Po Vstúpení – po kvapkách
Sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebesá je májovým sviatkom. Či je Veľká noc v kalendári skôr, alebo neskôr – slávime ho vždy v máji – či v tej prvej, alebo v druhej polovici. V rámci rímskokatolíckej cirkvi je máj typickým mariánskym mesiacom, s májovými pobožnosťami. V máji slávime opakovane sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebesá. V dnešnú nedeľu – po Vstúpení v nás rezonuje to, čo sa udialo v 40. deň po Ježišovom vzkriesení. Vstúpil na nebesá – je to dôležitý prvok vo vyznaní Viery všeobecnej kresťanskej. Vstúpenie nie je Jeho súkromnou záležitosťou, ktorá by sa dotýkala snáď iba Jeho samého. Dotýka sa nás – všetkých bez rozdielu. Je to nami, v istom zmysle nedocenený sviatok, pretože poväčšine Pána nechávame samého, ako vstupuje k Svojmu Otcovi. On to sám povedal Márii Magdaléne, ktorá Ho nepoznala a považovala Ho za záhradníka: „Vstupujem k svojmu Otcovi, a k Vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k Vášmu Bohu.“ (J 20,17) Aj tieto slová potvrdzujú, že to nie je len Jeho vec a Jeho záležitosť. Ak si niekedy myslíme o niekom a o niečom: „je to tvoja vec“ tak ho v tom aj necháme celkom samého. A niekedy to vnímame tak aj duchovne. Učeníci Ho v Betánii vyprevádzajú z tejto časnosti. Bola to pre nich veľmi silná chvíľka (Lk 24,50-53).
Už v rečiach na rozlúčku (J 14-15-16) im okrem iného povedal, že: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete, keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ To sú veľmi dôležité slová nášho Pána. Nemôže im povedať to všetko naraz, bol by to pre nich veľmi tvrdý pokrm, nezniesli by ho v danej chvíli. Možno by sa aj mnohí pohoršili. Tak, ako sme to nie tak dávno počuli v pašiách, keď im Pán povedal: „Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané, biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galilei. Odpovedal mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. Ježiš mu povedal: Veru, ti hovorím že tejto noci, prv, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci.“ (Mt 26,31-35) A vieme, ako to dopadlo. Aby ich to veľmi nepohoršilo, postupne ich na to všetko pripravoval. Má porozumenie s nami, ľuďmi. Mnohému nerozumeli, a tak im to postupne všetko dávkoval. „Nevyvalil“ to všetko na nich naraz, ale postupne. Má to aj svoj psychologicky efekt. Aby sa v tom celkom nestratili, tak postupne. Ako keď na kvapkách máte napísané odporúčanie: „Užívajte po kvapkách!“ Postupne a v malom množstve. To sa osvedčilo aj pri učeníkoch Pána Ježiša. Nie všetko naraz a hneď, ale postupne. V dnešnom evanjeliu – ako môžeme uviesť príklad: „Vylúčia vás zo synagóg, áno prichádza hodina, keď každý, kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži… Toto som vám nehovoril od počiatku, pretože som bol s vami.“ (L 16,1.4) Aj tieto slová sú z tzv. Rečí na rozlúčku a tu Pán ozrejmuje, že ak by im to povedal hneď od začiatku, tak by boli od Neho hneď všetci zutekali.
Pripomína mi to v mnohom situáciu v Korinte, kde ap. Pavel v 1. liste napísal: „Ani ja bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristu. Mliekom som vás kŕmil, nie tvrdým pokrmom, lebo by ste ho neboli mohli zniesť, by ešte ani teraz nemôžete, lebo ste ešte telesní, keď sú žiarlivosť a sváry medzi vami.“ (1 K 3,1-3) Tak si počínal aj apoštol v Korinte, tak aj Pán Ježiš postupne – dávkoval po kvapkách. Nie tvrdý pokrm, ktorý by neboli vstrebali, ale niečo ľahké. Pre ilustráciu a úsmev – niekedy nechcete pri istých ťažkostiach so žalúdkom príliš ho zaťažiť, tak poviete – mám chuť na niečo ľahké a ľahko stráviteľné. Tak je to vlastne aj so srdcom. Nie každé srdce je schopné stráviť a j tvrdší pokrm – tak opäť postupne. Je známa napr. aj situácia z Jánovho evanjelia, keď Kristus povedal: „Ja som chlieb života..“ (J 6,48) Je to pomerne dlhší odsek, ktorý vám dávam do pozornosti a odporúčam čítať – v pokračovaní, pri 60. verši tejto kapitoly už čítame: „Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať..“ A potom príde verš 66., kde čítame: „Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme, slová večného života más.“ Je to krásne vyznanie, ktoré sa zrodilo na pozadí odchodu mnohých Ježišových učeníkov z Jeho širšieho okruhu. Tým to bola veľmi tvrdá reč, veľmi ťažko stráviteľná a veľmi ich to pohoršilo. Pán Ježiš je skvelý psychológ – takže ordinuje po kvapkách. Pán Ježiš je Lekárom všetkých lekárov a vie veľmi dobre, čo potrebujeme.
