Betánia (nielen) adventného srdca

Mária a Marta (Lk 10,38-42) –  veľmi dobre známy biblický príbeh dvoch sestier. Radi sa k nemu vraciame  opäť a nanovo. Vie nás osloviť v každom čase.  A určite má nám čo povedať aj v tomto vrcholiacom advente, ktorým sme začali nový cirkevný rok. Traja Ježišovi priatelia – Mária, Marta a Lazar – bývali blízko Jeruzalema, v Betánii. Traja súrodenci  milovali Pána  –  každý tak trochu inak, ale súrodenecká láska ich spájala a viazala navzájom medzi sebou, ale aj k Pánovi.   Tak to napísal apoštol Pavel: „Láska Kristova nás spája..“ (2 K 5,14) V inom preklade: „Láska Kristova nás viaže..“  Všetci traja súrodenci boli láskou ku Kristovi zviazaní a to im pomáhalo aj vo vzťahu navzájom  medzi nimi samotnými.  Niečo aj o ich súrodeneckom vzťahu sa dozvedáme aj z 11. kapitoly Jánovho evanjelia, kde čítame o vzkriesení Lazára z mŕtvych. Na pozadí tohto – jedného z troch vzkriesení  v Novej zmluve- sa odzrkadľujú aj ich hlboké vzťahy medzi nimi. Kristus bol vždy veľmi  vítaný v ich dome. Cítil vždy prijatie, tak ich dom a domácnosť  nikdy neobišiel.  Tak, ako On prijímal hriešnikov, dal im pocítiť aj On svoju blízkosť a náklonnosť –  a tým hriešnikom to veľmi  dobre padlo – tak to prijatie pocítil vždy v Betánii. Tam to bola oáza pokoja, radosti a požehnania. Vzájomne zdieľanie, rešpekt, úcta – a ešte mnoho iného. Žiadne mentorovanie, napomínanie alebo poučovanie – ale vyučovanie!   Láska tých troch sa prejavila  rôznym spôsobom. O láske čítame mnoho krásneho  v Hymne lásky:

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevypína, nenadýma sa, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou, všetko znáša , všetkému verí, všetkého sa nádeje, všetko pretrpí.“

1 K 13,4-7

Tieto slová som naposledy čítal na novembrovej svadbe môjmu konfirmandovi Lukášovi. Za manželku si bral neveriace dievča, Pavlínku, z Českej republiky – ona sľubovala na česť a svedomie. Ale čo je pozoruhodné, keď znela Hymna lásky, jej práve prostredná časť  – tak mala slzy v očiach. Človek, ktorý možno tieto slová počul vôbec po prvýkrát, aj keď sme cez viaceré biblické odseky pri príprave na sobáš spoločne  prechádzali. Slzy dojatia a šťastia – iste aj emočné vypätie a čo všetko je s tým spojené. Aká vie byť láska dvoch mladých ľudí, aké má prejavy a podoby. A ako sa smie prejaviť naša láska k Pánovi. 

    Vráťme sa ale k Márii a Marte. Aká to bola láska sestier – a jej podoby voči Pánovi, vidíme v našom odseku. Láska je vynaliezavá, láska si hľadá cestu. Je nápaditá! Je inovatívna. Dnes to slovo počujeme na rôzny spôsob  – skloňuje sa takmer vo všetkých pádoch. Láska k Pánovi má – a aj môže mať naozaj mnoho podôb. Marta chcela v láske k Pánovi toho čo najviac odovzdať, Mária zasa láskou prijať.. (článok na našom webe – Dve cesty) Sme tak rôzni aj v našich rodinách. Ako súrodenci, manželia. Láska nás však spája a zjednocuje. Máme rôzne aj politické presvedčenie. Láska k Bohu dokáže všetko spojiť. Je však  dôležité, že milujeme Pána a táto láska, aj cez odpustenie –  je zjednocujúci článok a dôležitý prvok v našej rodine duchovnej, ale aj tej vlastnej. On sám dokáže zjednotiť mnohorakú rôznosť  do jedného celku. Sú rozdiely a bariéry rečové, kultúrne, sociálne a aké ešte iné.  Spievame to aj v našom predspeve: „..napriek rozličnosti jazykov..“ Človeku sa to nemusí vždy podariť, Bohu určite áno. Boh to zjednotí – veď On môže aj z nemožného urobiť možné. Tak sa to deje aj cez Božieho Syna Pána Ježiša Krista.

