Heslo roku 2024

Láska nikdy neprestane II.

Poznáte to z vlastnej skúsenosti: aby sme mohli ísť ďalej, potrebujete zadať heslo. Cenné veci a informácie sú takmer vždy  zaheslované. Veľmi cenná rada a odporúčanie, či výzva pre rok 2024  má tiež svoje heslo.  Zadajme spoločne  toto heslo „do systému“  a môžeme ísť ďalej touto časťou – januárom, februárom, marcom..  A putujme ďalej.. Ako? No predsa v láske! Aj keby sme takého slovo o láske  v hesle tohto roku vôbec nemali.  Biblické heslá vychádzajú už od roku 1730. Je to úžasná a jedinečná informácia! Je to najdlhšie vychádzajúca ročenka, ktorá sa priamo dostala aj do Guinnessovej knihy rekordov. Je tam aj  Biblia a spomína sa na trikrát – prvá vydaná kníhtlačou, je to najrozšírenejšia kniha na svete, vydražená na jednej aukcii za  horibilnú čiastku. V tejto knihe rekordov sú teda  aj naše Heslá, pôvodne vydávané Jednotou bratskou. Ešte zopár rokov chýba, aby to bolo už okrúhle 300. výročie nepretržitého vydávania. Heslá nás sprevádzajú  v každom našom novom dni života.   Tesnou bránou zvykneme  s našimi priateľmi nazývať aj „tesnotka“.. Ideálne je to čítať a prijímať zrána, keď je telo oddýchnuté a mozog nezaťažený  mnohými informáciami dňa. Píšem a zároveň odporúčam z vlastnej skúsenosti. To sú naše, aj s manželkou  pravidelné duchovné raňajky. To sú ranné bozky nielen  pre naše uši, ale aj pre srdce. Ako prvotný vnem  –  sú to naši uši pri počúvaní, alebo naše oči pri čítaní – konečným prijímateľom je naše vlastné srdce.  To je skvelý štart do nového dňa. Ráno totiž dáva charakter celému nášmu dňu. Od skorého rána akoby všetko nanovo  úplne začínalo. Ako sú pre telo dôležité raňajky, ktoré by sme nemali nikdy podceňovať a zanedbávať, (keď niekto vôbec neraňajkuje), tak by sme nemali zanedbať a zanedbávať ani  náš ranný duchovný pokrm. 

       Heslo 2024 je vyžrebované nie náhodou. Na každé heslo  v roku sa takto pozriem a zoberiem ho veľmi osobne. Ak niekedy často povieme: „neber si to tak osobne“, tak práve Božie slovo máme tak prijímať, len a len vždy osobne. Akútne všetci   potrebujeme lásku, viac lásky len na náš každý nový deň.  Tak to spievame v jednej našej obľúbenej piesni: „ Kiež viac Ťa milujem, viac lásky len daj mi môj Ježiši na každý deň..“ (ES 461) Potrebujeme lásku do každej oblasti nášho života. Zdá sa nám, že práve do tejto doby ešte aj o niečo viac. Do tejto doby post – kovidovej a doby post-pravdivej.  Je to asi tak, ako keď  kedysi Václav Havel často  vravel o vtedy „blbej nálade“ v spoločnosti – tej rozdelenej, polarizovanej,  atomizovanej.  Nie najlepšia nálada nás často sprevádza, keď vidíme, čo všetko sa deje v našej spoločnosti, ale aj za našimi hranicami a celkovo vo svete.  Nie náhodou nám práve na tento verš  o tak potrebnej láske svieti biblický reflektor, aby sme si ho ešte viac všimli. Neraz nám zaniká v množstve iných  biblických veršoch. Viete, koľko ich je? Až 31.173! To je kvantum! A jeden veršík nám môže veľmi ľahko „ujsť“.. Heslo roka však vždy na nejaký verš nejakým spôsobom zasvieti, alebo upriami nás na neho náš biblický reflektor – aby sme si ho ešte viac všimli. Ten reflektor  to je prúd svetla a zaostrenie mysle pozornosti srdca na daný konkrétny veršík.   Mám však pre vás dobrú správu – už dávnejšie si ho ale  všimli a zaostrili na neho svoj pohľad , vtedy ešte snúbenci – Jana a Peter a dali si ho aj na svoje svadobné oznámenie. Už dávno ich oslovil, všimli si ho v mori bohatého biblického posolstva. A veľmi sa tomu potešili, že ich svadobný verš je heslom práve tohto roku:  „Všetko nech sa deje medzi vami v láske.“ (1 K 16,14) Podľa ich vyznania ich tento verš aj v manželstve, aj v rodine posúva vždy ďalej  –  bližšie k tej večnej Láske.  Ako to vyznáva Pavel Kosorin: „V duchovnej oblasti nejde o to dostať sa vyššie, ale bližšie k Bohu.“ A k Nemu, ako k večnej Láske sa môžeme približovať iba a len  láskou.  Ako ich to slovo posúva, tak môže aj nás v tomto roku Pánovom 2024.

