Pôst – najhlbšie obdobie
Vianoce zvykneme nazývať najkrajšími sviatkami v roku. Sú na konci roku, často po vypätom období pracovnom, aj súkromnom.. Tešíme sa na ne, na oddych, na rodinu, na ktorú nie vždy máme čas – kvôli tým všetkým pracovným povinnostiam. Život – to je otázka priorít. To je všeobecne známe – a my to o tom už niečo za tie roky vieme. Rodina vyžaduje čas celý rok, nielen na Vianoce. Ale to je celkom iná téma. Pred Vianocami máme advent so špeciálnou aj svetelnou výzdobou – adventný veniec, sviece a mnohé iné. Neraz to ide až do extrému, poznáte to z televíznej obrazovky. Mnohí zároveň aj preskočia advent a hneď začiatkom decembra postavia vianočný stromček. Advent má však svoje veľmi dôležité a špecifické poslanie, svoju konkrétnu úlohu – je to predovšetkým duchovná príprava na najkrajšie sviatky v roku. Pripomeňme si, že náš Vykupiteľ Pán Ježiš Kristus mal predchodcu, svojho príbuzného Jána Krstiteľa, ktorý ľudské srdcia pripravoval na príchod Božieho Syna. Z tejto skutočnosti vychádzame vo všetkom – aj v advente a aj v pôste. Vianoce potrebujú prípravu, rovnako aj Veľká noc. Pôst je prípravou na slávenie veľkonočného víťazstva života nad smrťou. Aj na to je potrebné sa aj vnútorne pripraviť. A ako teda vnímame pôst? Iba ako zákaz jesť mäso, či ešte aj niečo viac? Neraz sa pri tento téme zvrtne debata – iba na to – na náš jedálny lístok – čo sa smie a čo sa nesiem. Pôst má však oveľa hlbší význam a zmysel. Ako teda prežiť psôt? A akú možnú výzdobu by sme mu priradili? Má niečo také aj 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou? Pôstny veniec rozhodne nepoznáme, ním by vlastne mohla byť iba tŕňová koruna. Kto by si ju ale dal so svojho príbytku, ako pôstnu výzdobu?! Mohlo by sa to zdať pre niekoho veľmi morbídne. A ešte k tomu napríklad aj klince? To určite nie! Advent a pôst spája rovnaká liturgická farba – fialová, no vonkajšie atribúty pri ňom nenachádzame. Pôst nepozná svoju špecifickú výzdobu v domácnostiach. Možno niečo také nájdeme v chráme, či v zborovej miestnosti. Veľká noc má prázdne kraslice, ale pri pôste nenachádzame nič špecifické – pre porovnanie s adventom.
Je to tradičné označenie Vianoc, ako najkrajších sviatkov v roku. Aký prívlastok by sme však priradili Veľkej noci? Najkrajšie už asi nie! Tak aké? Uvažovali ste niekedy nad tým. Ešte máme aj tretie sviatky, zoslanie Ducha Svätého – tie sú takmer zabudnuté a podceňované. Ale ako teda s Veľkou nocou? Zo všetkého toho prežitého za roky života mi to vychádza – že týmto prichádzajúcim sviatkom patrí prívlastok: najhlbšie! Áno, najhlbšie! Musíme aj trochu vekovo dozrieť, aby sme sa na tieto sviatky takto pozerali, iste aj skôr – všetkým mladým a neskôr narodeným to môže zjaviť Duch Svätý – o akú hĺbku ide v týchto sviatkoch. V mojom veku sa ponáhľam žiť s intenzitou, ktorú do môjho života prináša zrelosť. Ďakujem za ňu. Aj z tohto dôvodu, aby som túto hĺbku precítil a zažil – je potrebné dosiahnuť aj istý počet rokov. Túžim po tom, aby v mojej zrelosti táto hĺbka zasiahla každú bunku môjho tela a dostala sa mi priam pod kožu. Bolo by to však málo, ak by sa to dostalo iba tam. Je potrebné, aby tým bolo zasiahnuté najmä a predovšetkým srdce, aby sme poznali, čoho všetkého sa nám z milosti Božej dostalo. O tom čítame aj v Biblii: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“ (1 K 2,12) A to môžeme poznať ozaj iba v hĺbke svojho bytia.
