Ráno dáva hodnotu dňu
(Ranné zamyslenie – Počúvajme Slovo Božie – ECAV s vami)
Tieto zamyslenia počúvame vždy ráno, v každý nový deň, okrem nedele. Z tohto dôvodu sa tak aj volajú – ranné zamyslenia. Môžeme tak iste urobiť aj v priebehu celého dňa, či dokonca aj večer – po našom rušnom dni, ak tak nestihneme urobiť ráno.. Rozhodne každá časť dňa má svoju hodnotu a aj svoje poslanie a náplň. No ráno je veľmi špecifické. Ráno má svoje čaro. Ráno má svoju „pridanú hodnotu“. Sme čerství a vyspatí, osviežení nočným spánkom. Pán Boh svojim milým veľa dáva aj v spánku, čítame v jednom žalme (Ž 127). Spánok je pre mňa osobne jeden zo „siedmich divov sveta“.. Ráno sa to všetko nanovo rozbieha. Je to akoby úplne nový začiatok všetkého. Nie večer, ale ráno smieme začať úplne – a nanovo. A neraz aj celkom odznova. Večer to asi nedokážeme, po celodennej únave, ale ráno je na to najvhodnejšie obdobie.
Pre nášho Pána Ježiša Krista malo ráno veľmi špecifický význam a hodnotu. Ráno si Pán Ježiš vždy privstal, ešte za tmy – sa priam „rozbehol“ za svojím nebeským Otcom, aby s Ním trávil požehnané chvíle (Mk 1,35). Tak to čítame v jednom nenápadnom verši, ktorý ľahko môžeme prehliadnuť. Tak teda celkom nenápadne píše evanjelista Marek v prvej kapitole na jej konci. A tým dáva návod aj všetkým nám. A my tento návod na prežitie darovaných dní všetci potrebujeme.. Pozrieme sa do Biblie a uvediem niekoľko príkladov. Každé nové ráno zbierali Izraelci mannu, v piatok dokonca s dvojnásobne – aj na sobotu. Určite sa tešili na pravidelný „prídel“ chleba z neba, keď sa ráno prebudili. Stalo sa to po mnohej nespokojnosti Božieho ľudu na púšti. Mojžiš s bratom Áronom povedali Izraelcom: „Večer spoznáte, že Hospodin vás vyviedol z Egypta a ráno uvidíte slávu Hospodinovu..“ (2 M 16,6-7) Večer prileteli prepelice a ráno zas Izraelci zbierali mannu. V tom je veľké povzbudenie, že ak budeme skutočne hľadať Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, všetko ostatné nám bude pridané. To Pán Ježiš Kristus povedal vo svojej kázni na hore (Mt 6,33). Každé nové ráno, pri brieždení, môžeme vidieť nanovo – a to len a len z milosti Božej – slávu Božiu, ktorá sa aj nám takto viditeľne zjavuje – podotýkam – v novom ráne. .
Ráno sa ženy dozvedeli o prázdnom hrobe, keď sa skoro ráno veľmi ponáhľali. Žiaľ, od skorého rána si robili úplne zbytočné starosti, keď si cestou kládli otázku: „Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu.“ A keď prišli k hrobu, našli kameň už odvalený. Hovoríme tomu: úplne zbytočné starosti – a to od samého skorého rána. Žalmista prosí svojho Pána: „Daj mi hneď z rána počuť svoju milosť. Daj mi znať cestu, po ktorej mám kráčať.“ (Ž 143,8). Je to žalm, z ktorého som dostal aj môj konfirmačný verš: „Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď ty si Boh môj, Tvoj dobrý duch nech sprevádza ma po rovnej zemi.“ Po rovnej zemi, hneď od skorého rána, keď sa naše oči prvýkrát aj otvoria. Ráno dáva hodnotu dňu, ráno si pravidelne s manželkou čítame Tesnou bránou, ráno sa pravidelne stíšime. Nám sa to veľmi osvedčilo, vrelo to odporúčame – vychutnať si to ticho každého nového dňa, ktoré zakusujme hneď ráno. Vtedy je deň najtichší.. A s pribúdajúcim hodinami pribúda aj povinnosti, ale aj denného hluku..
Ráno udrie pečať na každý váš nový deň. Akú podobu dáme ránu, tak taký budeme mať každý deň. Ak ráno nič nestihneme, nebudeme tak stíhať pravdepodobne ani počas celého dňa. Nedávno sme v našom Tatranskom senioráte mali workschop a prednášku o čase, o jeho organizovaní v každom našom dni života. Pri tejto príležitosti odznela veľmi zaujímavá myšlienka W. Penna (1644-1718), anglického politika: „Čas je to, čo chceme najviac, no zaobchádzame s ním najhoršie.“ Dobre zorganizovať čas bol fenomén aj v dobe, v ktorej on sám žil. O to viac je to aktuálne dnes. Pre každého jedného z nás má deň „iba“ 24 hodín. Čas dňa ani nenafúkneme, ani nijako nepredĺžime. Čas rána je teda v mnohom nenahraditeľný, aby každý nový deň nášho života dostal svoju hodnotu a tú najlepšiu možnú aj svoju podobu. A v tom sa učíme všetci od nášho Pána. On sám, pri jednej príležitosti povedal tie známe slová: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci a nájdete si odpočinutie duši..“ (Mt 11,28) Tak sa učíme všetci spoločne v Božej duchovnej škole. Ráno si vždy pravidelne privstal, aby každý deň Jeho pomerne krátkeho života dostal ten správny smer od samého začiatku.
S našimi, kedysi malými deťmi sme si často spievali pesničku: „Nový deň, nový deň, čo nám prinesieš, radosť či smútok len, čo nám odpovieš, Pán Ježiš je s nami, ja to dobre viem, dáva nám odvahu, radosť, pokoj, len.“ Nech by ten deň nám priniesol čokoľvek – ráno, ak sa na to pripravíme, to s Božou mocou aj všetko zvládneme. Ak takto vyzbrojení ideme v ústrety každému novému dňu, nič nás nemusí ani prekvapiť, ani šokovať. A vieme, že sa to pomerne aj často deje. Ráno sa môžeme na to všetko dôkladne duchovne pripraviť. Pri stíšení načerpáme Lásku, ktorú potrebujeme do každého do nového dňa. Nemáme doma laboratórium, aby sme si ju vyrobili. A nemáme na ňu ani čarovný prútik. Ako hovorí M. Kašparů: „Čas a láska sú dve dôležité veličiny v živote každého človeka. Čas je formou pre lásku a láska smie byť náplňou nášho času.“ A ja dodávam – už od samého rána, keď sa deň nanovo rozbieha..
Nech sa tak stane aj dnes, pri každom jednom z nás – aj v toto nové ráno dnešného dňa.