Vďaka Betlehemu
Boh sa stal pravým človekom. Pripomíname si to práve na Vianoce, ktoré prichádzajú a blížia sa vlastne každým dňom, hodinou a priam minútou. Adventom sa na toto obdobie aktívne duchovne, ale aj navonok pripravujeme. Tento advent 2023 je maximálne krátky, pretože po 6-stich rokoch Štedrý večer pripadne opäť na nedeľu, ktorá je zároveň štvrtou adventnou nedeľou. Naposledy tak tomu bolo v roku 2017. Naša sestra zborová dozorkyňa Ivica ho, pre jeho krátkosť nazvala: „malým adventom.“ A ten už pomaly vrcholí! Máme radosť a vďačnosť v srdci, že sa opäť po roku najkrajšie sviatky priblížili. A my sme sa ich dožili. Nie každý tú milosť dostal a aj ju má.. Len si spomeňte.. Naše deti sa vracajú domov zo zahraničia – na Vianoce chcú byť doma. A tak uvažujem nad tým a túžim po tom, aby sme aj my boli vo vianočnom posolstve celkom „doma.“
Naša príprava na Vianoce má a môže mať rôznu vonkajšiu, ale aj vnútornú podobu. Advent je často plný zhonu, no môže byť aj plný duchovnej pohody, keď si vychutnávame moc svetla, hudbu a rôzne adventné koncerty. Boh v Kristu sa stal pravým človekom. Pán Ježiš prišiel na svet vo veľmi ťažkej dobe a za veľmi ťažkých okolností. My sme si Vianoce zromantizovali a prispôsobili podľa vlastnej predstavy. Tie prvé rozhodné také neboli. Neboli vôbec pokojné – práve naopak – boli plné nepokoja! Vo vianočnom príbehu čítame, že nikde nemali miesta pre Neho (Lk 2,1-10). Pre chudobný pár sa vôbec nenašlo miesto v hostinci. To keby tak prišli so sprievodom a v pekných šatách, tak to by hostinský možno aj povedal: „Máme plno, ale niečo vymyslíme, nebojte sa – poďte ďalej..“ Možno aj takto by reagoval, ale to je však iba moja domnienka. Betlehem bol maximálne plný kvôli vtedajšiemu sčítaniu ľudí, ktoré nariadil cisár Augustus. Naše vysokohorské tatranské hotely budú pravdepodobne opäť praskať vo švíkoch. Už koncom októbra média hlásili, že sa črtá dobrá vianočná sezóna. Je to potešiteľné, že hostia k nám opäť prídu. A stále sa vracajú. Kladieme si však otázku: „ Bude medzi nami miesto aj pre nášho Pána?“
Dnes často počujeme, aká je táto doba ťažká. Hádam aj najťažšia zo všetkých. Spomeňme si na našich predkov. Slovo proroka Zachariáša prišlo do vtedajšej ťažkej doby:„Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem. Ajhľa, Tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy..“ (9,9) Nepíše prorok nejakej peknej slečne? Nie! Píše staro-zmluvnej cirkvi: „Tvoj kráľ prichádza!“ Izraelci sa vrátili do Jeruzalema z dlhého babylonského zajatia. Krajina bola veľmi spustošená, sady a vinice. Nemali žiadne istoty, ani klasické štátne zriadenie – nemali nič. Lupiči a banditi stále všade plienili. A do toho zaznelo slovo – jasaj, raduj sa.. Dá sa to vôbec? My by sme si možno vedeli predstaviť kráľa, ktorý príde na bielom koni, s vozmi plnými zlata, ktorý rekonštrukciu a obnovu Jeruzalema zasponzoruje. Ale tento kráľ je iný – spravodlivý, plný spásy.. Asi museli byť v rozpakoch, keď to slovo počuli. Ako sa mohli radovať vtedy, vo veľmi neradostnej dobe? Ako sa radovať dnes? Vtedy – a dnes! Rôzne krízy, k tomu prišla ešte aj energetická. A vojnové konflikty. Pozvanie k radosti je vždy paradoxom! Práve do neradostnej situácie a doby. Prichádza vtedy, keby sme ho najmenej čakali. Poďme teda spoločne hľadať dôvody k radosti..
