Božia večná nadčasová láska
Láska nikdy neprestane IX
Vstúpili sme do marca, v ktorom mesiaci na jeho konci budeme sláviť Veľkú noc. Celý pôstny mesiac je pred nami ako otvorená krajina – s ponukou mnohého Božieho požehnania. V marci, v jeho poslednom týždni je Veľký (Tichý) týždeň so všetkými tými dôležitými dňami pre našu spásu! Marec už nie tak krátky, ako február, ale s maximálnym počtom 31 dní. Máme sa na čo tešiť. A verím, že sa aj spoločne tešíme. Spoločne ďakujeme aj za požehnanie najkratšieho februára, ktorý v tomto roku mal deň „navyše“.. V našej rodine bol aj napriek jeho krátkosti, veľmi požehnaný. Svadba v rodine, životné jubileum a mnohé iné.. Priestupný rok a deň navyše, to je ako pridaná jeho hodnota – raz za štyri roky. Pamätám si, že práve pred 4-rokmi práve 29.02.2020 sme mali parlamentné voľby. A spomienkový nám bude aj 6. marec 2024, keď si pripomenieme prvý prípad korony ma Slovensku spred 4 rokov. Marec je aj mesiacom knihy. Marec s našou témou stále pokračujúcou. Tak teda ešte aj v tomto mesiaci, do Veľkej noci budeme pokračovať v našej téme: Láska nikdy neprestane. Boží príbeh s nami je koniec koncov príbeh lásky. Inak ho ani nevieme nazvať a pomenovať. Od prvej, až po poslednú stranu, aj kapitolu Biblie. Prečo by inak bola láska najhlbšou túžbou našich sŕdc? Nie je láska najväčšou radosťou ľudskej existencie? A strata lásky náš najväčší smútok? Nepotvrdzujú to aj tieto dve veľké prikázania? „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej duše, z celej sily a celej mysle a svojho blížneho ako seba samého.“ (Lk 10, 27) Milujte, lebo to je váš údel – to je červená niť celej Biblie. Milujte Boha a milujte sa aj navzájom. Zástavy, ktoré vejú nad Božím kráľovstvom, sú zástavy lásky. Tú sú naše štandardy, pod ktorými stojíme a pod ktorými bojujeme a zápasíme o lásku. Dôležité je štúdium Biblie, potrebná je naša návšteva kostola a chrámu. Tento náš príbeh smie a aj má byť vášnivou láskou, ktorá je vždy tou prvou, ktorú nikdy neopustíme (Zj 2,4). Ale nadovšetko je ale láska. Ako básnik Milan Rúfus napísal: „Napokon iba láska.“ Z útlej knižočky, ktorú som dostal k životnému jubileu od sestry Ľubice, dovoľte aspoň malý úryvok:
„A napokon láska. Láska k žene, ku dieťaťu, láska k živému… Láska, ktorá plodí nás i rodí na krátku púť svetom neznámym… Láska – nebo naraz tak blízke.. Láska, ktorá sedí pri kolíske. Láska, ktorá kľačí pri hrobe. Láska – sviatok človečieho tvora. Tá, čo iba nechtiac ublíži. A nad ľudskou – láska Božia, ktorá odovzdane visí na kríži.“
Dovoľte sa v našej sérii zastaviť aj pri textoch zo Starej zmluvy. Ten prvý je z proroka Jeremiáša: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť.“ (31,3) Božia láska je nadčasová, večná – tá podľa Hymny lásky nikdy nezanikne. Prechádza stáročiami – časy a roky, aj stáročia sa menia, Božia láska zostáva nemenná. Pre porovnanie dovoľte ešte aj iné preklady, ktoré nám určite rozšíri náš obzor tohto skvelého a excelentného biblického verša a posolstva:
„Miloval som ťa večnou láskou, priťahoval som ťa milujúcou láskou.“
„Milujem ťa večnou láskou, preto ti činím ustavične milosť.“
„Miloval som ťa večnou láskou, preto som Ti zachoval priazeň.“
Prorok Jeremiáš bol nepochopeným prorokom svojej doby. On k nim prišiel s posolstvom o Božej láske, jeho rodáci ho za to hodili do cisterny, kde sa zhromažďovala dažďová voda (Jer 38,1-13)). Pán Boh mal s ním však svoj plán a vedel o ňom a o jeho poslaní, o ktorom rozhodol ešte pred jeho narodením (Jer 1,5). On s tým posolstvom šiel – ako mnohí iní proroci – tí malí, aj veľkí. Celá Biblia, zvesť prorokov a evanjelií, listy Pavlove, aj nepavlove – to je vlastne zamilovaný list všetkým nám. To je dôležité si nám pripomenúť. V týchto súčasných neláskavých časoch nenávisti, zloby, ľudskej deštrukcie, hoaxov, poloprávd potrebujeme čím častejšie načierať z tejto knihy. Milosť je aj priazeň – Božia milosť je Božia nemenná priazeň ku nám žijúcim tu dole – v tejto časnosti. Priazeň ľudí je nám blízka a sme za ňu veľmi vďační. Toľko sa mi jej od vás dostalo aj (a nielen) počas februára – pri opätovnom zvolení na ďalšie funkčné obdobie, pred týždňom pri mojom životnom jubileu – vlastne doteraz za tých 35 rokov našej spoločnej