    Naše heslo začína slovom: všetko.. Teda všetko,  nie iba niečo. Všetko, nie len to, prečo my sa rozhodneme alebo uznáme za vhodné.  Všetko! Tak, ako Božia spása je ponúknutá všetkým: „Zjavila sa milosť Božia všetkým ľuďom.“ (Tit 2,14) Všetkým – a všetko. Mocné a priam čarovné slovká!  Úplne všetko, nič z toho nevynechajte a nevypusťte. A ap. Pavel mal dôvod napísať tieto slová práve kvôli neutešenej situácii v tomto meste.  V Korinte bol mnohý chaos a zmätok. Bolo to prístavné a multikulúrne mesto, pre porovnanie, možno ako dnešný Hamburg, ktoré ma v tejto chvíli napadá. Čo o tom meste vieme? Ak sa trochu zaujímate o architektúru, tak viete, že existuje tzv. korintský stĺp, alebo hlavica. Hymna lásky, ku ktorej sa ešte dostaneme, bola práve napísaná do Korintu, zboru, ktorý tam založil ap. Pavel na svojej 1. misijnej ceste. V tomto meste  boli tam aj mnohé verejné domy a smilniť sa povedalo: „korintiadzesthai“.   Ľudia sa medzi sebou súdili, povyšovali sa nad ostatných pre duchovné dary (glosolalia), mali tam rôzne skupinky. Jedni sa hlásili k Pavlovi, niektorí k Apollovi. A ap. Pavel im v 3. kapitole napísal: „Pavel zasadil, Apollo polial, ale Boh dáva vzrast.“  (1 K 3,4) Boh je dôležitý, on je Ten, ktorý dáva rast. Situácia pomerne chaotická, povedali by sme dnešnou rečou: nič nové pod slnkom. Absentovala  tam láska, ten najzákladnejší ľudský cit. Chýbala tam ľudskosť, niečo ušľachtilé, čo by mohlo ľudí spájať a nie ich rozdeľovať. V tom sa príliš veľmi od starovekého sveta  asi ani neodlišujeme. Nálada v spoločnosti, po sviatkoch a prelome rokov nie je ideálna. Ona taká ani nikdy nebola, možno to ovzdušie bolo o niečo  prijateľnejšie. Každá doba má svoje ťažkosti, niet doby takej, ktorá by bola ľahká. Práve o tejto dobe sa vraví, že je veľmi ťažká. Nesúhlasím s tým tvrdením, pretože ak poznáte niečo z histórie, alebo ste na dejepise nechýbali (pre úsmev dňa), tak viete, že každá doba mala svoje príkoria. Doba stredoveku,  minulé storočie s dvoma svetovými vojnami, socializmus, ktorý tiež nebol celkom ľahký pre všetkých atď  atď. A tá dnešná doba – má tiež svoje ťaživé črty a do tejto neláskavosti zaznieva láskavé slovo Pavla, ktoré korintskí potrebujú počuť: Všetko nech sa deje medzi vami v láske.“ 

    Tí všetci, ktorým bol jeho prvý list určený, potrebovali počuť napomenutie od Pavla. Potrebovali to slovo počuť, resp. prečítať. Chaos plný nelásky. Povyšovanie sa nad ostatných. Aj pre už spomínaný dar jazykov. Ten je ozaj akoby najexkluzívnejší dar zo všetkých chariziem. Ako je to dnes s tými, ktorí ho majú? Nevedie ich to aspoň k miernej povýšenosti a pýche. To by vedeli povedať iba tí, ktorých sa to aj priamo týka.  Nie je to dar pre sebastrednosť človeka a jeho povýšenectvo v spoločenstve.  Je to práve na budovanie spoločenstva, ak je tam niekto, kto to všetko vie „preložiť“ do zrozumiteľnej reči (odporúčam čítať 14. kap.). Cirkev je potrebné budovať a preto je dôležitý podľa ap. Pavel výklad. A preto v Hymne lásky napísal,: „..a čo by som aj ľudskými jazykmi hovoril aj anjelskými  a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.“  A kúsok ďalej napísal axiomu: „Láska nikdy neprestane“. Čo všetko sa pominie, len láska nie. Vychádzal z toho, čo napísal ap. Ján, apoštol lásky: „Boh je láska, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ (1 J 4,16)  Ak len láske patrí večnosť, tak venujme jej zvýšenú pozornosť už teraz. Len láska dáva nášmu životu zmysel. Len láska dáva nášmu životu hodnotu. Spievame to v jednej veľkonočnej piesni: „Boh len láske nebo chystá“.. (ES 145,3) Nič neláskavé tam nevojde, nič nečisté. Len láska – a preto korintskí to potrebujú čítať v liste. Pán nám dáva slovo, ktoré my potrebujeme počuť. A preto s láskou ideme, pôjdeme aj v tomto roku – počas nedieľ. S láskou si ho vypočujeme, verím, že tak rovnako aj prijmeme do svojho srdca. Sú tu mnohí, ktorí nám naše chrámy vždy s láskou otvárajú  –  v pohode leta, či v závejoch zimy (J. Solovič). A práve  počas leta napr. prinášajú kvetiny do kostola v Tatranskej Lomnici (rodina Vojtaššaková). Pri našich zborových podujatiach a akciách nám naši priatelia Marienka a Janko Wenzelovi z Veľkej Lomnice pečú pravidelne palacinky. Robia tak s láskou už niekoľko rokov – a takmer nikdy na nás nezabudnú. Nie tak dávno stratili dcéru Janku za tragických okolností – a s láskou sa vkladajú napriek všetkému – do služby lásky. A robia všetko  –  s láskou! Sestra Lenka Mlynarčíková z Tatranskej Polianky nám tiež ku viacerým našim stretnutiam robí záložky a kartičky. Robí to aj pre hostí a ja mám čo poslať tým, ktorí s láskou podporujú náš cirkevný zbor. Ďakujeme za lásku mnohých, ktorí na nás myslia a nás takto podporujú počas celého roka. Robia to s láskou. F. Palacký už dávno napísal: „Čo z lásky vyviera, nikdy nevysychá.“  Máte svojich v zbore, ktorí slúžia s láskou už dlhé roky. Ten váš zoznam je  určite tiež dlhý. Všetko robme s láskou, nielen kvôli heslu tohto roka. Prečo? „Jedno z najhlbších tajomstiev života spočíva v tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.“ (L. Carroll)