znova stavať každý deň.“  (A.Mauriac) Nech aj tá tvoje manželstvo a  rodina  –  je súčasťou tej duchovnej  –  s úprimnou našou spoločnou radosťou z narodeného Božieho Dieťaťa Pána Ježiša Krista.  Haleluja