Ako píše môj obľúbený autor Max Lucado: „Vďaka Betlehemu máme v nebi priateľa. Od prvých Vianoc Boh vie, aké je to byť človekom.“ Nie je to práve dôvod k radosti, že máme priateľa v nebi? Na Vianoce sa stalo niečo nevídané – predtým sa mnohí ľudia stali bohmi. Aj dnes po tom mnohí túžia, niektorí sa tak dokonca aj cítia. Spomínaného rímskeho cisára Augusta rímsky senát vyhlásil za boha a dostal prívlastok augustus – teda vznešený a božský. Podľa neho je práve pomenovaný letný mesiac august. (Pre porovnanie júl je pomenovaný po Júliusovi Cezarovi, významnom vojvodcovi a politikovi, za ktorého vlády sa štátne zriadenie z republiky transformovalo na cisárstvo). A za vlády Augusta – paradoxne – Boh sa stáva človekom a zostupuje celkom „dole“ medzi nás. Ozaj aký paradox – Augustus sa stáva bohom – ako človek. Pravý Boh – Ježiš Kristus sa stáva skutočným a pravým človekom na prvé Vianoce. Na prvé Vianoce sa stal však pravý opak! Stal sa šokujúci paradox! Stalo sa niečo takmer neuveriteľné! Boh sa stal človekom, aby vedel, aké je to „byť z mäsa a kostí“.. Aké je to trpieť, žalostiť, plakať.. atď atď.. Niečo také sa už nikdy viac nezopakuje. Je to div všetkých divov – ako to počujeme v slove 118 žalmu (v.23-24): „Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach. Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom“
M. Lucado pokračuje: „Vďaka Betlehemu máme Spasiteľa. Vianocami začína to, čo si pripomíname na Veľkú noc. Dieťa z kolísky sa stalo kráľom na kríži.“ To je ten kráľ, plný spásy, ktorý k nám opäť prichádza. On je kráľom predovšetkým ľudských sŕdc. Nečaká, že ho za kráľa proklamujeme a intronizujeme na našom krásnom a malebnom Slovensku. On je kráľom už oddávna! On naopak, keď Ho chceli prehlásiť kráľom (po nasýtení zástupov) tak sa prekvapujúco pred ľuďmi skryl, čo potvrdzuje dôkaz aj v Biblii (J 6,15). Nie tak dávno v našej krajine zarezonoval takýto návrh od istého človeka, ktorý vyvolal značný rozruch. Ježiš Kristus je Kráľom už oddávna – nielen nad našou krajinou, ale aj nad celým svetom. Nad celou modrou planétou, ktorá od čias Jeho narodenia – nesie pomenovanie : navštívená planéta. A On túži, aby si Ho aj ty sám prijal za kráľa – predovšetkým za svojho osobného kráľa svojho vlastného srdca a života.
Ktosi vyslovil túto originálnu myšlienku:
„Na tomto svete sme preto, aby sme si prežili svoj príbeh lásky s Bohom.“
Tak ho prežime.. Či? Nedá sa to? Radosť Vianoc je úmerná tomu, ako intenzívne prežívame advent. Hektický advent nám rozhodne negarantuje pokojné a požehnané Vianoce. Aký advent, také Vianoce. Čim bude lepšia naša duchovná príprava, tým hlbšie bude naše prežívanie vianočného tajomstva. Platí tu matematická priama úmera. Ak nebudeme mať čas na stíšenie, tak sa môže stať, že nás Božie prekvapenie na Vianoce môže ľahko minúť a aj obísť. Vianoce však môžu byť pre nás mocným prekvapením, keď nepodceníme kvalitnú adventnú prípravu a radosť. Zaplaví nás radosť, že ani my sami nebudeme tušiť, odkiaľ sa jej toľko zobralo. Túto pravú radosť prajem všetkým čitateľom týchto riadkov. Podajte ju prosím ďalej, ako štafetu radosti, nech ide naprieč všetkým generáciám – aj do budúcnosti.
Radostné, pokojné a šťastné Vianoce a požehnaný Pánov rok 2024 v každom Vašom novom dni všetkým čitateľom týchto riadkov praje ich vďačný autor – ďakujúc za Vašu priazeň a doterajšiu podporu, ktorá pre nás znamená veľmi veľa.