existencie v tomto našom prostredí. Ďakujem za vašu priazeň, priania, pozornosti – a služby Božie pred týždňom na jednom mieste zo všetkých 4 chrámov – boli ozaj tým najväčším darom pre mňa. Duchovná rodina patrí k sebe, ako tá naša vlastná, keď sa stretáva pri rozličných príležitostiach. Takto spolu ďakujeme za Božiu priazeň, za naše malé stádečko v Tatrách, ktoré sa v minulosti osvedčilo a dokázalo postaviť tento Zborový dom „Eben – Ézer“ a práve takto pred 20 rokmi sme usilovne budovali toto naše Zborové centrum. Hrubú stavbu sme dokončili za jeden rok (2003) a potom v roku 2004 tesne pred víchricou sme osadili okná. Tie nám zachránili defacto strechu, že nám ju prudký vietor 19. novembra 2004 neodniesol niekde inde. Vo filme Pavla Barabáša o víchrici v Tatrách takmer spred 20-tich rokov je krátka sekvencia aj z našej fary. Tú je ťažké tam odhaliť, ale my sme ju tam našli. Vieme zo Starej zmluvy, že Izraelci mali za úlohu si veľké Božie činy v dejinách nanovo pripomínať a odovzdávať ako štafetu: tí starší – tým mladším. Aj my si to chceme pripomínať, ako v našich dejinách aj nášho zboru sa Pán Boh k nám mocne priznával a aj preto naše spoločné dielo budované štyri roky (2003-2007) nesie pomenovanie Eben – Ézer, čo v preklade znamená: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ (1 S 7,12) Aj pre nás sú to veľké a mocne činy, na ktoré nechceme zabudnúť.
Naše malé tatranské stádečko je v centre Božej priazne, jeho dobroty, lásky a milosti. Jeremiáš mal svoj slovník a vyjadril to slovom, nad ktorým spoločne uvažujeme. Prorok Izaiáš mal svoj slovník a on to napísal tiež takto, ale použil iné slová: „Neboj sa červíček Jákob, hŕstka Izraela, ja ti pomáham – znie výrok Hospodinov – tvoj Vykupiteľ je svätý Izraela.“ (Iz 41,14) A Nová zmluva k tomu dáva taký komentár: „Keď Boh za nás, kto proti nám! Ten, ktorý neušetril svojho Syna, ale vydal Ho za náš všetkých, akoby nám s Ním nedaroval všetko?“ (R 8,31) . Tak teda nezúfaj malé stádečko, spievame v našej piesni (ES 271). Nezúfaj, ale ver. „Neboj sa, len ver“, tak to počul Jairos, predstavený synagógy, keď sa dozvedel, že mu zomrela dcéra, ktorú Pán Ježiš Kristus následne vzkriesil (Lk 8,40-56). Môžeme skonštatovať a povedať, že žijeme spolu v príbehu lásky, v „románe lásky“ napísanom už dávno pred položením základov tejto zeme – modrej planéty. Je to príbeh Božej lásky spolu s nami. V piesni od Márie Royovej, ktorú sme spievali pred týždňom: Boh náš je láska, ktorú veľmi radi spievame, sa konštatuje a je vyznanie: „On z lásky stvoril, vykúpil svet, kde nieto Jeho, života niet, Boh náš je láska, Boh náš je láska.“
Sú tu aj ďalšie verše z Novej zmluvy, ktoré nás k láske povzbudzujú a privádzajú. Tak aspoň niektoré:
„.. z tej duše sa vždy navzájom milujte.“ (1 Pt 1,22)
„Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha a každý, kto miluje, z Boha sa narodil.“ (1 J 4,7)
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali , ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.“ (J 13,34)
Začínate mať pocit (ale my to už dávno vieme), že láska je ústredným prvkom tohto nášho spoločného príbehu lásky. Sme vyzývaní k láske v tom Novom prikázaní – je to jeden z mála Ježišových priam príkazov k láske! Nie sú práve tie najhorlivejšie prosby a výzvy z Biblie zamerané práve na lásku? Určite áno! Veď v rodine si bez nej vôbec neporadíme! A čo v tej našej duchovnej? Stále myslím na heslo tohto roku – a musím napísať, že ani jedno heslo roku, tak dlho nerezonovalo vo mne, ako práve 2024: „Všetko nech sa deje medzi vami v láske.“ (1 K 16,4) V sobotu podvečer som akosi „náhodne“ na RTVS 2 natrafil na seriál Aničku Jurkovičovú, poslednú tretiu časť. Ten záver bol k našej téme ako stvorený. Anička hovorí svojmu manželovi, krátko po ich svadbe: „Lásky nikdy nie je dosť.“ Jozef Miloslav Hurban jej povie, že nechválili jeho žiadosť o vyšší plat. A jeho manželka opäť celkom na konci filmu povie s maximálnym pokojom v srdci: „Láska je jediný prepych, ktorý si budeme môcť dovoliť do budúcnosti.“ To posolstvo nech osloví aj nás všetkých – láska je jediný prepych, ak ide o prítomnosť j našu budúcnosť. Lásky nikdy nie je dosť! Bez nej život nie je možný. Ani vo vlastnej rodine, ani v tej Božej!