Je to ako v prípade aj našich detí, ich výchovy a nášho vedenia. Nepovieme im hneď všetko a naraz, ale postupne im odkrývame súvislosti, okolnosti, všetky informácie a poznatky. Robili tak primerane nášmu vtedajšiemu veku, nášmu stupňu vývoja Dnes je nedeľa matiek a tak ďakujeme za naše mamy ešte v časnosti, ale už aj vo večnosti, ktoré primerane veku nám podávali pravdy – po kvapkách. Robili tak s láskou – a my na ne spomíname nielen dnes – kvôli ich sviatku. Ďakujeme za staré mamy, krstné mamy a prastaré mamy. A myslím obzvlášť aj na moju „druhú“ mamku, ktorá nemala vlastné deti – a tak som mal mamy až dve.. Ďakujeme Pánovi za ich „kvapky lásky“.. Aj vďaka im a ich modlitbách sme dnes tam, kde sme. Len láska posúva dopredu, len láska dáva hodnotu všetkému. Na otázku Pána: „Či aj vy chcete odísť?“ odpovedáme – Pane, ku komu inému by sme išli! Na Koho iného by sme sa obrátili? Aj vďaka výchove všetkých našich mám zostávame pri Pánovi a Jeho cirkvi. Keď iní tak urobili, je to ich vlastné rozhodnutie, ktoré tak urobili vo svojej slobodnej vôli. My – v slobodnej vôli a našom rozhodnutí zostávame – a ďakujeme, že zostať môžeme . máme naozaj aj pri Kom zostať!
Náš Pán v našom odseku ďalej hovorí: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie do všetkej pravdy lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ (J 16, 13-15) Pán rozhodne nebude nič predbiehať. Postupne to po kvapkách zjavuje – a potom to bude robiť mocný Duch Svätý. Vlastne Ježiš sa vráti cez neho k nám dole – na túto zem. Odišiel, aby sa k nám vrátil ešte v plnšej miere. Veľmi nám prospelo, že odišiel (J 16,7) z tejto zeme. Veľmi nám to prospelo – znie to paradoxne, ale je to tak! A dovoľte to pripomenúť ešte aj takýmto obrazom, či príkladom z oblasti fyziky a gravitácie. Ešte v 19. storočí vznikol slovný výraz, slovné spojenie: „To, čo stúpa, musí zostúpiť.“ Je známy aj v angličtine: „What goes up, must come down.“ Tento výraz vychádza z fyzikálnych vlastností gravitácie. Je odvodený z tretieho Newtonovho zákona o pohybe a gravitácii. Často sa používa doslovne, neraz však aj metaforicky. Popisuje aj rast a zostup cien, výkonu, sily a mnoho ďalších vecí. Jeho platnosť zažívame v bežnom živote takmer na dennej báze. To je aj kolobeh vody v prírode, ktorá sa vyparuje aby potom sa opäť vrátila v podobe dážď k nám na túto zem. To, čo stúpa, raz aj zostúpi. Hľadajte aj ďalšie príklady – v tejto oblasti. A v spojitosti so Vstúpením Pána na nebesá si uvedomujeme, že to rozhodne platí aj v oblasti nášho duchovného života. V ňom obzvlášť! Ten, ktorý stúpa k svojmu nebeskému Otcovi – a nie je to jeho súkromná záležitosť, zostúpi teraz dole skrze Ducha Svätého. A to si budeme pripomínať na Letnice, ktoré budem sláviť už o týždeň. Vzývame Ducha Svätého a očakávame Jeho zmocnenie a vystrojenie, aby nám všetkým nastali časy duchovného osvieženia (Sk 3,20).
V nedeľu po Vstúpení Pána – odporúčame – po kvapkách. Aj v istej, dobre mienenej opatrnosti – a potom Duch Svätý odkryje celú pravdu. Boží Svätý Duch je Duch je Duch pravdy. Ten odkrýva Božie tajomstvá. Nikto iný.. Iste, nechceme sa vyhýbať ani náročnejšiemu pokrmu, aj ten je dôležitý, aby sme pokročili.. tak môžeme vykonať len a len v moci Ducha Svätého. Len On nás posunie dopredu. A to všetci veľmi potrebujeme..