Vykupujte čas

Ach, ten čas.. Kto by si nad ním takto, alebo ešte aj inak nepovzdychol.. Beží veľmi rýchlo.. Sme opäť na konci ďalšieho kalendárneho roku. Bol poznačený všeličím. Zaspomínajme si aj na roky predchádzajúce – aj na zatvorené kostoly, aj to, ako sme ich mali veľkú radosť nad ich opätovným otvorením. Na Vianoce 2020 sme mali lockodown po 1x, ale Veľká noc bola zatvorená už 2x po sebe – 2019 a 2020. Čo nám prinesie nový kalendárny rok 2024, ale aj ten cirkevný, ktorý sme začali adventom? V jednej galérii som už dávnejšie videl obraz splašených koní. Išlo o veľmi pôsobivé výtvarné dielo. Vedľa obrazu bol štítok s názvom obrazu: „Tak beží čas.“ Pozoruhodný fenomén v našom živote. Patrí k úzkoprofilovej komodite v živote človeka. Máme ho veľa a predsa tak veľmi málo. Niekedy sa vlečie, niekedy veľmi uteká. Na pohrebe princeznej Diany v roku 1997 jej sestra prečítala tento citát: „Čas je príliš pomalý tým, ktorí čakajú a príliš rýchlo tým, čo sa boja budúcnosti.. Vlečie sa smutným a uteká šťastným.. No tým, ktorí milujú sa čas snúbi s večnosťou.“ (Henry van Dyke) Čas veľmi podlieha subjektívnym pocitom nášho vnímania. Je darom poznania od Tvorcu, ak človek v plynutí rokov rastie v rozvažovaní jeho používania. Hodnota času priamo úmerne rastie s plynúcim rokmi života človeka. Najväčšiu hodnotu má čas, ktorý venujeme Bohu. Vtedy sa Jeho veličina umocňuje a každá sekunda venovaná Kráľovi kráľov je mnohonásobne umocnená a daná znova k dispozícii. Vysokú hodnotu má čas, ktorý darujeme inému človeku v načúvaní alebo v priamej pomoci.. Veľkú hodnotu má čas v modlitbe za iného, alebo v starostlivosti o Božie stvorenstvo. Je veľmi dôležité zvažovať míňanie zvereného času. Tým, ako ho míňame, premieňame ho na: skutky lásky a milosrdenstva alebo na prázdne minúty márnych okamihov. To všetko sa ukladá na misku váh času.. „Urob si čas na to najdôležitejšie – na Pána Boha a On Ti dá čas na všetko potrebné.“ (P. Kosorin) Milan Rúfus v jednej básni konštatuje: „Čas, ten neúprosný vladár, ešte aj smrť vie premeniť v ňom na dar.“ 

Do tohto všetkého znie pomerne známa výzva apoštola Pavla:

„Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“

Ef 5,16

S týmto veršom som mal dosť dlho problém. Dosť dobre som mu nerozumel. Vykupuje sa predsa to, čo je napr. v obchode, napr. tovar v akcii. Aká je tu súvislosť s časom? Zaráža nás to slovné spojenie prekladu: „Vykupujte čas.“ Nebolo by lepšie mať v preklade slovné spojenie, či výzvu, napr. „nepremárnite čas“, alebo: „nemíňajte ho na zbytočnosti!“ Tento preklad by nám bol nanajvýš zrozumiteľný a aj aktuálny. Prečo práve „vykupovanie“ času? Odpoveď je možná aj v tomto kontexte: čas je totiž veľmi, až preveľmi zotročený a potrebuje priam vykúpenie.. Čas nášho života potrebuje doslova „vykúpenie zo zotročenia.“ Z Písma svätého blízke nám všetkým, najmä v Novej zmluve je napr. vykupovanie otroka zo zajatia. Bolo zaplatené výkupné a otrok bol slobodný. Začal si užívať slobodu, o ktorej sníval. Bolo to možné len a len cez vykúpenie z otroctva. Tento obraz sa stal nám veľmi blízky aj vďaka listom apoštola Pavla, pretože sa stal predobrazom vykúpenia z nášho otroctva hriechu. Vykupuje sa práve to, čo je zotročené. Má to svoju logiku a vnútorný zmysel – len preto, že Pán Ježiš Kristus vykonal svoje vykupiteľské dielo, môže byť vyslovená požiadavka – vykupujte čas.. Je veľmi veľa zaneprázdnených ľudí. Stal som sa svedkom jedného milého rozhovoru, v ktorom sa dotyčný brat vyjadril, že „nemá čas“ a pohotová sestra Vilma v danom rozhovore mu odpovedala tak úsmevne aj humorne: „Tak si kúpte nový čas!“ Bolo to vtedy veľmi pohotové a milé a povedané v tú správnu chvíľu. Čas je ozaj zotročený nami samými. Stali sme sa otrokmi našej vlastnej zaneprázdnenosti, stratili sme slobodu a potrebujeme nanovo vykúpenie. Vykúpiť čas nášho života zo zajatia a labyrintu bludného a začarovaného kruhu. 