    Títo biblickí súrodenci bývali v malebnej  Betánii, malej dedinke, či mestečku pri Jeruzaleme.  Nemal som tam možnosť byť v marci 2009, ale viem čítať aj medzi riadkami. Tak, ako nádherne žili títo traja súrodenci, tak nádherná musela byť ich Betánia. Mám o nej len tie najušľachtilejšie predstavy a myšlienky. Mnohé zariadenia nesú toto pomenovania  – napr. aj domovy pre seniorov.  V Betánii Pán Ježiš Kristus našiel domov svojho srdca. Tam bol vždy prijatý a akceptovaný.  Ponúkam vám možno trochu netradičný pohľad na tento príbeh. Betánia predstavuje vždy otvorené dvere ľudského príbytku –  no hlavne dvere milujúcich sŕdc. Tak to spievame aj v adventných piesňach. „Otvorte brány dokorán, prichádza požehnaný Pán..“  (ES 16) To je ten pravý advent, ktorý Pán Ježiš zažíval, keď chodieval k svojim priateľom do Betánie na pravidelné návštevy.  V Betánii sa otvárali brány ľudských sŕdc, vždy a nanovo, keď tam Pán zavítal. Tam sa vždy tešili z Jeho príchodu a návratu. Veď advent znamená príchod. A od chvíle, keď Ho vyprevadili, už Ho len a len očakávali, kedy sa vráti.  Nič ale nevieme o tom, kedy sa to ich priateľstvo zrodilo. A On prichádzal do Betánie – a  nielen tam. Tam zažívali Jeho pravidelný advent. Adventným textom je aj slovo žalmu: „Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy a zdvihnite sa večné vráta – aby mohol vojsť kráľ slávy.“ (Ž 24,7-10) Ten kráľ slávy stále prichádzal. To bol Jeho pravidelný advent do Betánie. Pán Ježiš  nikdy v Jeruzaleme nenocoval, ale vždy prespal v Betánii (Mk 11,11). Čítame o tom, že tak urobil po svojom slávnostnom vjazde do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Tentoraz to bolo aj s 12-stimi učeníkmi,  kde prenocoval v dome svojich priateľov.  Boli to úžasné „prespávačky“, s určite dlhými rozhovormi do noci – vo svetle petrolejových lámp. Vieme si to rozmeniť na drobné a vieme, tušíme, akú mohli mať podobu tieto ich exkluzívne duchovné stretnutia v ich príbytku a domácnosti. My sme takú „prespávačku“  mali nedávno aj s našimi priateľmi na Sliezskom dome. Bola to veľmi milá chvíľa, keď ste so svojimi priateľmi. A aká by to bola „prespávačka“ , keby  bola s Priateľom všetkých priateľov, Pánom Ježišom Kristom. On nás priateľmi naozaj nazval. Už nie sme viac sluhovia, pretože sluha nevie, čo robí jeho Pán, nazval nás priateľmi  (J 15,14-15).  A na každú dobrú správu – aj o tom, že sme Jeho priatelia sa predsa vždy odpovedá predsa: „Vauuu!“ Či nie? 

