Láska nikdy neprestane I.

S našimi, kedysi malými deťmi sme si často spievali. V detskom Spevníčku sme mali aj takúto pieseň: „Nový deň, nový deň, čo nám prinesieš – radosť, či smútok len, čo nám odpovieš? Pán Ježiš je s nami, ja to dobre viem, dáva nám odvahu, radosť, pokoj len.“ Po prelome rokov zmeňme „deň“ na „rok“ a hneď dostaneme skvelé posolstvo pre novú časovú etapu, do ktorej sme vstúpili len pred pár dňami: „Nový rok, nový rok, čo nám prinesieš – radosť, či smútok len, čo nám odpovieš? Pán Ježiš je s nami, ja to dobre viem, dáva nám odvahu, radosť, pokoj len.“ Tak s novou odvahou vykročme do času, ktorý je pred nami všetkými. Nevieme presne, čo všetko bude a príde, ale Pán Ježiš Kristus je s nami. On sám krátko pred svojím vstúpením na nebesá povedal: „Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta.“ (Mt 28,20) Je to Jeho testament Jeho prítomnosti medzi nami a s nami všetkými, napriek všetkým premenám časov a posunu rokov „plus 1!“ Tieto Jeho slová sú dobrou vzpruhou a „duchovnou injekciou“ do nášho každého nového dňa, ale aj do tohto nového roku. Práve na prelome a po prelome časov uvažujeme, ako ten čas veľmi rýchlo letí. Vidíme to aj na svojich deťoch. Vidíme to na fotografiách, ktoré pozeráme v albumoch. To každý dnes tak často konštatuje – ako nejaký refrén tejto doby. Mnohí si kladú otázku, či ten čas vždy bežal tak rýchlo aj v minulosti? V spojitosti s časom je nemálo úvah, myšlienok a zamyslení práve v tomto období. Čo všetko sa míňa, čo všetko odchádza do „mora večnosti“, ako to spievame v jednej našej novoročnej piesni: „Rýchlo plynie času prúd do mora večnosti..“ (ES 67,5) Pán Ježiš nám opäť a s láskou tlmočí svoje posolstvo:

„Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“

Lk 21,33

Ono to slovo je naozaj nadčasové. Ono sa naozaj nepominie, aj napriek všetkým premenám a zmenám. Tak to vyznáva žalmista v 119 žalme, v. 89: „Hospodine, na veky pevne v nebesiach stojí Tvoje slovo.“ Ono sa nikdy nepominie. A to slovo smie byť nám Svetlom v roku 2024: „Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom.“ (Ž 119,105) A čo sa ešte nikdy nepominie, to je láska (1 K 13,8a)! Je nadčasová. Boh je láska, to vieme už dávno a máme s Ním a s jeho láskou aj osobnú skúsenosť. Apoštol lásky Ján to takto tlmočil nám tým dobre známym: „Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ (1 J 4,16)

 On, ktorý je láska, láskou aj navždy zostane. Tak to spievame aj v jednej veľkonočnej piesni: „..Boh len láske nebo chystá.“ (ES 145,3) Nič iné tam nevojde, len a len láska. A to všetko, čo bolo z lásky vykonané tu dole, v tejto časnosti. Veď jedinou skúškou pravosti a akosti nášho kresťanského života je naša láska. Láska má punc večnosti. A apoštol Pavel to veľmi dobre vie. Vo svojej Hymne lásky (1 K 13) píše, čo raz prestane a umĺkne: „..proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu poznanie sa pominie. Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie.“ A uvádza aj výstižný príklad toho, že keď bol ako dieťa, hovoril ako dieťa, usudzoval ako dieťa, ale keď sa stal mužom, zanechal detské spôsoby. K danej téme celkom príhodný príklad z bežného života, ako to robil náš Pán často vo svojej zvesti (napr. aj v kázni na hore Mt 5-7). A apoštol sa to naučil priamo od svojho Pána. Pavel má víziu – aj takto by sme to mohli nazvať, že: láska nikdy neprestane – lebo Boh nikdy neprestane. Od toho to všetko odvodzoval, z tejto skutočnosti priamo vychádzal. A sme mu za to veľmi vďační. 

 A tá vízia je veľmi dôležitá. Bez nej takmer ani na krok počas tohto roku. Mať víziu – znamená mať cieľ pred očami, o ktorom písal apoštol Pavel na inom mieste (F 3,14). Cieľ je pred nami, pred našimi očami, nie za naším chrbtom! Mali ju mnohí, mal ju dr. Szontagh, zakladateľ Nového Smokovca (1875). Nevzdal sa jej, napriek mnohým prekážkam a aj mnohej neprajnosti svojho okolia, závisti, atď atď. Jemu vďačíme za veľa, pretože vďaka jeho vízii bol postavený neskôr aj náš kostol, ktorý už v tomto roku oslávi svoje 137. narodeniny. No vďaka tejto vízii bol predovšetkým a najmä založený Nový Smokovec. Mal víziu, kde by sa toto exkluzívne miesto na južných svahoch Vysokých Tatier – priamo pod Slavkovským štítom mohlo dostať vďaka inovatívnej liečbe horským vzduchom, tzv. klimatoterapii. V tom čase to už v Davose bežalo už asi desať rokov. Vízia je veľmi dobrá vec. Oplatí sa ju mať a neprestať snívať – aj tak by sa to dalo napísať a pomenovať. Mať sen! Martin Luther King sa okrem iného preslávil aj výrokom, ktorý v roku 2023 oslávil svoju jubilejnú „60“ – „I have a dream!“ (Mám sen) A za tým snom aj reálne šiel! Pre ten sen nakoniec aj zomrel. A sen môžeme pomenovať priamo – aj víziou. 