 V druhej polovici nášho verša čítame: dni sú zlé. Naozaj? Sú náročné a ťažké aj po pandémii, po jej niekoľkých vlnách. Dni sú zlé aj v tomto kontexte: sú v moci Zlého. Sú v zajatí strachu, obáv a úzkostí. To ovláda celkové smerovanie človeka. Legendárny český herec Ján Tříska povedal: „Nikdy nedovoľ, aby strach rozhodoval o tvojej budúcnosti.“ Kristus nás vytrhol z tohto zlého veku (G 1,4). Aj z moci strachu. V Biblii výzvu: „neboj sa“ v rôznych obmenách nachádzame až 365x. Zlý nás veľmi zaneprázdnil zbytočnosťami a malichernosťami. Pravidelne nás nimi zaplavuje. Robí to veľmi sofistikovane – nenápadne, aby sme ho neodhalili. On sám dobre vie, že má málo času (Zj 12,12). Robí, čo môže, vedomý si svojho konečného údelu. V tomto kontexte sú „zlé dni“, lebo sú v područí Pokušiteľa. Má silný vplyv a veľmi profituje aj v týchto časoch cez nenávisť aj prostredníctvom sociálnych sietí. A chce nám ukradnúť náš ďalší čas. Chce nám ho vyrvať z našich rúk. Nedajme si ho.. Čas je Boží. Bol darovaný iba nám. Nikomu inému. Strážme si ho teda, ako oko v hlave. 

 Naše meranie času je podľa kalendára. Je to dielo človeka. Letné mesiace sú pomenované po dvoch veľkých mužoch z dejín – Július Cézar a Augustus. Robili úpravy v kalendári, menšie, či väčšie. Rímsky senát odsúhlasil, aby tieto mesiace boli pomenované podľa nich. Júl mal 31 dní, ale august iba 30. Ubrali teda z februára, aby ani august neutrpel škodu a mal tiež 31 dní – pretože bol pomenovaný po prvom rímskom cisárovi. A mesiac pomenovaný práve podľa neho nemôže prísť skrátka. Gréčtina má pre čas dva výrazy – chronos a kairos. Na prvý pohľad rozdielne slovíčka majú k sebe tak veľmi blízko. Kairos sa používa vo význame napr. je čas na zber jahôd, či jabĺk! Chronos zasa v spojitosti s otázkou- koľko je hodín? Kairos je vždy Bohom darovaný čas – je plný dobrých a mnohých možností, príležitostí aj šancí v našom živote. Ak často konštatujeme, že je najvyšší čas – rozumieme mu ako kairos pre náš život. Meranie času sa teda realizuje podľa kalendára, ale nemali by sme ich ešte aj inak odmeriavať – napr. láskou. Či skutkami milosrdenstva? 

 Dr. Mikuláš Szontagh, zakladateľ prvých klimatických kúpeľov bývalom Uhorsku v Novom Smokovci, pod Slavkovským štítom prežil plných 26 rokov. 26 rokov – podľa merania času. Ale keby sme ten čas merali jeho Láskou? Čo by nám mohlo vyjsť? Aký výsledok by sme mohli očakávať? V jeho živote naplno a mocne prúdila láska vo všetkých úrovniach – k Bohu, k ľuďom, k prostrediu, v ktorom žil. Lásku, prijímanú zhora, umocňoval na druhú, na tretiu. Myslím, že dokonca ešte aj na štvrtú. Viem, som dosť odvážny, čas ale odporúčam neodmeriavať iba kalendárom, ale predovšetkým – láskou! Je láska merateľná, ako napr. čas? Napríklad – láskomerom? Máme vodomery, tlakomery, či plynomery. Nikto ale ešte nevymyslel – láskomer. Existuje dokonca aj „vieromer.“ Čítal som príbeh, v ktorom sa spomína majiteľ píly, ktorý vždy svojim zákazníkom narezal kratšie dosky. Bol egoista a rád sa obohacoval na úkor iných. Jedného dňa sa však rozchýrilo, že uveril v Pána Ježiša Krista. Mnohí tomu nechceli a ani nemohli uveriť. Žeby niečo také bolo možné? A práve v jeho prípade? Až jeden muž sa rozbehol domov, aby premeral dosky, ktoré si u neho dal prednedávnom narezať. Po chvíli sa vrátil a volal: sú presne také, aké som chcel – meter dvadsať! Aj takto sa dá metrom premerať viera! Svoju osobnú skúsenosť som mal v Tatrách aj s istou ženou, ktorá ako každoročná pacientka ma často konfrontovala pri stretnutiach vetou a tvrdením, že Pán Boh predsa neprebýva v „domoch s vežičkami“.. Chcela tým teda povedať, že v chrámoch! A ja som jej vždy s láskou oponoval, či má „nejaké zariadenie“, alebo meter na zmeranie Božej prítomnosti v našich kostoloch, aby mohla aj naďalej niečo také prehlasovať? 

 Konštanta do rýchlo míňajúcich sa dní na konci kalendárneho roku znie:

„Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky.“

Žid 13,8

Jeho láska je tak potrebná pre stabilitu nášho života. Božia láska v Kristu je – axioma. Tá sa nedokazuje, tá sa všeobecne prijíma a platí. V našom večnom domove, nie je, neprúdi čas, ale iba láska. Stotožňujem sa s týmto vyznaním: „Nemôžem sa pochváliť mojou láskou k Ježišovi, lebo zlyhávam, ale môžem sa pochváliť Jeho láskou ku mne, tá nikdy nezlyháva.“ Prosím Pána, aby Jeho láska mojou láskou bola v čase môjho žitia. Aby nám Ježiš dokázal lásku zomrel za nás, my Mu svoju lásku dokážeme tým, že budeme žiť pre Neho.