Pán Ježiš pri jednej príležitosti povedal svojim učeníkom na jazere, stalo sa tak po neúspešnom rybolove, keď Petrovi povedal: „Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte.“ (Lk 5,4) Peter odpovedal: „Pane, na Tvoje slovo určite dám!“ Mária, ktorá bola tiež pozvaná na svadbu v Káne Galilejskej (J 2,1-11) povedala posluhovačom: „Urobte všetko, čo vám Ježiš povie.“ A prvý zázrak prišiel. Vodu premenil na víno, ktorá bola v 6-stich kamenných nádobách na očisťovanie. Priam šokujúca udalosť. Tak šokujúci bol aj onen rybolov! Až šokujúco zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhal! Stalo sa tak práve cez deň, keď sa ryby tradične nelovili. Peter neodpovedal: „Pane, odborník na ryby som tu ja!“ Peter pokorne povedal: „Pane, na Tvoje slovo dám!“ Na Tvoje slovo sa opaltí dať. Výdy a v každom čase! A v tom vidím aj odkaz pre nás – starších, aj mladších. Zrelých vekom, aj celkom najstarších. Ak dáš na Ježiša a odrazíš na hlbinu – privodí Ti to do života veľké bohatstvo! Ide najmä o duchovné bohatstvo a tajomstvo života, ktoré nie je ukryté na plytčine, je ukryté zašifrované v hlbinách. Na plytčine stroskotáš a uviazneš – s lodičkou svojho života. Nemôžeme sa predsa kĺzať iba pod povrchom a byť iba povrchnými ľuďmi, ktorých jediná radosť života je v jedení a v pití. Ďakujeme za chlieb náš každodenný, no zároveň si musíme pripomenúť, že nielen chlebom je človek živý. Pán Ježiš to práve na púšti pripomenul pokušiteľovi: „Nie samým chlebom je človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ A to je ten pokrm pre večný život.
Tá nadstavba – to je vlastne tá hlbina. To sú základy života, ktoré nám vštepili naši rodičia, či starí a aj krstní rodičia. Stačí sa k nim vrátiť. Veľká noc nám ich ponúka a nanovo odkrýva. Ako to povedal Abbé Pierre (1912-2007): „Náš život je troškou času, ktorý bol darovaný našej slobode, aby sme sa naučili milovať a pripravili sa na stretnutie s Večnou láskou.“ Pozývam vás na tie hlbiny, ktoré sú nie na povrchu, ale práve pod povrchom – nielen pre tieto sviatočné dni, ktoré k nám opäť prichádzajú. Zaujala my myšlienka od neznámeho autora: „Máme dva životy – a ten druhý začína až vtedy, keď si uvedomíme, že vlastne máme iba jeden.“ Veľkonočné sviatky prichádzajú k nám s opätovnou hĺbkou a posolstvom: „Ó hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej, aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné jeho cesty.“ (R 11,33)
O nás sa často konštatovalo, že evanjelici sú „písmaci“, teda v zmysle, že dobre poznajú Bibliu, vedia sa v nej orientovať. Ešte stále to platí? Vieme zaloviť na hlbine? Spustiť siete a loviť – ako lovci perál, ktorí sa ponárajú do veľkých hĺbok. Aj to je dnes byť kresťanom. Pôst nám ponúka tieto duchovné hlbiny – tajomstva nášho bytia, žitia, smrti, ale aj vzkriesenia. Zvykol som o ňom konštatovať, že je to to najťažšie obdobie v rámci celého cirkevného roka. V tejto reflexii do dopĺňam a ešte viac prehlbujem, že ide aj o obdobie najhlbšie. Rozumiete mi, tým nechcem povedať, že iné časti cirkevného roka sú plytké. Aj iné okruhy – ako napríklad svätodušný, má svoju hĺbku. Iste, platí to o kruhu vianočnom. No zo všetkých je najdlhší práve ten veľkonočný – 40 dní pred Veľkou nocou, 40 dní po Veľkej noci – čo je dohromady 80 dní! Je to obdobie najdlhšie, ale aj najhlbšie.
Autor 130 žalmu volá na Hospodina z hlbín svojho bytia: „Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine, pane, počuj hlas môj, nech pozorujú Tvoje uši hlas môjho úpenia.“ Ak takto volá, nevolá povrchne, nekĺže sa po povrchu. Takto volať na Hospodina môže človek, ktorý pozná Hospodina osobne. A my vieme, že sa to volá a menuje ešte aj inak: „De profundis“, ako to zbásnil náš slovenský žalmista P.O.Hviezdoslav. Je to slovo z hĺbky jeho duše vyvierajúce. A aj pre nás je to odkaz – nielen do týchto najhlbších dní našej spásy a nášho vykúpenia a záchrany pre večnosť. V žiadnych iných dňoch sa o tom nerozhodovalo, než práve v tomto období, ktoré si nanovo sprítomňujeme – v tomto tichom pôstnom čase (ES 117). Nech nám opäť prinesú tak potrebné prehĺbenie a zvrúcnenie našej viery. Nuž teda neváhajme: spusťme siete a lovme v hlbinách Božích tajomstiev. S odkazom aj pre ďalšie naše putovanie: de profundis.. Nielen v pôste, nielen počas najhlbších sviatkov, ale aj po nich.. Lovci perál sú milovníci hĺbok, takí sú aj písmaci evanjelici a.v.. Nech to nie je iba minulosť, ale aj živá prítomnosť a naša budúcnosť..