 Nechýba vám takáto vízia v našej spoločnosti? Nikto nám ju doteraz nepredstavil, kde by naša krajina mohla byť o desať, či o dvadsať rokov. Nejaký vytýčený cieľ, ku ktorému by sme spoločne išli. Víziou v minulosti bola Európska únia, či NATO. A teraz? Čo by to mohlo byť? Čo by to mohlo byť, aby sme sa spojili v našej rozdelenej a polarizovanej slovenskej spoločnosti? Či je to iba revanš? Pomsta a odplata? Mne takáto vízia chýba – nikto pred nás zo zodpovedných našich predstavených pred nás nepredstúpil a nám to takto neponúkol. Či ste sa nad tým nikdy ani nezamýšľali? Možno nie, ale nevadí.. Prelom rokov je dobrou príležitosťou k takýmto úvahám. Nebojme sa ich. Nebojme sa ani snívať. Nebojme sa mať víziu pred sebou! Chcem Vás v tom len podporiť, lebo mňa samotného to naučil dr. Szontagh. Osobne mu vďačím za veľa – za mnohé. A vy už o tom aj viete. Naučil ma pracovať s časom, nepremrhať ani jednu chvíľu v živote. Je pre mňa osobne veľkým motivátorom, ktorého som veľmi potreboval – možno tak trochu odľahčene a aj s úsmevom vylovené a napísané, ako môjho „osobného trénera“ . Máte ho? Ja som ho našiel už pred viac, ako 30-timi rokmi. Cvičí ma – a naučil ma mnohému. Vizionári – v tom najlepšom slova zmysle sú ľudia, ktorí umožňujú progres, posun nám všetkým tak potrebný – dopredu. Nie dozadu! Mám ten pocit, ako by sme v spoločnosti išli dozadu! Bez nich by ľudstvo zakrnulo a zakrpatelo. Konšpirátorov a dezinformátorov je veľmi veľa, vizionárov tak málo – ako šafranu. Je tu veľa zvodcov a falošných učiteľov s biľagovaným svedomím (1 Tim 4,2), ktorí vyšli do sveta so svojou bludnou zvesťou (1 J 4,1).

 Vieme to zo skúseností, že len ten, kto sám horí, môže zapáliť ďalších a ďalších. Tam, kde je láska, tam sa dejú divy. Kde preletí iskra, tak sa vskutku začnú diať veľké divy. Vidím to často aj na snúbencoch, ktorí prídu za mnou o sobáš. Začnú rozprávať svoj príbeh, kde a ako sa stretli, ako preletela iskra a… A bolo to aj takto, že jeden z nich, ako neveriaci, začal chodiť do kostola – práve kvôli tomu druhému. V mojej reči je to – láska činí divy. Tá láska, ktorá nikdy neprestane. Božia láska, ktorá je navždy (forever). 

 Záverom chcem ešte pripomenúť, že Boh más svoju víziu s nami. On, ktorý je láska, nám prichystal nebo. Boh má jeden cieľ, jednu túžbu, aby sme všetci prišli domov. Tak nejako to vyslovil aj istý autor v tom známom citáte:

„Boh má len jedinú myšlienku a jeden cieľ, aby sme všetci prišli k Nemu.“

To je aj podobenstvo o márnotratnom synovi, ktorého otec už dlho vyzerá, kedy sa už vráti domov (Lk 15,11-32). Je to aj podobenstvo o Veľkej večeri v kapitole hneď predchádzajúcej (Lk 14,15-24), ktoré končí tým známym: „..aby sa mi naplnil dom.“ Z tohto dôvodu prišlo pozvanie aj pre tých, ktorí to vôbec nečakali – slepí, chudobní, mrzáci, chromí.. Tí prijali pozvanie a miesta ešte bolo. A preto bolo ešte jedno pozvanie, či oslovenie – na poľných cestách a ohradách a doslova „prinútenie“ , aby sa Mu ten dom skutočne a reálne aj „naplnil“. Boh vo večnosti nechce byť sám. Robí všetko preto, aby Jeho dom večnosti bol plný. To je Božia vízia – kvôli láske, z lásky a pre lásku. Ak láska nikdy neprestane, prečo potom tejto láske už dnes nevenovať ešte zvýšenú, alebo väčšiu pozornosť. Ak je to to „pravé orechové“ pre večnosť – tak prečo sa do nej úplne a naplno ponoriť už v tejto časti?! Je to výzva pre nás – pre našu víziu v tejto časnosti – ako kráčať a kde aj reálne aj dokráčať.

 Božia láska – to je ako červená niť cez celú Bibliu – od prvej, až po poslednú kapitolu, od prvého verša, až po ten posledný. Láska je pre nás cestou aj 2024.. To nie je len učenie.. Je to viac, ako nejaká náuka.. Sme priamo ľuďmi tejto Cesty (Sk 9,2)..