    Na advent sa pozeráme ako na čas očakávania na Pána. Mnohé nádherné biblické posolstvá máme práve aj na túto tému. Napr. „Tí, čo očakávajú, vznášajú sa na krídlach ako orly..“  (predchádzajúci článok) Tí naši z Betánie možno Ho neraz aj vyzerali, kedy už príde. Tešili sa na Neho! Je celkom možné, že aj oni od Neho počuli: „Líšky majú svoje dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka  nemá, kde by sklonil  hlavu.“ (Lk 9,58) V Betánii Ho vždy vďačne prichýlili a poskytli Mu – tak pre Neho potrebné zázemie.  A preto Ho aj vždy túžobne očakávali a myslím aj vyzerali. A On, keď prišiel k nim do domu –  očakával a vyčkával, kto si k Nemu aj prisadne. Marta tak neurobila (v našom príbehu) ale inokedy  –  pri inej návšteve –  sa tiež veľmi aktívne duchovne prejavila. Keď zomrel jej brat Lazar, vyšla Mu naproti von z mesta. Čítame o tom v 11. kapitole Jánovho evanjelia: „..keď počula, že prichádza, šla Mu naproti, Mária zostala doma opäť „sedieť“..“ A ešte pred samotným vzkriesením svojho brata vyznala: „Áno, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.“  A opäť je to Ján, ktorý podáva príbeh pomazania Pána v Betánii – šesť  dní pred Veľkou nocou (J 12,1-8). Opäť je tam, u svojich priateľov a Mária nielen že sedela, ale už aj „konečne“ vstala a prišla jej pravdepodobne  aj spontánna  „akcia“ viery – pomazania Pána – skoro na poslednú chvíľu – len pár dní pred Jeho smrťou. Mnohému sa vyučila, mnohé mala „napočúvané“ – pri nohách Pána (takmer tri roky) nesedela nikdy zbytočne. Rozhodne to nebol premárnený čas  –  ani jej, ani ten náš!  A potom začala aj konať. To všetko však začalo pri nohách Pánových. Akoby aj ona sama vyznávala so žalmistom, kráľom Dávidom v jeho vzácnom 16. Žalme, v.6 : „Na utešených miestach pripadla mi výmera a veľmi sa mi ľúbi podiel môj.“  Šesť dní pred Veľkou nocou sa Betánia stala svedkom mocného činu Márie. Čo urobíme my – pár dní pred Vianocami? Čo sa udeje v našej Betánii? 

    Advent je teda očakávanie. To ale nie je úplne všetko. My vieme, že to platí  aj opačne. Aj Pán Boh prežíva svoj advent. Čaká na teba, čaká na nás..  Čaká, kto si „prisadne“, ako Mária a bude počúvať.. Ona si svojou navonok zdanlivou pasivitou  vyvolila dobrý, či „lepší“ (podľa novších prekladov) podiel. A vôbec netreba veľa  –  stačí tak málo..  Zhrňme to do nejakých viet a téz. Aj takto môže a smie vyzerať Betánia nášho srdca nielen počas adventu. Tí traja priatelia v Betánii  svojmu priateľovi Pánovi Ježišovi  dali vždy a nanovo najavo a s láskou  pocítiť: 

• príď Pane Ježiši, si  u nás vždy  veľmi očakávaný a vítaný..
• môžeš prísť kedykoľvek, aj bez ohlásenia..
• nech by si bol v  akomkoľvek stave a rozpoložení..
• nemusíš povedať ani slovo, bude nás určite bude blažiť Tvoja blízkosť (Ž 73,28)..
• keď odídeš za svojou  ďalšou prácou, službou  a povinnosťami, nech láska Tvojej duše ostane tu v našej Betánii a prebýva medzi nami..
• budeš s nami stále a my s Tebou,  budeme sa zohrievať prúdiacou krvou Tvojej nehynúcej horúcej   
• lásky v komorách našich sŕdc aj v tejto zime..     

O máloktorej rodine máme také informácie, ak o tej z  Betánie. Poskladali sme si mozaiku a „puzzle“  duchovných profilov troch súrodencov. Pán ich miloval všetkých (J 11,5) a oni milovali Jeho.  Bola to vzájomná a opätovaná láska.  Tam, kde je láska, tak sa dejú zázraky.  Nielen v advente, ale aj po jeho skončení, aj v novom roku 2024.   Vždy otvorené srdce pre Krista a pre blížnych. Betánia (nielen) adventného srdca.